Preskočiť na obsah
  |  

Polícia v štáte New York zadržala strelca spred synagógy v meste Albany

Polícia v štáte New York zadržala strelca spred synagógy v meste Albany. Guvernérka štátu Kathy Hochulová uviedla, že 28-ročného miestneho obyvateľa si všimli svedkovia, ako sa prechádzal okolo synagógy a správal sa „veľmi podozrivo“. Následne podľa polície dvakrát vystrelil z brokovnice, pričom sa vyhrážal ľuďom naokolo.

V budove sa v čase streľby nachádzala skupina detí v predškolskom veku. Objekt počas incidentu, ktorý si nevyžiadal žiadne zranenia, preventívne uzavreli a deti následne odovzdali rodičom.

Muž odhodil brokovnicu skôr, než na miesto dorazili policajti, ktorí ho vzali do väzby. „Podľa zasahujúcich príslušníkov (pri zatýkaní) povedal ‚Slobodná Palestína‘,“ povedal šéf polície v Albany Eric Hawkins.

(tasr, afp, ap)

  |  

Po rokoch problémov spúšťa Slovenská správa ciest do prevádzky zrekonštruovaný most

KEŽMAROK - Kežmarčania sa po rokoch dočkali, Slovenská správa ciest spúšťa do prevádzky zrekonštruovaný most. Od 9:00 bude otvorený v smere od Popradu na Starú Ľubovňu a v priebehu dňa aj v opačnom smere, teda od Starej Ľubovne na Poprad.

S obnovou mosta na ceste prvej triedy I/66 za takmer 1,8 milióna eur začali po takmer ročnej prestávke pre problémy s pôvodným dodávateľom v apríli. Martin Guzi z komunikačného odboru Slovenskej správy ciest ešte v októbri avizoval, že práce na stavbe budú pokračovať aj po jej odovzdaní. „Zhotoviteľ pristúpi k demontáži obidvoch provizórnych mostov a následne bude pokračovať v prácach na rekultivácii plôch dotknutých výstavbou,“ vysvetlil.

Most pri kruhovom objazde neďaleko autobusovej a železničnej stanice je súčasťou hlavného prieťahu z Popradu na Starú Ľubovňu, zároveň aj vstupnou bránou do priemyselnej zóny. Denne ním prejde 20-tisíc áut. Už dlhší čas bol v kritickom stave, z tohto dôvodu bola v celom Kežmarku od decembra 2019 vyhlásená mimoriadna situácia.

(sita)

  |  

ZMOS: Názory na záchranky sú v regiónoch rôzne, zmeny v sieti chce riešiť s rezortom

Názory na nové opatrenie rezortu zdravotníctva k sídlam a typom záchraniek sú v regiónoch rôzne, podotkol šéf Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Hoci súhlasí, že zmeny v sieti záchraniek však potrebné sú, chcel by o tejto téme s ministerstvom rokovať.

Božik avizoval, že ZMOS chce rokovať s rezortom nielen o záchrankách, ale aj optimalizácii siete nemocníc a fungovaní detských ambulantných pohotovostí. Problémy v zdravotníctve treba podľa neho riešiť koncepčne aj s víziou implementácie potrebných opatrení a za účasti samospráv.

Šéf ZMOS-u potrebu zmien v sieti záchraniek nenamieta. "Zmena je potrebná, treba ju posilniť. My sme žiadali, aby to predchádzalo optimalizácii siete nemocníc, čo nie je žiadna reforma, ale zachraňovanie zvyškov kolabujúceho systému zdravotníctva a ten kolaps sa čoraz viac a viac prehlbuje," skonštatoval Božik. Preto je podľa neho dôležité, aby kľúčoví hráči vo verejnom priestore, ako sú mestá a obce, boli súčasťou rozhodovania.

(tasr)

  |  

Aj posledná zo štyroch diorám v Múzeu TANAP-u prešla obnovou

VYSOKÉ TATRY - Aj posledná zo štyroch diorám v Múzeu Tatranského národného parku prešla obnovou. V rámci pravidelnej údržby múzejníci v Tatranskej Lomnici tento raz pracovali s pásmom kosodreviny.

Pôvodnú diorámu, ktorej vládla medvedia rodinka, nechali kompletne rozobrať a prerobiť. Verní najväčšej tatranskej šelme, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou subalpínskeho stupňa, však ostali aj naďalej. 

"V poslednej dobe pribúdali úhyny medveďov, otvorili sa nám tak nové možnosti, ako vyskladať poslednú z našich diorám. Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy máme v dioráme šesť medveďov," konkretizuje zoologička Gabriela Chovancová, ktorá je zároveň aj kurátorkou zoologických zbierok Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Podobne ako v prípade ostatných diorám, ktoré už prešli rekonštrukciou, aj táto vychádza z autentického záberu, na základe ktorého vznikla umelecká maľba zachytávajúca časť Žiarskej doliny s Hrubou kopou a ďalšími končiarmi. Jej autorom je opäť Tomáš Záruba, zvyšok scény bol tento raz kompletne v réžii Michala Červeňa, ktorý spoločne s umeleckým reštaurátorom Tiborom Kováčom stál aj za vznikom predošlých troch diorám.

„Každý z exponátov má svoj vlastný príbeh, jedno z medvieďat napríklad zahynulo pod kolesami auta, ďalšie zrazil vlak a tretie zrejme zabil samec počas ruje. Práve okolnosti, za ktorých prišli o život, sú neraz predmetom záujmu návštevníkov a zvlášť detí, ktoré sú zvedavé na to, ako sa zvieratká dostali k nám do múzea,“ uzatvára zoologička.

(tanap.sk)

  |  

Taiwanské ministerstvo obrany: Ponad stredovú líniu Taiwanského prielivu vo štvrtok preletel čínsky meteorologický balón

Taiwanské ministerstvo obrany: Ponad stredovú líniu Taiwanského prielivu vo štvrtok preletel čínsky meteorologický balón. Rezort spresnil, že balón bol detegovaný vo vzdialenosti 187 kilometrov juhozápadne od severotaiwanského mesta Ťi-lung a smerom na východ letel asi hodinu a následne zmizol.

V taiwanskom parlamente to novinárom oznámil tamojší minister obrany Čchiou Kuo-čeng.

K najnovšiemu incidentu s balónom došlo približne mesiac pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa na Taiwane budú konať 13. januára.

Taiwan, ktorý si Čína nárokuje ako svoje územie, často obviňuje Peking, že sa snaží vyvinúť vojenský alebo ekonomický tlak, aby ovplyvnila výsledok hlasovania na ostrove tak, aby bol priaznivý pre čínsku vládu.

(tasr, afp)

  |  

V predvianočnom období sa zvyky na Gemeri-Malohonte viazali i na stridžie dni

GEMER-MALOHONT – V regióne Gemer-Malohont boli v minulosti v predvianočnom období viaceré zvyky previazané aj s takzvanými stridžími dňami. Ľudia verili, že v týchto dňoch majú moc rôzne zlé bytosti, a to najmä strigy. Prvý stridží deň pripadal na Katarínu, teda na 25. novembra. Pre TASR to uviedla etnologička Gemersko-malohontského múzea (GMM) Ľudmila Pulišová.

Okrem Kataríny pripadali stridžie dni tiež na Ondreja (30. 11.), Barboru (4. 12.), Mikuláša (6. 12.), Luciu (13. 12.) a deň zimného slnovratu (21. 12.), teda na sv. Tomáša. „V týchto dňoch nemala prísť ako prvá osoba do domu žena, lebo by to mohla byť striga. Aby sa tomu predišlo, chodili po domoch vinšovať malí chlapci, ktorých príchod mal do domácnosti priniesť zdravie, šťastie a ochranu,“ uviedla Pulišová.

Deň Ondreja bol okrem stridžieho dňa bohatý aj na ľúbostné čary a veštby o vydaji. Dievčatá preto robili rôzne magické úkony, pomocou ktorých chceli zistiť meno či povolanie svojho budúceho muža. V regióne Gemer-Malohont bolo najčastejšie varenie halušiek s lístočkami s menami chlapcov, rozšírené bolo tiež liatie olova.

„Nad ohňom sa rozpustilo olovo a lialo sa cez dierku kľúča do misky so studenou vodou. Podľa tvaru olova sa hádalo povolanie budúceho muža, no kľúč a drevo na oheň mali byť ukradnuté. Pri ceste domov sa dievčatá zastavili pri dome, kde mali Ondreja, a hádzali do obloka konopné semeno. Ak domáci pozvali dievčatá dovnútra, bolo to znamenie pre skorý sobáš,“ priblížila etnologička GMM.

Zvyky súvisiace so stridžími dňami boli typické i na Mikuláša. V okolí Rimavskej Soboty sa mládenci prezliekali za rôzne masky, chodili po domoch a strašili dievčatá. Ľudia však predpokladali, že najväčšiu moc majú strigy na Luciu. Podľa povier chodili do maštalí, aby škodili dobytku a odoberali kravám mlieko. Uškodiť však mohli aj ľuďom, ako ochrana sa najčastejšie používal cesnak.

„V niektorých gemerských obciach sa tradujú rozprávania o odvážnych mládencoch, ktorí si vzali cesnak a išli na krížne cesty, aby videli strigy. Nikomu však nesmeli prezradiť, ktoré ženy ako strigy videli, lebo by ich boli zmárnili. Ak chcel človek bez ujmy pozorovať strigy na krížnych cestách, v Jelšave radili, aby si urobil okolo seba kruh trojkráľovou kriedou,“ uviedla Pulišová.

Na Luciu sa tiež z domu nič nepožičiavalo, predmety mohli byť totiž zneužité na čary proti majiteľovi. Zakázané bolo tiež šiť, prať, a najmä priasť. V tento deň ľudia začínali vyrábať aj tradičný luciový stolček.

„Cez otvor v stolčeku mohli na Štedrý večer v kostole pozorovať bosorky, ale takýto človek musel odísť z omše skôr ako ostatní, aby ho strigy nechytili. Stolček mal byť vyrobený z jedného kusa dreva a nemali sa použiť klince,“ doplnila Pulišová.

(tasr)