Preskočiť na obsah
  |  

Žilinskí policajti odhalili v uplynulom týždni 39 opitých vodičov motorových a nemotorových vozidiel

ŽILINA - Policajti odhalili v uplynulom týždni 39 opitých vodičov motorových a nemotorových vozidiel. Z celkového poštu nafúkalo 15 šoférov nad 1 promile, u 21 vodičov bolo zistené požitie alkoholických nápojov pod 1 promile.

Informovala o tom žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová s tým, že alkohol policajti namerali aj u troch vodičov nemotorových vozidiel.

(polícia)

  |  

Rezort vnútra spúšťa bezpečnostný audit na základných a stredných školách

Rezort vnútra spúšťa bezpečnostný audit na základných a stredných školách, oznámil to Matúš Šutaj Eštok. Chce vyčleniť aj kontaktnú osobu pre každú školu, ktorá by mala prístup k svojmu pridelenému policajtovi. Ten bude mať na starosti všetky oblasti bezpečnosti, ktoré môžu byť v škole ohrozené.

Výstupom auditu má byť kategorizácia základných a stredných škôl z hľadiska bezpečnosti, aby vedel rezort pružne, „efektívne a hospodárne“ reagovať na prípadné hrozby. Minister vnútra očakáva kompletné dáta z auditu približne do mesiaca.

"Z našej operatívnej činnosti vieme už dnes predikovať určité rizikové lokality, ale tento bezpečnostný audit by nám mal pomôcť a dať jasné ukazovatele aj v rámci dát a štatistík," načrtol Šutaj Eštok.

Minister vnútra chce v krátkom čase predstaviť východiská pre podobný audit aj na vysokých školách, čím reaguje na nedávnu tragickú udalosť na Karlovej Univerzite v Prahe.

Rezort vnútra postupuje v spolupráci s ministerstvom školstva. Tomáš Drucker mieni na školách vytvoriť bezpečnejšie prostredie. Poukázal pritom prostredníctvom štatistiky aj na samovražedné úmysly mladých ľudí.

Pri prevencii plánuje minister školstva užšie spolupracovať aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rezorty sa chcú zamerať predovšetkým na prevenciu v oblasti duševného zdravia a kriminality a elimináciu bezpečnostných hrozieb na školách.

Drucker chce v školách finančne podporiť aj umiestňovanie psychológov či špeciálnych pedagógov. Zároveň zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej práce s učiteľmi a riaditeľmi škôl.

  |  

Štát si prostredníctvom aukcie štyroch dlhopisov s rôznou dĺžkou splatnosti požičal v januári tohto roka celkovo 1,27 miliardy eur

Štát si prostredníctvom aukcie štyroch dlhopisov s rôznou dĺžkou splatnosti požičal v januári tohto roka celkovo 1,27 miliardy eur. Bolo to výrazne viac ako v predchádzajúcej aukcii v novembri minulého roka, keď si štát požičal 471,5 milióna eur.

Priemerný výnos väčšiny dlhopisov bol pritom nižší ako štyri percentá, v jednom prípade klesol pod tri percentá. Informovala o tom v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Najvyššiu sumu, takmer 850 miliónov eur, získal štát predajom najdlhších dlhopisov so splatnosťou až v roku 2051. Celkový dopyt investorov predstavoval 1,54 miliardy eur.

Predaj dlhopisov so splatnosťou v roku 2032 vyniesol štátu 169 miliónov eur pri celkovom dopyte 189 miliónov eur.

Ďalších 159 miliónov eur získal ARDAL z aukcie najkratších dlhopisov splatných v roku 2027. Záujem investorov v tomto prípade dosiahol 252 miliónov eur.

Predané dlhopisy so splatnosťou v roku 2036 vyniesli štátu 92 miliónov eur pri celkovom dopyte 115 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Holandský senát začal diskusiu k návrhu o rovnomernom rozdelení migrantov po krajine

Holandský senát začal diskusiu k návrhu o rovnomernom rozdelení migrantov po krajine. Proti návrhu sú všetky štyri politické strany, ktoré rokujú o zostavení novej vlády.

Návrh zákona o rovnomernejšom ubytovaní vyžaduje, aby všetky lokálne samosprávy poskytovali určitú formu ubytovania utečencom na základe veľkosti miest a finančnej situácie ich obyvateľstva.

Veľký počet holandských miest totiž neposkytuje migrantom žiadne ubytovanie, na druhej strane sú mestá ako Westerwolde či Dronten, ktoré sú na pokraji kolapsu.

Podľa prieskumu televízie RTV Noord sú najmenej ochotnými mestá v provinciách Severný Holland a Utrecht, kde bývanie pre migrantov neponúka ani 50 lokálnych samospráv celkovo.

Návrh legislatívy vypracoval minister pre azyl zo Strany slobody a demokracie (VVD) Eric van der Burg, ktorý sa o schválenie tohto zákona snaží už dva roky. Šéfka strany a ministerka spravodlivosti Dilan Yesilgözová je však proti tomuto opatreniu.

Dolná komora parlamentu vlani tento plán odsúhlasila, po predčasných novembrových parlamentných voľbách však návrh zákona nemá podporu väčšiny poslancov.

Hlasovanie v senáte sa uskutoční na budúci týždeň. Strany, ktoré sú proti tomuto zákonu, majú 37 zo 75 senátorských kresiel – o jedno menej na to, aby získali väčšinu. Podporovatelia zákona majú 36 kresiel a dvaja senátori zatiaľ nedeklarovali, ako budú hlasovať.

(tasr, dutchnews.nl)

  |  

Humenská polícia obvinila 39-ročného muža, ktorý sa na sociálnej sieti vyhrážal žene, že ju zabije

HUMENNÉ - Polícia obvinila 39-ročného muža, ktorý sa na sociálnej sieti vyhrážal žene, že ju zabije. „Sľuboval“ jej peklo na zemi a všetko, čo jej v byte pomohol zrekonštruovať, zničí.

Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, muž v piatok prostredníctvom viacerých hlasových správ na sociálnej sieti vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím 47-ročnej žene. „Vraj ho nič nezastaví a neostane kameň na kameni.

V rovnaký deň prišiel muž do bytu ženy a poškodil vešiakovú stenu na chodbe, demontoval poličku v kúpeľni, vylomil zasúvacie dvere na chodbe a na viacerých miestach poškodil omietku na stenách. Muž je momentálne už väzobne stíhaný.

(polícia)

  |  

Filipíny vylepšia vojenské základe v Juhočínskom mori, ktoré si nárokuje Čína

Filipíny vylepšia vojenské základe v Juhočínskom mori, ktoré si nárokuje Čína. Takisto sa snažia získať viac lodí, lietadiel a radarov, uviedol v pondelok veliteľ filipínskych ozbrojených síl Romeo Brawner. Filipíny majú vojenské základne na deviatich útesoch a ostrovoch, ktoré patria do skupiny Spratlyho ostrovov v Juhočínskom mori. Táto oblasť leží vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín.

Na ostrovy Thitu a Nanshan namontujú Filipíny odsoľovacie stroje a komunikačné zariadenia. Brawner uviedol, že nemajú v pláne opevniť vojenskú základňu na lodi Sierra Madre, ktorá sa nachádza na koralovom ostrove Second Thomas Shoal na Spratlyho ostrovoch. Táto pôvodne americká výsadková loď z čias druhej svetovej vojny slúži ako filipínska vojenská základňa od roku 1999.

Filipínska vláda zároveň vyčlenila 800 miliónov filipínskych pesos (približne 13 miliónov eur) na vybudovanie prístavného zariadenia na ostrove Nanshan. Ďalších 1,5 miliardy pesos (takmer 25 miliónov eur) vyčlenili na rozšírenie letiskovej dráhy na Thitu.

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia medzinárodného arbitrážneho súdu z roku 2016 nemajú žiadny právny ani historický základ. Svoje nároky presadzuje lodnými hliadkami na tejto dôležitej vodnej trase a v mori vybudovala aj umelý ostrov, ktorý militarizovala.

(tasr)