Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty zasiahli húsíjskú radarovú stanicu

Spojené štáty vykonali v sobotu nadránom ďalší vojenský úder voči radarovej stanici v jemenskom hlavnom meste Saná, ktorá ohrozovala medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori.

Oficiálne médiá húsíov informovali o viacerých vojenských úderoch. "Americko-britský nepriateľ zasiahol hlavné mesto Saná viacerými údermi," napísala televízia Al-Masirah vo svojom príspevku na sociálnej sieti X (predtým Twitter).

(ap, tasr)

Minúta  |  

Americko-britské nálety na húsíov sú podľa ruského veľvyslanca v OSN ozbrojenou agresiou

Americko-britské nálety na húsíov sú podľa ruského veľvyslanca v OSN ozbrojenou agresiou. Vasilij Nebenzia v piatok nazval spoločné americko-britské letecké údery na húsíov v Jemene "donebavolajúcou ozbrojenou agresiou voči inej krajine".

"Tieto štáty podnikli masové nálety na jemenskom území. Týmto nehovorím o útoku na nejakú skupinu v krajine, ale útok na obyvateľov krajiny ako celku. Nasadili na to lietadlá, bojové lode a aj ponorky," vyhlásil Nebenzia.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Húsíovia odpálili balistickú strelu, Biden pohrozil ďalšími údermi

Húsíjskí povstalci odpálili v piatok v Jemene balistickú protilodnú strelu ako odvetu za americké a britské letecké údery na ich ciele.

"Vieme, že odpálili minimálne jednu strelu ako odvetu," generálporučík Douglas Sims povedal novinárom a dodal, že žiadna loď nebola zasiahnutá.

Americký prezident Joe Biden v piatok varoval, že Spojené štáty uskutočnia ďalšie letecké údery na húsíov, pokiaľ ich útoky na lode v Červenom mori budú pokračovať. "Pokiaľ húsíovia budú pokračovať v tomto nehoráznom správaní, určite budeme reagovať," vyhlásil Biden.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Slovinci zadržali dvojnásobne viac migrantov než pred rokom

Slovinci zadržali dvojnásobne viac migrantov než pred rokom. V krajine takto v roku 2023 zadržali 60.587 osôb, pričom predvlani ich bolo 32.024.

Najväčšie skupiny nelegálnych migrantov pochádzali z Afganistanu, Maroka a Pakistanu. Takmer všetci prišli na slovinské územie cez územie Chorvátska.

(tasr)

Minúta  |  

Expertka WHO na covid: Očkuje sa príliš málo ľudí a neprijímajú sa dostatočné ochranné opatrenia

Expertka WHO na covid: Očkuje sa príliš málo ľudí a neprijímajú sa dostatočné ochranné opatrenia. „Hoci nemáme krízu, COVID-19 zostáva hrozbou pre globálne zdravie,“ povedala v piatok v Ženeve americká epidemiologička a expertka WHO na covid Maria Van Kerkhove.

Podľa nej by sa viac ľudí malo dať proti covidu zaočkovať. Odporúča tiež zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Zahŕňa to nosenie rúšok tam, kde sa na malom priestore zíde veľa ľudí, či to, aby každý, u koho sa prejavia príznaky choroby, zostal doma.

Podľa Van Kerkhove sa odhaduje, že šesť percent ľudí, ktorí majú covid s príznakmi, trpí dlhodobými komplikáciami, to znamená, že príznaky trvajú dlhšie ako tri mesiace. Medzi ne patrí okrem iného únava, ale aj neurologické ochorenia a srdcové choroby.

Van Kerkhove zdôraznila, že vakcíny chránia pred ťažkým priebehom covidu. Najmä osoby nad 75 rokov a mladší ľudia s inými ochoreniami alebo s oslabeným imunitným systémom by mali dostať posilňovacie dávky každých šesť až 12 mesiacov.

(tasr)

Minúta  |  

Udaľcov podporoval Ruskú inváziu na Ukrajinu, ruský súd ho aj tak poslal do vyšetrovacej väzby

Udaľcov podporoval Ruskú inváziu na Ukrajinu, ruský súd ho aj tak poslal do vyšetrovacej väzby. "Podporujeme odporcov Vladimíra Putina. Myslím, že toto je jeden z hlavných dôvodov môjho zadržania,“ povedal Sergej Udaľcov.

Moskovský súd v piatok nariadil, aby bol ľavicový kritik Kremľa Sergej Udaľcov vzatý do väzby za údajné ospravedlňovanie terorizmu. Vo väzbe zostane predbežne do 15. februára.

Udaľcov je lídrom Ľavicového frontu, združenia prívržencov nastolenia socializmu v Rusku a ďalších republikách bývalého Sovietskeho zväzu. Odsúdený v politickej kauze bol už v roku 2014, keď dostal štyri a pol roka väzenia za plánovanie masových nepokojov.

Vtedy bol jedným z najznámejších účastníkov protestného hnutia v Rusku v rokoch 2011 - 2013, ktoré sa začalo po voľbách do Štátnej dumy (december 2011) a pokračovalo po prezidentských voľbách konaných 4. marca 2012, v ktorých prvom kole zvíťazil Putin. Jedným z vodcov protestov bol aj v súčasnosti väznený líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj.

(tasr, ap, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.