Preskočiť na obsah
  |  

Exprezident Bush vzdal hold zosnulému šéfovi diplomacie USA Kissingerovi

Exprezident Bush vzdal hold zosnulému šéfovi diplomacie USA Kissingerovi. Spojené štáty americké stratili podľa Busha smrťou Henryho Kissingera jeden zo svojich "najspoľahlivejších a najvýraznejších hlasov" v oblasti zahraničnej politiky.

Vo svojej reakcii na úmrtie 100-ročného exministra Bush poukázal na to, že Kissinger ešte ako malý chlapec zo židovskej rodiny utiekol z Nemecka pred nacistami a potom s nimi bojoval v armáde Spojených štátov.

Vzostup Kissingera ako nemeckého utečenca na vrcholné posty v americkej diplomacii je svedectvom o veľkosti jeho osobnosti, ale aj o veľkosti Ameriky, doplnil Bush.

Japonský premiér Fumio Kišida vo štvrtok vyzdvihol "významný prínos" zosnulého Henryho Kissingera k "regionálnemu mieru a stabilite, vrátane normalizácie diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou".

Aj podľa čínskeho veľvyslanca Sie Fenga v USA Kissinger svojho času zohral ústrednú úlohu pri vytváraní vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom.

"Je to obrovská strata pre naše krajiny aj pre svet," uviedol veľvyslanec Sie Feng v príspevku na sociálnej sieti X a dodal, že "história si bude pamätať, ako tento storočný muž prispel k čínsko-americkým vzťahom".

(tasr)

  |  

Američania prišli o legendu svojej zahraničnej politiky. Vo veku 100 rokov zomrel Henry Kissinger

Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.

Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

Aj jeho pričienením sa menil svet

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.

Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Vojnový zločinec?

Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.

Narodil sa v Nemecku

Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.

Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.

V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.

Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.

(tasr)

  |  

Univerzitná nemocnica v Bratislave: Pre pacientov s ochorením obličiek vznikla prvá klinika svojho druhu na Slovensku

BRATISLAVA – Univerzitná nemocnica Bratislava otvorila Kliniku nefrológie a transplantácií obličiek. Ide o prvú takúto kliniku na Slovensku a jej cieľom bude zabezpečiť čo najlepšiu dostupnosť k vysokošpecializovanej zdravotnej starostlivosti, zvýšiť počet transplantácií obličiek a podiel transplantácií obličiek od živých darcov.

„Posledné roky boli problematickými pre odberovú a transplantačnú aktivitu na celom svete. Pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla napríklad aj do výberu vhodných pacientov na transplantáciu orgánov," uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Otvorenie kliniky je podľa jej slov dôkazom, že transplantačný program na Slovensku dlhodobo funguje a zachraňuje ľudské životy. Dodala, že rekonštrukcia trvala štyri až päť rokov a spolu s vybavením stála zhruba jeden milión eur.

„Zrekonštruované priestory kliniky spĺňajú vysoký hygienický štandard, zabezpečujú komfort a vytvárajú adekvátne podmienky pre liečbu imunokompromitovaných pacientov, ako aj pacientov s vybranými nefrologickými diagnózami vyžadujúcimi imunosupresívnu alebo biologickú liečbu," povedala prednostka kliniky Zuzana Žilinská.

Klinika nefrológie a transplantácií obličiek Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB vznikla na základe potreby ďalšieho rozvoja programu transplantácií obličiek v nadväznosti na dlhoročný program Centra pre transplantácie obličiek Urologickej kliniky LF UK, Slovenskej zdravotníckej univerzity a UNB. Nová klinika pozostáva z lôžkovej a ambulantnej časti. Lôžkovú časť tvorí oddelenie a jednotka intenzívnej starostlivosti. Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná v troch ambulanciách: nefrologickej a internistickej, transplantačnej, ako aj konzultačnej a USG ambulancii.

V bratislavskom transplantačnom centre sa od začiatku tohto roka odobralo od 26 darcov 46 obličiek, 15 pečení, päť sŕdc a dvoje pľúca. Bolo urobených 32 transplantácií obličiek, z toho štyri od živých darcov. Ostatné orgány sa odoslali do transplantačných centier na Slovensku a v Česku. „Z celkového počtu odberov bolo 72 percent odberov multiorgánových. Tieto odbery sú náročné, avšak vďaka viacerým orgánom odobratým od jedného darcu umožňujú zachrániť viac ľudských životov," poznamenal zástupca prednostky kliniky Martin Chrastina.

Potrebu vzniku samostatnej Kliniky nefrológie a transplantácií obličiek vnímali v UNB už niekoľko rokov. „Transplantačný program považujem celospoločensky za veľmi dôležitý. Oceňujem, že Univerzitná nemocnica Bratislava sa spolu s našimi odborníkmi okrem liečby pacientov, ktorí podstupujú transplantáciu veľmi intenzívne, zapájajú a v mnohých ohľadoch sú iniciátormi osvety transplantačného programu na Slovensku," uzavrel riaditeľ UNB Alexander Mayer.

(TASR)

  |  

Kraj kúpi pozemok so starým domom za jedno euro. Aké má s ním plány?

TRENČÍN – Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) kúpi od obce Čachtice za symbolické jedno euro pozemok s chátrajúcim domom pri Draškovičovom kaštieli v Čachticiach. TSK ho zbúra a priestor zrevitalizuje. Kúpu schválili v pondelok (27. 11.) na svojom zasadnutí krajskí poslanci.

Podľa vedúceho právneho oddelenia Úradu TSK Tomáša Baláža, pozemok s domom je v blízkosti objektu Draškovičovho kaštieľa a areálu vo vlastníctve kraja. V kaštieli vrcholia práce na jeho revitalizácii. Pozemok a dom sú vo vlastníctve obce Čachtice.


„Trenčiansky samosprávny kraj a obec Čachtice majú spoločný záujem na revitalizácii celého areálu Draškovičovho kaštieľa. Preto sa navrhuje odkúpenie domu v havarijnom stave a pozemku Trenčianskym samosprávnym krajom od obce Čachtice za kúpnu cenu jedno euro. TSK na vlastné náklady dom zbúra, čím sa umožní revitalizácia celého priestoru," pripomenul Baláž.


Draškovičov kaštieľ bude po ukončení rekonštrukcie slúžiť ako múzeum, ale aj miesto poskytovania služieb na úrovni 21. storočia. V jeho priestoroch bude kaviareň, turisticko-informačné centrum, kultúrno-kreatívne centrum a nové expozície. V spolupráci s partnerom projektu sa v ňom budú konať kultúrne a vzdelávacie aktivity.

(tasr)

  |  

Pri požiari ubytovne v Kazachstane prišlo o život najmenej 13 ľudí

Pri požiari ubytovne v Kazachstane prišlo o život najmenej 13 ľudí. Požiar vypukol vo štvrtok pred východom slnka v najväčšom kazašskom meste Alma-Ata.

"Pri obhliadke a likvidácii požiaru bolo objavených 13 mŕtvych, ich totožnosť sa zisťuje," uvádza sa vo vyhlásení úradov. Predpokladanou príčinou smrti je otrava oxidom uhoľnatým.

Požiar v budove v centre mesta bol nahlásený krátko po 05.30 h miestneho času. Hasiči dorazili o sedem minút. V čase požiaru, ktorý vypukol na prízemí trojposchodovej budovy, sa v ubytovni zdržiavalo 72 ľudí, z ktorých 59 sa evakuovalo do bezpečia. Požiar, ktorého príčina sa vyšetruje, bol zlikvidovaný o 06.22 h.

(tasr)

  |  

Ohniská prípadov respiračných ochorení v Číne sú podľa čínskeho ministra zahraničných vecí pod kontrolou

Ohniská prípadov respiračných ochorení v Číne sú podľa čínskeho ministra zahraničných vecí pod kontrolou. Wang I to uviedol na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý týždeň požiadala Čínu, aby poskytla podrobné informácie o náraste respiračných ochorení a ohniskách s vysokým výskytom zápalu pľúc u detí.

Predstaviteľ WHO však v pondelok uviedol, že nárast chorobnosti v Číne nie je taký veľký ako pred pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, a zopakoval, že v nedávnych prípadoch neboli nájdené žiadne nové alebo neobvyklé patogény.

(tasr)