Preskočiť na obsah
  |  

Kežmarská nemocnica vykonala vlani viac ako 1400 operácií

KEŽMAROK - Kežmarská nemocnica vykonala vlani viac ako 1400 operácií. Z celkového počtu tvorili viac ako polovicu gynekologické zákroky. Desať percent chirurgických operácií bolo z odboru cievnej chirurgie, ktorej špecializovanú ambulanciu spustili do prevádzky v septembri 2023.

„Vyššie percento operácií evidujeme v prípade gynekologických zákrokov, ktorých bolo vykonaných 789. Chirurgické zákroky tvorili 45 % a celkovo sme ich vykonali 639. Z nich bolo najviac 217 artroskopických operácií kolenného kĺbu, čo tvorí 34 % z celkového počtu chirurgických zákrokov,“ informuje vedúca sestra oddelenia jednodňovej starostlivosti a centrálnych operačných sál  Eva Budošová.

Najsilnejším mesiacom v rámci operačných výkonov bol október, v ktorom sa vykonalo dokopy 146 operácií.

Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra Kežmarok spustila prevádzku ambulancie cievnej chirurgie. „Spustenie špecializovanej ambulancie spôsobilo nárast operatívy z tohto odboru. Celkovo 64 operácií kŕčových žíl dolných končatín aj s použitím lasera tvorí až 10 % z celkového počtu chirurgických výkonov,“ dodala primárka centrálnych operačných sál Lýdia Wikarská.

(agel)

  |  

Prezident Pavel priletel do Izraela, stretne sa s premiérom Netanjahuom

Prezident Pavel priletel do Izraela, stretne sa s premiérom Netanjahuom, prezidentom Jicchakom Herzogom a ďalšími politickými predstaviteľmi Izraela. V pláne má tiež stretnutie s rodinami rukojemníkov, ktorých vlani v októbri unieslo palestínske militantné hnutie Hamas.

Po návšteve Izraela zamieri Pavel do Kataru, kde má rokovať s emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním. Konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas prepukol po útoku týchto militantov na izraelské územie vlani 7. októbra.

(tasr)

  |  

Veriaci prežívajú veľký smútok: Zomrel obľúbený kňaz

TRENČÍN – Cez víkend zasiahla farnosť vo Veľkých Bierovciach veľmi smutná správa. V sobotu 13. decembra vo veku 58 rokov navždy odišiel farár Viliam Chrastina.

Viliam Chrastina zasvätil celý svoj život viere. Kňazom bol dlhých 34 rokov. „V duchu kresťanskej nádeje na vzkriesenie a s prosbou o modlitbu oznamujeme, že dôstojný pán Mgr. Viliam Chrastina zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi dňa 13. januára 2024 v 58. roku života a v 34. roku kňazstva,“ napísalo na svojej stránke Biskupstvo Nitra.

Sväté omše spojené s pohrebnými obradmi budú sláviť vo štvrtok 18. januára o 10:00 vo Farskom kostole sv. Vendelína vo Veľkých Bierovciach a o 14:00 vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Čadci. Následne pochovajú telesné pozostatky na mestskom cintoríne.

Sväté omše budú vo Veľkých Bierovciach a neskôr v Čadci. Zdroj: Biskupstvo Nitra

Viliam Chrastina sa narodil v Čadci. Začínal ako kaplán v Nitre. Bol aktívny aj v Trenčianskom kraji. Robil kaplána v Trenčíne, neskôr administrátora a farára v Dubodieli. Viac ako desať rokov slúžil vo Farnosti Veľké Bierovce. Úprimnú sústrasť mu vyjadrujú spoluobčania, u ktorých bol veľmi obľúbený.

„V modlitbách pri pozostalej rodine pána farára Viliama Chrastinu ako aj ľudí z farnosti Veľké Bierovce. S úctou predsedníctvo Evanjelického cirkevného zboru Ecav Trenčianske Stankovce Patrik Tomík – zborový dozorca a Jarmila Petrulová – zborová farárka, napísal ECAV Trenčianske Stankovce.

Nech odpočíva v pokoji.

Zdroj: ECAV Trenčianske Stankovce, Biskupstvo Nitra, Farnosť Veľké Bierovce

  |  

Nemecká armáda sa údajne pripravuje na možnosť útoku Ruska na východné krídlo NATO

Nemecká armáda sa údajne pripravuje na možnosť útoku Ruska na východné krídlo NATO v lete 2025. Podľa denníka Bild takýto scenár prezentuje správa nemeckého spolkového rezortu obrany.

Bundeswehr predpokladá novú vlnu ruskej mobilizácie vo februári 2024 – na druhé výročie začiatku otvorenej vojny – s cieľom povolať ďalších 200-tisíc ľudí. Moskva má následne prejsť do ofenzívy.

V júli 2024 vraj Rusko začne „najprv skrytý, a neskôr otvorený“ útok na štáty Západu, najprv vo forme kybernetických útokov a „iných foriem hybridnej vojny“. Po prvých stretoch majú údajne v septembri nasledovať rozsiahle cvičenia s Bieloruskom. Do októbra by sa situácia mohla vyostriť, ak Rusko presunie vojská a rakety stredného doletu do Kaliningradu.

Koncom tohto roka by malo Rusko umelo vyvolať „pohraničný konflikt“ v koridore Suwałki v poľsko-litovskom pohraničí, ktorý oddeľuje väčšinu centrálnej Európy od Pobaltia. Následne by mal Kremeľ obviniť kolektívny Západ z eskalácie, a najneskôr v januári 2025 by sa Poľsko a Pobaltie sťažovali na zasadnutí Rady NATO na rastúcu hrozbu z Ruska.

V marci 2025 má podľa údajného scenára Moskva presunúť ďalšie vojenské jednotky k hraniciam s pobaltskými štátmi. Len v Bielorusku bude mať Kremeľ dve tankové divízie a motostreleckú divíziu s celkovým počtom viac ako 70-tisíc vojakov, tvrdí správa rezortu.

V máji Aliancia zareaguje a presunie do východného krídla 300-tisíc vojakov, pričom desať percent má prislúchať Bundeswehru. Či sa podarí odradiť Rusko od útoku, scenár neuvádza. Spolkové ministerstvo obrany sa k dokumentu nevyjadrilo, ale poznamenalo, že „zvažovanie rôznych scenárov, aj keď sú veľmi nepravdepodobné, je súčasťou každodenných vojenských aktivít“.

(bild)

  |  

Kotleba ohlásil prezidentskú kandidatúru, začína zbierať podpisy

Marian Kotleba ohlásil prezidentskú kandidatúru. Začína so zberom podpisov. O jeho kandidatúre rozhodol snem ĽSNS.

"Do dnešného dňa na Slovensku neohlásil kandidatúru ani jeden skutočne národný kandidát. Národný volič, človek, ktorý nechce, aby Slovensko skončilo v rukách globalistov, by v prezidentských voľbách za súčasnej situácie nemal koho voliť," zdôvodnil.

Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla. Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Znovu kandidovať nebude. Návrhy kandidátov na prezidenta SR možno odovzdať do 30. januára.

(tasr)

  |  

Šéfka severokórejskej diplomacie odcestovala na návštevu Ruska

Šéfka severokórejskej diplomacie odcestovala na návštevu Ruska. Juhokórejská agentúra Jonhap vo svojej správe pripomenula, že návšteva šéfky diplomacie KĽDR sa koná v čase podozrení z prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Pchjongjang a Moskva doteraz akékoľvek obchody so zbraňami popreli, dodal Jonhap.

Podľa juhokórejskej agentúry návšteva ministerky Čche Son-hui v Rusku je zjavne recipročná za návštevu Lavrova v Pchjongjangu v októbri a koná sa v čase množiacich sa podozrení, že Severná Kórea poskytla Rusku zbrane na použitie vo vojne s Ukrajinou, pričom výmenou za to získala technickú pomoc Ruska pre svoje zbrojné programy.

Jonhap vo svojej správe špekuluje, či Čche a Lavrov budú možno diskutovať aj o ceste ruského prezidenta Vladimira Putina do Severnej Kórey. Putina do KĽDR pozval severokórejský vodca Kim Čong-un počas ich spoločného stretnutia, ktoré sa konalo na ruskom kozmodróme Vostočnyj v septembri minulého roka. Putin však doteraz Severnú Kóreu nenavštívil.

Koncom minulého roka na výročnej straníckej konferencii sa Kim zaviazal posilniť solidaritu s krajinami, ktoré stoja proti Spojeným štátom - podľa agentúry Jonhap sa KĽDR tak snaží posilniť vzťahy s Čínou a Ruskom, čo má byť protiváhou k posilňovaniu bezpečnostnej spolupráce medzi Soulom, Washingtonom a Tokiom.

(tasr, Jonhap)