Preskočiť na obsah
  |  

V Budapešti vyzývala približne tisícka demonštrantov Novákovú na odstúpenie

V Budapešti vyzývala približne tisícka demonštrantov prezidentku Novákovú na odstúpenie, reagovali tým na omilostenie muža odsúdeného za utajovanie prípadu sexuálneho zneužívania v detskom domove.

Nováková udelila milosť približne dvom desiatkam ľudí ešte v apríli minulého roku pred návštevou pápeža Františka. Medzi nimi bol aj zástupca riaditeľa detského domova, ktorí pomohol bývalému riaditeľovi zatajiť jeho zločiny.

Niekdajšieho riaditeľa odsúdili na osem rokov vo väzení za sexuálne zneužívanie niekoľkých mladistvých v rokoch 2004-2016. Jeho zástupca dostal trojročný trest odňatia slobody za to, že mu pomáhal túto trestnú činnosť utajiť.

Orbán vo štvrtok večer predložil parlamentu novelu ústavy, ktorá zbavuje prezidenta práva udeliť milosť za trestné činy spáchané na deťoch.

"Rozhodnutie prezidenta republiky o udelení milosti vyvolalo diskusiu. Túto diskusiu treba uzavrieť spôsobom, ktorý upokojí všetkých Maďarov," píše sa v predloženom znení návrhu zákona.

(tasr, reuters)

  |  

Prezidentka by mala novelu Trestného zákona, podpísať, nie vetovať, znie zo strany Demokrati

Prezidentka by mala novelu Trestného zákona podpísať, nie vetovať ju, znie z mimoparlamentnej strany Demokrati. Ústavný súd by mohol získať viac času na konštatovanie protiústavnosti.

Demokrati upozornili, že ak bude novela účinná čo i len deň, niektoré trestné činy budú premlčané navždy. "Prelomenie veta je síce silným symbolom odmietnutia zákona, no dnes sa musíme pozerať na to, ako naozaj účinne túto hanebnú novelu zastaviť," uviedol podpredseda strany Juraj Šeliga.

V prípade, že prezidentka novelu vetuje, bude podľa neho len v rukách predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD), kedy sa ňou bude plénum opätovne zaoberať.

"Ak sa tak stane, predpokladám, že 12. alebo 13. marca bude veto prezidentky definitívne prelomené. Potom však ÚS ostane iba deň na to, aby zaujal stanovisko, či pozastaví účinnosť novely," dodal.

(tasr)

  |  

Zákaz psychoaktívnej látky HHC v susednom Česku naráža na prekážky

Zákaz psychoaktívnej látky HHC v susednom Česku naráža na prekážky, protidrogový koordinátor chce zabrániť trestnosti jej držby cez osobu prezidenta. Prohibícia by na trh mohla priniesť nebezpečnejšie náhrady.

Česká vláda zaradila HHC na zoznam zakázaných látok, pričom nariadenie, na základe ktorého by bola jej držba trestná, môže schváliť už v priebehu budúceho týždňa. Ide o reakciu na viaceré prípady, kedy museli byť po jej užití hospitalizované deti.

Národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil chce vláde predložiť návrh umožňujúci zaistiť prezidentské abolície, teda individuálne milosti alebo kolektívne amnestie pre ľudí, ktorí budú mať po vyhlásení zákazu HHC v držbe.

Fakticky sa snaží zabrániť tomu, aby užívatelia kanabinolu, ktorý viacerí odborníci považujú za menej rizikový, neskončili po nástupe vládnej reštrikcie vo väzení. Pri malom množstve, ktoré však zostáva nešpecifikované, by sa mohlo jednať o priestupok, doplnil Vobořil.

(echo24)

  |  

Po výstrele zomrela v Jarovciach mladá žena

BRATISLAVA - V piatok okolo obeda sa v bratislavskej mestskej časti Jarovce odohrala tragédia. V jednom z rodinných domov siahla na život mladá žena.

O tragédii informoval Nový Čas. Bratislavská policajná hovorkyňa Jana Šimunková potvrdila, že prípadom sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. "Vzhľadom na citlivosť prípadu nebudeme poskytovať žiadne bližšie informácie," uviedla hovorkyňa pre Nový Čas.

  |  

Sopečná aktivita na Islande výrazne klesla, vedci však zostávajú ostražití

Sopečná aktivita na Islande výrazne klesla, vedci však zostávajú ostražití a varujú pred ďalšími erupciami v najbližších mesiacoch. Po štvrtkovej erupcii zostal polostrov Reykjanes bez dodávok teplej vody.

Tamojších obyvateľov a podniky preto úrady vyzvali, aby šetrili elektrinou a vodou. Bez teplej vody zostalo i neďaleké medzinárodné letisko Keflavík.

Islandská premiérka Katrin Jakobsdóttir pre média uviedla, že príslušné úrady počítajú s tým, že sa im ešte v piatok podarí obnoviť dodávky teplej vody.

Miestna energetická spoločnosť HS Orka informovala, že opravy na sieti potrubia prebiehali aj v noci, a to aj pri teplotách klesajúcich až na mínus 14 stupňov Celzia.

(tasr, ap, afp, dpa)

  |  

Fico hovorí, že radšej budeme EÚ platiť, akoby sme mali povinne prijímať migrantov. Smer dopláca na chyby vlastnej politiky

Ficova vláda dopláca na vlastné postoje z minulosti. Strata veta členských štátov v oblasti azylu a migrácie prešla práve za vlády Smeru. Migračný pakt prešiel kvalifikovanou väčšinou, proti hlasovali tri štáty - Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Minister vnútra hovorí, že Slovensko so schváleným návrhom nesúhlasí.

O pakte hlasoval Coreper, čo je výbor stálych zástupcov členských štátov pri EÚ, ide o predbežnú dohodu, ktorá zhrňuje päť kľúčových právnych predpisov, ktorými sa zreformuje azylový a migračný systém EÚ. Ak je dokument schválený na Coreperi, je prakticky schválený. O pakte by mali definitívne hlasovať ministri na Rade.

Predseda vlády Robert Fico dnes vo videu na svojom Facebooku na toto rozhodnutie zareagoval, že Slovensko bude radšej platiť, akoby malo prijímať migrantov v rámci povinnej kvóty, ako ju schvaľuje nový migračný pakt.

"Žiaľ, na prijatie paktu postačuje kvalifikovaná väčšina, ktorá sa včera dosiahla," povedal Fico a dodal, že "Slovensko je pripravené na nelegálnu migráciu a ľudia na Slovensku nebudú vidieť obrázky z čias Hegerovej alebo Ódorovej vlády, ktorá urobila zo Slovenska pre migrantov otvorené korzo. Sme pripravení na tvrdé preventívne aj represívne akcie a nedovolíme, aby na naše územie nelegálne vstupovali osoby, ktoré tu nemajú čo robiť. A pri realizácii povinnej solidarity dáme určite radšej prednosť zaplateniu peňazí pred povinným umiestňovaním migrantov na našom území."

Fico v svojom videu kritizuje, že si môžeme "demokraticky vybrať, či prijmeme do 300 migrantov alebo za každého zaplatíme 20-tisíc eur," koncept povinnej solidarity som vždy odmietal, dodal. Premiér tiež vo videu kritizuje Ivana Korčoka, ktorý podporuje, aby sa Slovensko v EÚ vzdalo práva veta v zahraničnej politike.

Pripomeňme, že ani schválený migračný pakt by nemohol prejsť kvalifikovanou väčšinou, keby sme sa neboli vzdali práva veta v oblasti azylovej a migračnej politiky. Stalo sa tak schválením Lisabonskej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná práve počas Ficovej vlády a Smer ju vtedy podporil.

Podľa ministra vnútra Šutaja Eštoka budeme za odmietnutie 285 migrantov ročne platiť finančnú náhradu vo výške 5,7 milióna eur. Minister povedal, že nesúhlasí ani s alternatívou pomoci iným členským štátom, ktoré nestíhajú vybavovať azylové procesy. „Azylové konania sa presunú na pôdu Slovenska, čo de facto bude znamenať, že takýto migrant už nikdy zo Slovenska neodíde,“ povedal.

Viac sme o schválenom pakte písali tu.

(fed, tasr)