Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o štátnom rozpočte. Hlava štátu zároveň zvažuje podanie na Ústavný súd z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov, týkajúcich sa zákona.
Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá sa vyjadrila, že si nie je istá, či je schválený rozpočet v súlade s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti.
"Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka argumentovala aj tým, že "už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje".
Rokovanie o rozpočte v znamení obštrukcií
Parlament tri dni pred Štedrým večerom po zdĺhavom rokovaní nakoniec schválil štátny rozpočet na rok 2024. Rozprava k nemu bola v pléne búrlivá. Otvorili ju v stredu 20. decembra ráno a prihlásilo sa do nej rekordné množstvo poslancov. Parlament fungoval aj v noci. Poslanci hnutia Slovensko predkladali pozmeňujúce návrhy a niekoľko hodín vkuse ich v pléne čítali.
Opozícia kritizovala, že návrh rozpočtu neprináša potrebnú konsolidáciu, ale nárast dlhu. Nakoniec parlament rozhodol vo štvrtok podvečer o uzavretí rozpravy k tomuto zákonu, a to hlasovaním na základe procedurálneho návrhu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 percento HDP ročne. "V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku 2026," uviedol rezort.
Vyššie zdravotné odvody, o jeden deň pracovného pokoja menej
Konsolidačný balík, ktorý prezidentka v piatok tiež podpísala, prináša zníženie príspevku pre RTVS, zvýšenie súdnych a správnych poplatkov, ako aj zvýšenie zdravotných odvodov.
Nová legislatíva hovorí aj o tom, že štátny sviatok Deň Ústavy SR, ktorý si pripomíname 1. septembra, viac nebude dňom pracovného pokoja. Poslanci zároveň vypustili 1. september zo zoznamu dní, počas ktorých platí zákaz maloobchodného predaja.
Poslanci tiež schválili zvýšenie dotácie zo štátneho rozpočtu pre Maticu slovenskú v prípade potreby či nepredvídateľných okolností. Matica slovenská dostáva každoročne každoročne 1,5 milióna eur.
Schválené opatrenia tiež hovoria o zvýšení súdnych a správnych poplatkov od apríla 2024. Poplatky sa zvýšia od 40 do 54 percent. Zámerom úpravy je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov.
Od nového roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a tzv. samoplatiteľov. Zvýšia sa napokon iba dočasne, a to do konca roka 2027.
(tasr, sita)
