15. decembra 2023 | 8:33

Minúta | 15. decembra 2023 | 8:33

Dolinková porušila legislatívne pravidlá, na pripomienkovanie dôležitého opatrenia dala len dva dni

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková nerešpektovala Legislatívne pravidlá vlády SR, keď na pripomienkovanie dôležitého opatrenia k rozdeleniu viac ako 30 miliónov eur zo zdravotného poistenia dala len dva dni. Aj pri skrátenom legislatívnom konaní pritom lehota na pripomienkovanie nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní.

„Takáto neprimerane krátka lehota neposkytuje dotknutým subjektom dostatočný časový priestor pripraviť a podať k legislatívnemu návrhu náležite odôvodnené pripomienky," uviedla zdravotná poisťovňa Dôvera. Ministerka zdravotníctva podľa poisťovne nedodržala cieľ legislatívnych prác, a to zabezpečiť účasť verejnosti na príprave a schvaľovaní legislatívnych návrhov. „Obmedzovanie práva odbornej verejnosti podieľať sa za prijateľných podmienok, vrátane časových, na legislatívnom procese je v rozpore so základnými princípmi legislatívneho procesu a za týchto podmienok sa stáva právom iluzórnym," zdôraznila poisťovňa Dôvera.

Ku kritike ministerky Dolinkovej sa pridala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. „,Medzirezortné pripomienkové konanie v trvaní dvoch dní neposkytuje dostatočnú možnosť dotknutým subjektom sa k návrhu relevantným spôsobom vyjadriť," odkázali ministerke zamestnávatelia.

Ambulancie záchrannej zdravotnej služby, nemocnice prevádzkujúce urgentné príjmy a zariadenia sociálnych služieb by mali v budúcom roku dostať viac finančných prostriedkov. Ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania návrh opatrenia, ktorým sa má od začiatku budúceho roka zabezpečiť primerané krytie zvýšených ekonomicky oprávnených nákladov týchto subjektov. „Navrhovaná úprava sa predkladá aj v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, podľa ktorého sa ruší jeden zo sviatkov a zvyšujú sa zdravotné odvody o jeden percentuálny bod pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a pre samoplatiteľa," uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Tento krok si od zdravotných poisťovní v budúcom roku vyžiada cez 32 miliónov eur. Výdavky na záchranné zdravotné služby by mali stúpnuť o viac ako 11 miliónov eur, výdavky na urgentné príjmy viac ako 10 miliónov eur a výdavky na zariadenia sociálnych služieb približne o 11 miliónov eur.

(sita)

15. decembra 2023 | 6:22

Minúta | 15. decembra 2023 | 6:22

Maďarsko zablokovalo 50-miliardový balík finančnej pomoci pre Ukrajinu

Lídri členských krajín EÚ nedosiahli na samite v Bruseli dohodu na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dôvodom je nesúhlas Maďarska, ktoré zablokovalo aj opätovné prerokovanie rozpočtu Únie. Hlavy štátov a vlád sa k tejto téme plánujú vrátiť v januári.

Maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval návrhy Európskej komisie na zmeny v dlhodobom rozpočte EÚ už pred štvrtkovým začiatkom samitu. Ďalší lídri však dúfali, že ho presvedčia o súhlase kompromisnými ponukami. Predseda Európskej rady Charles Michel v noci na piatok oznámil, že sa to nepodarilo. Veto potvrdil aj samotný Orbán.

"Zhrnutie nočnej zmeny: veto pre dodatočné peniaze Ukrajine, veto pre revíziu viacročného finančného rámca (rozpočtu). K tejto otázke sa v Európskej rade vrátime budúci rok po náležitej príprave," napísal Orbán na sociálnej sieti.

Michel hovoril o snahe dosiahnuť konsenzus začiatkom budúceho roka. Viacerí diplomati pre DPA potvrdili, že sa lídri chcú touto otázkou zaoberať znova v januári.

Rokovania o podpore Ukrajiny sa týkali 50 miliárd eur pre budúci rok, z nich 17 miliárd mali tvoriť nevratné granty a 33 miliárd pôžičky. Voči návrhom eurokomisie mali okrem Maďarska výhrady takzvané "šetrné" členské štáty, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.

Plánované boli aj úpravy rozpočtu únie na roku 2021-27 v iných oblastiach. Na žiadosť krajín ako Taliansko by mali dodatočné financie smerovať na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a do migračnej politiky. Aj tieto plány však nateraz ovplyvnilo maďarské veto.

(tasr)

15. decembra 2023 | 6:19

Minúta | 15. decembra 2023 | 6:19

Prezidenti Venezuely a Guyany sa dohodli, že spor o územie vyriešia mierovo

Venezuelský prezident Nicolás Maduro a guyanský prezident Irfaan Ali sa vo štvrtok dohodli, že spor o región Esequiba bohatý na ropu vyriešia mierovo. Venezuela ani Guyana sa zatiaľ nedohodli na právnom riešení svojho sporu o dané územie, no obe krajiny vyjadrili ochotu znížiť napätie, uvádza sa vo vyhlásení.

Zaviazali sa preto spor urovnať "v súlade s medzinárodným právom" a zároveň sa dohodli "na mierovom spolunažívaní a jednote Latinskej Ameriky a Karibiku". Lídri sa tiež dohodli na opätovnom stretnutí do troch mesiacov v Brazílii. Na týchto rokovaniach by sa mal ako sprostredkovateľ zúčastniť aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

"Venezuela a Guyana sa nebudú navzájom ohrozovať alebo používať silu za žiadnych okolností vrátane tých, ktoré súvisia s existujúcimi spormi," uvádza sa v spoločnom vyhlásení po stretnutí prezidentov v karibskom štáte Svätý Vincent a Grenadíny, ktoré prečítal jeho premiér Ralph Gonsalves.

Napätie v súvislosti s Esequibou sa vystupňovalo po tom, čo Madurova vláda začiatkom decembra vo Venezuele usporiadala konzultačné referendum, v ktorom drvivá väčšina voličov hlasovala za pričlenenie regiónu k Venezuele.

Maduro v reakcii na výsledky referenda, ktoré spochybňujú viacerí pozorovatelia, navrhol vytvoriť novú administratívnu provinciu "Guyana Esequiba". Guyana trvá na tom, že Esequiba je jej územím. Argumentuje, že hranicu tohto regiónu určil arbitrážny tribunál v roku 1899. Venezuela však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzenú hranicu uznanú už v roku 1777.

(tasr, ap, afp)

15. decembra 2023 | 2:40

Minúta | 15. decembra 2023 | 2:40

Moskva: Súd zrušil pokutu pre aktivistu Orlova, teraz mu však hrozí väzenie

Moskovský súd zrušil pokutu pre ruského ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova, hrozia mu však tri roky väzenia. Pokuta mala byť vo výške 150 000 rubľov (1400 eur), dôvodom mala byť kritika vojny na Ukrajine.

Orlov, 71-ročný spolupredseda medzičasom zrušenej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, je podľa ruského súdu vinný z "poškodzovania povesti" ruskej armády. Na sociálnu sieť Facebook totiž pridal článok, v ktorom odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu.

Prokurátor na štvrtkovom pojednávaní požiadal sudcu, aby pokutu pre Orlova zrušil a vrátil jeho prípad do rúk prokuratúry, ktorá preňho navrhuje trojročný trest väzenia. Odôvodnil to tým, že vyšetrovatelia nezohľadnili motív Orlovovho konania. Moskovský súd návrhu vyhovel a vrátil prípad na prepracovanie, pričom zrušil pokutu.

Orlov toto konanie prokurátora odsúdil a uviedol, že ho stíhajú "za verejnú kritiku konania orgánov". Údajne si na štvrtkový súd priniesol aj tašku s osobnými vecami pre prípad, že by ho okamžite uväznili. Po súdnom pojednávaní novinárom povedal, že sa ani neplánuje vybaľovať, pretože orgány majú zrejme v úmysle poslať ho za mreže.

"Podľa mňa sa orgány boja. Tak veľmi sa boja slobodnej vôle ľudí, až zničili inštitút volieb, až zakázali konanie akýchkoľvek demonštrácií z rôznych falošných dôvodov, boja sa až do takej miery, že zatvárajú ľudí za ich vyjadrenia," uviedol na súde Orlov podľa nezávislej webovej stránky Mediazona.

(ap, tasr)

15. decembra 2023 | 1:20

Minúta | 15. decembra 2023 | 1:20

Južná Kórea: KĽDR môže odpáliť medzikontinentálnu raketu už v decembri

Severná Kórea môže odpáliť medzikontinentálnu balistickú raketu už tento mesiac, povedal zástupca juhokórejského poradcu pre národnú bezpečnosť Kim Tche-hjo pred stretnutím bezpečnostných predstaviteľov vo Washingtone.

"Podľa mňa je možné, že Severná Kórea odpáli medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) počas tohto decembra. Bez ohľadu na to, či bude mať táto balistická raketa krátky alebo dlhý dolet, pokiaľ k nej bude pripevnená jadrová zbraň, predstavuje pre nás jadrovú hrozbu a jadrový útok," povedal Kim novinárom na letisku vo Washingtone, kam pricestoval na rokovania Poradnej skupiny pre jadrové otázky (NCG).

NCG má za cieľ zlepšiť koordináciu medzi USA a Južnou Kóreou v jadrových otázkach a zvýšiť pripravenosť na prípadný útok zo strany Severnej Kórey. Na jej zriadení sa dohodli lídri USA a Južnej Kórey v apríli. Obe spojenecké krajiny chcú zároveň posilniť výmenu informácií a plánovanie pre nepredvídateľné udalosti.

"V rámci rozšíreného odstrašovania sa zaoberáme tým, ako vopred zabrániť severokórejskému jadrovému útoku a zároveň čeliť jadrovému útoku okamžite v počiatočnej fáze v prípade, že Severná Kórea urobí túto chybu," dodal Kim s tým, že ICBM je súčasťou rokovaní o tzv. rozšírenom odstrašovaní.

KĽDR tento rok otestovala svoju prvú medzikontinentálnu balistickú raketu na pevné palivo – najväčšiu kategóriu balistických rakiet – a túto technológiu využíva aj v celom rade menších zbraní. Hoci OSN zakázala Severnej Kórei vykonávať testy balistických striel a jadrových zbraní a uvalila na ňu prísne sankcie, KĽDR tento zákaz pravidelne porušuje.

(tasr, jonhap)

14. decembra 2023 | 21:22

Minúta | 14. decembra 2023 | 21:22

Vrcholní predstavitelia EÚ aj lídri krajín vítajú začatie prístupových rokovaní

Vrcholní predstavitelia EÚ aj lídri krajín vítajú začatie prístupových rokovaní. Mnohí vrcholní predstavitelia EÚ a lídri členských krajín Únie vítajú s nadšením otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom i udelenie štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku, o ktorom sa rozhodlo vo štvrtok na summite EÚ v Bruseli.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti X napísala, že cíti "hrdosť" na to, že EÚ dodržala svoje sľuby. Dodala, že tento deň sa navždy zapíše do dejín Únie. Obdobne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Taktiež uviedla, že EÚ dodržala svoje sľuby a rozhodnutie nazvala významným momentom - ako pre Európu, tak aj pre Ukrajinu, Moldavsko a všetkých, ktorí "bojujú za naše hodnoty".

Nemecký kancelár Olaf Scholz označil rozhodnutie o začatí rokovaní s Ukrajinou za "silný signál podpory" pre túto vojnou zmietanú krajinu. "Práve sme sa rozhodli začať prístupové rozhovory s Ukrajinou aj s Moldavskom. Je jasné, že tieto krajiny sú súčasťou európskej rodiny," napísal na platforme na X.

Estónska premiérka Kaja Kallasová taktiež nazvala tento deň za historický a uviedla, že lídri EÚ sa "napriek všetkému" dohodli na začatí prístupových rokovaní. Ukrajina aj Moldavsko si podľa jej slov "spravili svoju domácu úlohu" a sú pripravené podniknúť ďalšie kroky na ceste k vstupu do Únie. Litovský prezident Gitanas Nauséda označil rozhodnutie o začatí prístupových rokovaná za "víťazstvo jednoty EÚ" a "víťazstvo celej Európy".

(tasr)

14. decembra 2023 | 21:00

Minúta | 14. decembra 2023 | 21:00

Reforma verejnej správy bude výsledkom dohôd so zástupcami samosprávy

Reforma verejnej správy bude výsledkom dohôd so zástupcami samosprávy. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podporil preto návrh predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Božika, aby zástupcovia združenia boli členmi pracovných skupín. Prijal aj ponuku Božika zúčastňovať sa na rokovaniach Rady združenia.

"Reforma verejnej správy, ku ktorej sa súčasná vláda zaviazala v programovom vyhlásení, bude výsledkom dohôd so zástupcami samosprávy a nie rozhodnutí od takzvaného zeleného stola," zdôraznil Šutaj Eštok. Minister a štátny tajomník MV SR Patrik Krauspe sa vo štvrtok stretli so zástupcami ZMOS s cieľom nastaviť partnerskú spoluprácu pri modernizácii a integrácii verejnej správy.

Krauspe zdôraznil potrebu dôkladného auditu služieb, ktoré poskytuje verejná správa. Cieľom je, aby sa maximálne skrátila doba riešenia životných situácií obyvateľov. Rezorty pritom využijú informácie z hĺbkového auditu originálnych služieb samospráv, ktoré z prostriedkov Európskej únie vypracoval ZMOS.

Štátny tajomník informoval aj o projekte centier zdieľaných služieb v mestách a obciach, ktoré budú financované z plánu obnovy a odolnosti. MV v dohľadnom čase zverejní výzvu na čerpanie prostriedkov na budovanie centier. Zámerom je, aby poskytovali služby matrík, právneho poradenstva či ekonomické služby pre samosprávy s malým počtom obyvateľom, ktoré tieto činnosti nedokážu financovať.

Projekt centier zdieľaných služieb by mal pokračovať aj po ukončení obdobia plánu obnovy a odolnosti. V súčasnosti je na Slovensku tisíc obcí, ktoré majú 500 a menej obyvateľov. Ako povedali zástupcovia ZMOS, Európa a najmä krajiny V4 odstupujú od modelu spájania malých obcí do jednotných samosprávnych celkov, keďže to so sebou prináša zánik miestnej samosprávy a komunitného života. K tomu sa chce pridať aj Slovensko.

Na stretnutí sa hovorilo tiež o posilnení bezpečnosti v obciach a mestách. Napríklad pri rozširovaní inštitútu objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke, kde by potrebné plnohodnotné právomoci získala obecná polícia, a to vrátane odvolacieho konania. Mestá a obce sú ochotné investovať do potrebnej komunikačnej infraštruktúry.

Šutaj Eštok informoval o zámere vlády vykonať pasportizáciu nehnuteľného majetku štátu a zmeniť ťažkopádne postupy pri predaji či presune nevyužívaného štátneho majetku samosprávam. So zástupcami ZMOS sa zhodli na predstave budovať policajné pracoviská, súčasťou ktorých by mohli byť napríklad aj služobné byty pre policajtov či hasičov. Zámerom vlády je vykonať zmeny v legislatíve verejného obstarávania.

(tasr)

14. decembra 2023 | 20:10

Minúta | 14. decembra 2023 | 20:10

Moldavsko víta rozhodnutie EÚ otvoriť rokovania o vstupe do bloku

Moldavsko víta rozhodnutie EÚ otvoriť rokovania o vstupe do bloku, uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová. "Moldavsko dnes otvára novú kapitolu, pretože EÚ schválila otvorenie prístupových rokovaní. Dnes cítime vrelé objatie Európy. Ďakujeme vám za podporu a vieru v našu cestu," napísala Sanduová na sociálnej sieti X.

Na summite Európskej rady v Bruseli bol tiež udelený štatút kandidátskej krajiny pre Gruzínsko. Podľa prezidentky Salome Zurabišviliovej je tento krok "významným míľnikom" pre Gruzínsko aj "európsku rodinu". "Neochvejná vôľa gruzínskeho národa prehovorila a viedla k zaslúženému získaniu kandidátskeho štatútu," napísala Zurabišviliová na sociálnej sieti X.

(tasr, afp)

14. decembra 2023 | 19:59

Minúta | 14. decembra 2023 | 19:59

Orbán opustil sálu, summit EÚ tak mohol schváliť prístupový proces s Ukrajinou

Orbán opustil sálu, summit EÚ tak mohol schváliť prístupový proces s Ukrajinou. Maďarský premiér tak mal urobiť vtedy, keď bolo jasné, že všetky ostatné členské štáty sú za otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. Hlasovanie prebehlo už v jeho neprítomnosti, čo potvrdil aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Orbán pred summitom opakovane zdôrazňoval, že pre Úniu je príliš skoro otvoriť prístupové rokovania s Kyjevom, lebo ukrajinská strana nesplnila časť podmienok požadovaných Európskou komisiou. Štvrtkové rozhodnutie summitu označil Orbán za "zlé" a dodal, že Maďarsko sa na ňom nechce podieľať.

(tasr)

14. decembra 2023 | 19:57

Minúta | 14. decembra 2023 | 19:57

Ján Mazák zostáva predsedom Súdnej rady SR

Ján Mazák zostáva predsedom Súdnej rady SR. Členovia Súdnej rady SR ho z funkcie neodvolali. Za návrh na odvolanie hlasovalo na štvrtkovom zasadnutí deväť členov rady, traja sa zdržali hlasovania, traja boli proti. Mazák nehlasoval.

Rozprava trvala viac ako šesť hodín. Návrh na odvolanie iniciovalo šesť členov Súdnej rady SR. Mazák podľa nich opakovane porušuje svoje povinnosti a jeho zotrvaním na poste predsedu Súdnej rady SR môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva. Návrh na odvolanie pozostával z 20 bodov.

Mazák argumentoval zvýšením dôveryhodnosti súdnictva počas obdobia, keď Súdnej rade SR šéfuje. Odmietol tvrdenia o opakovanom porušovaní svojich povinností.

Návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady SR iniciovali Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Magdaléna Hromcová, Peter Šamko a Martin Bezák.

(tasr)

14. decembra 2023 | 19:49

Minúta | 14. decembra 2023 | 19:49

Nemecko dodalo Ukrajine druhý systém protivzdušnej obrany Patriot vrátane rakiet

Nemecko dodalo Ukrajine druhý systém protivzdušnej obrany Patriot vrátane rakiet. Balík pomoci z Nemecka zahŕňa aj deväť pásových terénnych vozidiel Bandvagn 206, 7390 delostreleckých granátov kalibru 155 mm, tri mobilné, diaľkovo ovládané odmínovacie vozidlá, 14 systémov na odhalenie dronov, osem nákladných vozidiel Zetros, štyri ťahače a ďalších 47 040 nábojov pre granátomety kalibru 40 mm.

Server RBK Ukrajina pripomenul, že Ukrajina dostala prvý systém Patriot od Nemecka v apríli 2023 po tom, ako bol vyškolený ukrajinský obslužný personál. Situácia je rovnaká aj teraz a výcvik vojakov pre obsluhu druhého systému Patriot bol už ukončený.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu povedal, že druhý systém Patriot prevezený na Ukrajinu bude rozmiestnený a uvedený do prevádzky do konca tohto roka.

(afp, tasr)

14. decembra 2023 | 19:39

Minúta | 14. decembra 2023 | 19:39

Šimkovičová odklepla na obnovu Banky lásky vyše 3 milióny eur

Ministerka kultúry odklepla na obnovu Banky lásky vyše 3 milióny eur. Budova v Banskej Štiavnici, ktorá vyhorela v marci 2023, musí financie od ministerstva kultúry využiť do decembra 2025.

Zmluvu ministerstvo uzatvorilo s neziskovou organizáciou Marína a Sládkovič, na čo vo štvrtok upozornila Pluska.

(plus7dní)

14. decembra 2023 | 19:37

Minúta | 14. decembra 2023 | 19:37

Manželky ruských brancov hromadne posielali otázky Putinovi, prezident na žiadnu z nich neodpovedal

Manželky ruských brancov hromadne posielali otázky Vladimirovi Putinovi. Na žiadnu z nich neodpovedal. Ruský prezident dostal rekordný počet otázok v známom programe Priama linka. Odpovedať stihol len na niekoľko desiatok z troch miliónov.

V predvečer Priamej linky s Vladimirom Putinom príbuzní mobilizovaných vojakov v telegramových kanáloch vyzvali na „bombardovanie“ organizátorov relácie s prezidentom otázkami o demobilizácii svojich blízkych.

Na obrazovke v sále, kde sa konala Priama linka, o pár hodín neskôr vyskakovali SMS správy s otázkami ako: Kedy budú mobilizovaní prepustení? Prečo by malo slúžiť 300-tisíc ľudí z celej krajiny? Kedy sa začnú mierové rokovania?

Priama linka je populárny program, počas ktorého môžu občania v priamom prenose telefonovať do štúdia a predniesť svoje problémy šéfovi Kremľa. Do konca priameho prenosu dostal prezident asi 3 milióny otázok, čo je rekordný počet od roku 2015. Priama linka sa naposledy vysielala v roku 2021, keď Putin dostal od Rusov 2,3 milióna otázok. V roku 2022 sa podujatie nekonalo.

Putinovi sa tento rok podarilo odpovedať na niekoľko desiatok otázok. Osobitne obvinil ukrajinských utečencov z explozívneho nárastu osýpok v Rusku, ospravedlnil sa za zvýšenie cien vajec a obvinil z toho vládu. Ohľadom situácie na ruskom finančnom trhu uviedol, že je stabilná a sľúbil, že neuskutoční druhú vlnu mobilizácie. Okrem toho prezident oznámil plány minúť viac ako bilión rubľov ročne na anektované regióny Ukrajiny.

(moscow times)