Preskočiť na obsah
  |  

Na spoločnom vojenskom cvičení sa stretli Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko.

Na spoločnom vojenskom cvičení sa stretli Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko. Odohralo sa iba niekoľko dní po prvom severokórejskom teste medzikontinentálnej balistickej rakety za uplynulých päť mesiacov.

Na trojstrannom cvičení pri juhokórejskom ostrove Čedžu sa zúčastnili americké bombardéry B-1B a japonské a juhokórejské stíhačky. Tento typ bombardéra dokáže niesť veľký náklad konvenčných zbraní. Severná Kórea (KĽDR) ho v minulosti označila za dôkaz agresie USA a odpovedala raketovými testami.

Cvičenie malo posilniť schopnosť krajín spoločne odpovedať na nukleárne hrozby zo strany KĽDR, uviedol juhokórejský Zbor náčelníkov štábov vo vyhlásení.

KĽDR v pondelok vystrelila do mora medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) Hwasong-18. Cvičenie označila za varovanie pre USA a Južnú Kóreu, aby nepodnikali žiadne konfrontačné kroky. Washington, Soul a Tokio odpálenie rakety ostro odsúdili ako provokáciu a porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN zakazujúcich KĽDR vývoj balistických striel.

(tasr, ap)

  |  

Nový poľský parlament vyhlásil reformy súdnictva predošlej vlády za protiústavné

Nový poľský parlament vyhlásil reformy súdnictva predošlej vlády za protiústavné. Nová proeurópska vláda poľského premiéra Donalda Tuska, ktorá sa ujala moci pred týždňom, oznámila, že zruší súdnu reformu strany Právo a spravodlivosť.

Zmeny týkajúce sa poľskej Súdnej rady (KRS), ktoré vykonala bývalá vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) v rokoch 2018, 2021 a 2022, boli schválené "v hrubom rozpore s ústavou Poľskej republiky", uvádza sa v texte uznesenia prijatého poslancami.
       
Európska komisia (EK) podala voči Varšave už niekoľko žalôb na Súdny dvor EÚ pre námietky voči justičnej reforme. Z tohto dôvodu stále blokuje Poľsku čerpanie miliárd eur z fondu EÚ na obnovu po pandémii.

Spor s Bruselom sa týkal aj zmien v zložení Súdnej rady, ktorá je zodpovedná za menovanie sudcov. V roku 2018 PiS prijala zákon, podľa ktorého väčšinu členov KRS už nemenovali iní sudcovia, ale parlament. Súdny dvor EÚ túto zmenu kritizoval a rozhodol, že vyvolala oprávnené pochybnosti o nezávislosti poľského súdnictva.

(tasr, dpa)

  |  

Poslanci kirgizského parlamentu schválili v stredu návrh na zmenu štátnej vlajky.

Poslanci kirgizského parlamentu schválili v stredu návrh na zmenu štátnej vlajky. Na novej vlajke budú vyobrazené slnečné lúče. Aktuálne sa na nej nachádza kruh žltej farby znázorňujúci tradičnú nomádsku jurtu, ktorý je obkolesený žltými čiarami a červeným pozadím.

Kirgizská vlajka bola prijatá v roku 1992, a síce po rozpade Sovietskeho zväzu. Predseda jednokomorového kirgizského parlamentu Nurlanbek Šakijev predložil v novembri návrh zákona na jej zmenu tak, aby znázornené čiary "jasne pripomínali slnečné lúče".

Zástancovia presadzovanej zmeny, medzi ktorých sa radí aj kirgizský prezident Sadyr Žaparov, tvrdia, že doterajší symbol na vlajke až príliš pripomínal slnečnicu a Kirgizsku bránil v napĺňaní svojho potenciálu "rozvinutého a nezávislého" štátu.
        
Za zmenu vlajky hlasovalo v stredu 59 poslancov, zatiaľ čo proti sa vyslovili len piati. Proti zmene naopak začiatkom októbra protestovali v metropole Biškek desiatky ľudí.

(tasr, afp)

  |  

Eurokomisia požaduje, aby Slovensko výrazne zvýšilo podiel obnoviteľných zdrojov

Eurokomisia požaduje, aby Slovensko výrazne zvýšilo podiel obnoviteľných zdrojov, ktoré by namiesto súčasných 32 percent mali tvoriť 42,5 percenta na konečnej spotrebe energie Slovenska.

Slovensko má tiež vyčísliť ako plánuje do roku 2030 ušetriť na vykurovaní a chladení budov, ktoré sú vo vlastníctve verejných orgánov.

Eurokomisia od Slovenska bude požadovať aj plány v súvislosti so spaľovaním biomasy na výrobu tepla a elektriny.

(euractiv)

  |  

Na novelách trestných zákonov sa podieľali aj právnici, ktorým by znížené tresty vyhovovali

Na novelách trestných zákonov sa podieľali aj právnici, ktorým by znížené tresty vyhovovali. A rovnako tak aj niekoľkým ich klientom, ktorých zastupujú v niektorých kauzách.

Na vytváraní novely o znížení trestov a zrušení špeciálnej prokuratúry sa podieľal napríklad advokát David Lindtner, obžalovaný v kauze Víchrica. Za nepriamu korupciu mu aktuálne hrozia dva roky, po novom by to bolo polroka. Novela by mohla pomôcť aj Radkovi Kurucovi z kauzy Mýtnik, ktorého Lindtner zastupuje.

Novelu ďalej spoluvytváral aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, ktorého otec, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec. Aktuálne mu hrozí 10 až 15-ročný trest, po novom by to bolo 4 až 10 rokov.

(sme)

  |  

Prezidentka Nováková podpísala zákon na ochranu národnej suverenity

Prezidentka Nováková podpísala zákon na ochranu národnej suverenity, ktorý parlament schválil 12. decembra. Vznikne Úrad na ochranu suverenity so širokými právomocami na vyšetrovanie akejkoľvek organizácie alebo osoby podozrivej z toho, že slúži cudzím záujmom alebo ohrozuje národnú suverenitu.

Vo vyhlásení kancelárie sa uvádza, že hlava štátu dostala viacero podnetov k zákonu o ochrane národnej suverenity z domova aj zo zahraničia. "Správy prijaté zo zahraničia potvrdzujú správnosť cieľa určeného parlamentom, smerujúceho k nutnosti chrániť národnú identitu a suverenitu Maďarska," píše sa v dokumente, podľa ktorého prezidentka dostala aj mnohé kritické podnety.

"Je potrebné ujasniť, že pôsobnosť nového úradu treba interpretovať v súlade s ústavou. Úrad na ochranu suverenity bude plniť svoje poslanie v takom prípade, ak nebude svojou činnosťou zasahovať do slobody tlače alebo slobody prejavu," konštatuje sa v dokumente.

V preambule zákona sa píše, že suverenita Maďarska je čoraz viac vystavená nezákonným útokom. Už roky prebiehajú pokusy o získanie vplyvu, v rámci ktorých sa zahraničné organizácie a jednotlivci snažia v krajine presadiť svoje záujmy na úkor maďarských. Preambula ako príklad uvádza milióny dolárov poskytnutých ľavicovým stranám v predvolebnej kampani v roku 2022.

Návrh Orbánovej vlády na zriadenie Úradu na ochranu suverenity predstavuje veľké riziko pre ľudské práva, vyhlásila koncom novembra komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

(tasr)