Preskočiť na obsah
  |  

Biden sa Mexiku poďakoval za zatknutie pašeráka zbraní a fentanylu

Joe Biden sa poďakoval mexickým úradom za zatknutie muža obvineného z pašovania zbraní a syntetickej drogy fentanyl, ktorá v USA spôsobila vlnu úmrtí. Americký prezident považuje zatknutie El Niniho a Ovidia Guzmána Lópeza za dôkaz úsilia, ktoré USA a Mexiko vynakladajú na boj proti násiliu a drogovým kartelom.

Néstor Isidro Pérez Salas, prezývaný aj El Nini, bol zatknutý mexickými úradmi v stredu večer v štáte Sinaloa na severozápade Mexika, pričom iba týždeň po tom, ako sa Biden s mexickým prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom na schôdzke v San Franciscu dohodli na spoločnom boji proti drogám, najmä proti opioidu fentanyl.

El Nini bol jedným z najhľadanejších mexických a amerických zločincov. Okrem násilnej trestnej činnosti a pašovania fentanylu do USA je navyše v USA podozrievaný z väzieb na synov narkobaróna Joaquína "El Chapa" Guzmána, ktorý si v USA odpykáva doživotný trest.

Od marca 2022 do marca tohto roku zomrelo v USA na predávkovanie rekordných 110-tisíc ľudí, uvádza americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Fentanyl spôsobil približne dve tretiny týchto úmrtí.

Americká vláda tvrdí, že fentanyl sa často vyrába zo surovín pochádzajúcich z Číny. Do USA túto syntetickú drogu pašuje najmä sinalojský kartel.

(tasr, afp)

  |  

Argentínski aktivisti v Buenos Aires odsúdili názory novozvoleného prezidenta Javiera Mileia

Stovky argentínskych aktivistov v Buenos Aires odsúdili názory novozvoleného prezidenta Javiera Mileia na zmiznutie desiatok tisíc ľudí v časoch vojenskej diktatúry. Protestujúci sa pripojili k skupine matiek, ktoré sa každý štvrtok schádzajú a demonštrujú pred prezidentským palácom Casa Rosada.

Medzi účastníkmi bola údajne i 89-ročná Carmen Ramirová, ktorá stále nevie, kde sa nachádza jej manžel a najstarší syn. Táto žena v súvislosti s Mileiovými výrokmi varovala pred "popieraním" faktov zo strany budúcej vlády.

Milei označil obdobie diktatúry v Argentíne za "vojnu", v ktorej boli spáchané "excesy".

Ramirová však oponovala, že "to bola genocída. Nebola to vojna". Upozornila, že mnohé matky už zomreli bez toho, aby vedeli, čo sa stalo s ich deťmi. "Ja tiež neviem, čo sa stalo s mojimi," dodala s tým, že je odhodlaná zúčastňovať sa na pochodoch matiek až do konca svojho života.

(tasr, afp)

  |  

Primátora mesta New York Erica Adamsa obvinili zo sexuálneho napadnutia a ublíženia na zdraví

Primátora mesta New York Erica Adamsa obvinili zo sexuálneho napadnutia a ublíženia na zdraví. Podľa žalobkyne sa útok odohral ešte v roku 1993. Nemenovaná poškodená a Adams boli vtedy zamestnancami newyorskej radnice, pričom Adams bol v tom čase policajtom.

Žalujúca strana žiada od Adamsa odškodnenie vo výške päť miliónov dolárov, ako aj zaplatenie služieb právnika.

V dokumentoch predložených súdu sa Adamsovi vyčíta aj diskriminácia obete v zamestnaní na základe jej "pohlavia, vytvorenie nepriateľského pracovného prostredia a úmyselné spôsobenie
emocionálneho utrpenia".

Adams obvinenia odmietol. Dodal, že si nespomína, že by sa s poškodenou osobou niekedy stretol. Deklaroval tiež, že "nikdy by nikomu neublížil takýmto spôsobom a v takomto rozsahu. Nestalo sa to".

Toto obvinenie prichádza v období, ktoré je pre Adamsa veľmi náročné. Federálni vyšetrovatelia totiž teraz preverujú jeho predvolebnú kampaň z roku 2021, podozrenia z korupcie a primátorove väzby na Turecko.

V rámci tohto vyšetrovania agenti FBI primátorovi zhabali mobilné telefóny a vykonali razie v domoch dvoch dôležitých členiek jeho volebného tímu - Brianny Suggsovej, ktorá získavala finančné prostriedky na kampaň, a Rany Abbasovej pracujúcej ako asistentka na newyorskej radnici.

(tasr, dpa)

  |  

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel viedol pochod na podporu Palestínčanov

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel viedol vo štvrtok ulicami Havany pochod na podporu Palestínčanov. Protestujúci mávajúci palestínskymi vlajkami kritizovali Spojené štáty za ich podporu Izraela, ktorý po vpáde palestínskych militantov na svoje územie v odvete podniká operáciu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas.

Na pochode, ktorý zvolali mládežnícke združenia, sa údajne zúčastnilo okolo 100-tisíc ľudí. Na čele pochodu kráčal prezident Díaz-Canel spolu so svojou manželkou Lis Cuestovou a ďalšími vysokopostavenými vládnymi predstaviteľmi.

Keď protestujúci pochodovali okolo amerického veľvyslanectva po prímorskej promenáde, niektorí z nich skandovali: "Fašistickí Amíci, ste teroristi". Vyzývali aj na "oslobodenie Palestíny" a obviňovali Izrael z "genocídy".

Komunistami riadená Kuba dlhodobo podporuje deklarované požiadavky a ciele Palestínčanov a nemá diplomatické väzby s Izraelom.

(tasr, afp)

  |  

Nový ekvádorský prezident Daniel Noboa sa vo štvrtok ujal funkcie lídra krajiny

Nový ekvádorský prezident Daniel Noboa sa vo štvrtok ujal funkcie lídra krajiny. Noboa, dedič obchodného impéria svojho otca, je vo veku 35 rokov najmladším prezidentom v dejinách Ekvádoru.

Noboa, ktorý bol zvolený v októbri a sľúbil, že v Ekvádore obnoví mier, vystrieda doterajšieho prezidenta Guillerma Lassa, ktorý vyhlásil predčasné voľby, aby sa vyhol prípadnému odvolaniu. Funkčné obdobie novej hlavy štátu však bude trvať len 18 mesiacov, teda zvyšok Lassovho funkčného obdobia.

Ekvádor, ktorý bol dlho pokojným útočiskom medzi hlavnými vývozcami kokaínu - Kolumbiou a Peru -, zaznamenal v uplynulých rokoch prudký nárast násilia, pretože nepriateľské gangy napojené na mexické a kolumbijské kartely bojujú o kontrolu nad trhom s narkotikami.

Ako uvádza Ekvádorské stredisko pre monitorovanie organizovaného zločinu (OECO), drogové násilie viedlo iba v tomto roku k približne 3 600 vraždám. Násilie poznačilo aj voľby, v ktorých bol po zhromaždení pred prvým kolom zastrelený populárny prezidentský kandidát Fernando Villavicencio.

Noboa vyhlásil, že zavedie výnimočný stav, pozastaví platnosť niektorých práv občanov, ako napríklad slobodu pohybu, a nasadí do ulíc armádu, aby zastavil drogovú vojnu. Počas svojej predvolebnej kampane avizoval, že chce vytvoriť väznice na lodiach, aby izoloval najnásilnejších väzňov.

Noboa je synom podnikateľa Álvara Nobou a lekárky Anabelly Azínovej. Jeho otec, ktorý sa na slávnostnom obrade nezúčastnil, sa päťkrát neúspešne pokúsil stať sa prezidentom.

(tasr, afp)

  |  

Kim označil vojenskú špionážnu družicu vypustenú KĽDR za "vesmírnu stráž"

Kim Čong-un ocenil úspešné vypustenie vojenskej špionážnej družice. Severokórejský vodca ho označil za udalosť, ktorá pomôže monitorovať vojenské aktivity nepriateľov Severnej Kórey.

Kim sa takto vyjadril počas štvrtkovej návštevy Národného úradu pre leteckú a kozmickú techniku (NATA), kde povzbudil inžinierov a vedcov, ktorí sa podieľali na utorkovom vypustení vojenskej špionážnej družice.

Jej vlastníctvo je podľa Kima "plnohodnotným" uplatnením práva Severnej Kórey na sebaobranu. Kim okrem toho počas návštevy NATA vyzval na zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie "okamžitého a dlhodobého cieľa", ktorým je rozvoj kapacít na prieskum vesmíru.

Juhokórejská tajná služba NIS vo štvrtok uviedla, že Severnej Kórei pri utorkovom vypustení špionážnej družice poskytlo pomoc aj Rusko.

Po septembrovom samite šéfa Kremľa Vladimira Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una KĽDR poskytla Moskve dáta týkajúce sa prvých dvoch neúspešných štartov z mája a augusta. "Rusko následne tieto údaje analyzovalo a poskytlo Severnej Kórei spätnú väzbu," uvádza sa v správe NIS pre poslancov juhokórejského parlamentu.

Agentúra dospela k záveru, že vypustenie satelitu bolo úspešné v tom zmysle, že sa ho podarilo umiestniť na obežnú dráhu. Či však družica naozaj aj funguje, ako to tvrdí Pchjongjang, zatiaľ nie je podľa NIS možné potvrdiť.

Južná Kórea v reakcii na vypustenie družice oznámila, že čiastočne pozastavila platnosť vojenskej dohody s KĽDR z roku 2018. Soul avizoval, že obnoví prieskumné lety v okolí demilitarizovanej zóny, ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov.

Severná Kórea tvrdí, že špionážny satelit potrebuje, aby mohla reagovať na údajné vojenské hrozby zo strany Spojených štátov. Na pozastavenie spomínanej dohody zo strany Soulu vo štvrtok reagovala hrozbou vyslania vojenských posíl a nových typov zbraní do oblastí ležiacich pozdĺž demilitarizovanej zóny.

(tasr, johnap, kcna)