Matej Gašparovič

Možno sa vám prirovnanie k drogám zdá prehnané. Nejde predsa o látkovú závislosť a hoci počet samovrážd u mladých prudko rastie, zatiaľ nedosahuje rozmer drogami zničenej mládeže, ako to plasticky ukazuje napríklad román (či filmy) Deti zo stanice Zoo. Áno, sociálne siete síce nemajú také devastačné následky ako drogy. No zničujúce účinky drog sa nikdy nedotýkali veľkého percenta detí.

Sociálne siete však majú zásadný dosah na takmer celú populáciu detí a mládeže. 

Tvárime sa pritom, že v tejto téme ide hlavne o slobodu. No akú slobodu má človek, ktorý je zhypnotizovaný a robí niečo, čo nechce, respektíve niečo, v čom by v stave, keď je pri zmysloch, nevidel žiaden význam?

Presne takto sa správajú deti na sociálnych sieťach.

Kedysi sme mali problém s drogami, ktoré si deti mohli kúpiť na uliciach a díleri sa takýmto spôsobom snažili podchytiť a „vychovať“ nové generácie tak, aby si zabezpečili závislých, čiže trvalých zákazníkov a stabilné dlhodobé zamestnanie pre seba.

Pri pozeraní videí vzniká dopamín, známy odmeňovací hormón, ktorý vás vláka do špirály závislosti.

Ide o takzvaný princíp zajačej nory, keď používateľ spadne do špirály videí s podobným obsahom, ktorými sociálne siete udržujú jeho pozornosť čo najdlhšie, pričom nasleduje neschopnosť vstať ráno do školy, udržať v nej pozornosť a časom prídu aj depresie.

Fenomén v súvislosti so sociálnou sieťou TikTok opísala psychologička Dana Goetzová. Algoritmy vedú k posilňovaniu dopamínovej závislosti a návykovosti, pričom – podobne ako automaty – používajú nepravidelný rytmus odmien. Užívateľ nevie, kedy príde ďalšia odmena, teda uspokojujúce video.

Sú tu pritom aj širšie dôsledky. Napríklad krajne pravicová či krajne ľavicová radikalizácia. Zmätené deti súčasnosti, ktoré často ani netušia, čo sú za pohlavie, začnú interagovať s extrémistickým obsahom dúhových mimovládok či transaktivistov. Algoritmus ich správanie rozozná a vovedie ich do prostredia dúhových „poradcov“, ktorí dokončia zvyšok. Bezbranné dieťa je zrazu presvedčené, že je iné pohlavie a pokračuje to návodom na fyzickú devastáciu jeho tela.

Ako upozorňuje vývinová psychológia, deti sa nerodia neurologicky odolné, ale krehké. Odolnosť si pestujú návykom v normálnom, skutočnom, fyzickom svete. Práve vyrastanie so sociálnymi sieťami im tento zdravý vývoj znemožňuje.

Zákaz mobilov na školách je normálnou témou aj v Británii či v Holandsku. Cieľ? Ochrániť deti pred osprosťovaním. Ako hovorí primár neurológie na Univerzite v Yale Martin Jan Stránský: Ak chcete hlúpe dieťa trpiace depresiou, dajte mu mobil. Prirovnáva ho k digitálnemu heroínu:

„Keď dám niekoho, kto trávi päť až sedem hodín denne na sociálnych sieťach na magnetickú rezonanciu, rozsvieti sa mu určitá časť mozgu. Ak tam dám pacienta, ktorý berie heroín, rozsvieti sa mu rovnaká časť. Mozog má iba jednu trasu slasti. Mobilné telefóny sú digitálny heroín,“ cituje Stránský vedecké výskumy.

Škodlivosť je preukázaná

Hromadia sa tiež podozrenia, že sociálne siete ako Instagram a Facebook za cieľom zisku vedome poškodzujú deti a najímajú tých najlepších odborníkov na svete, aby cielene pestovali ich závislosť.

To, ako Instagram škodí deťom, ukazuje napríklad nedávna žaloba voči materskej spoločnosti Meta (Facebook), ktorú podalo vyše 30 amerických štátov, podľa ktorých Instagram a Facebook poškodzujú duševné zdravie detí a mládeže. Z dokumentu vyplýva, že firma vedela o škodlivosti svojich produktov pre mládež.

Denník Wall Street Journal v septembri 2021 zverejnil investigatívnu sériu článkov o škodlivosti na mládež, pričom hovorkyňa Instagramu už predtým v lete 2021 vedela, že denník tieto články chystá a v internej komunikácii uviedla, že argumenty článku bude ťažké vyvrátiť, pretože vychádzajú z interných výskumov Mety, ktoré potvrdzovali to, čo „všetci dlho tušili“. Napriek tomu sa ich snažila popierať.

Vyšetrovanie potvrdilo, že algoritmy odporúčali obsah súvisiaci s poruchami príjmu potravy. Reklamy boli namierené na tie deti, ktoré sa predtým témou na internete zaoberali. Štúdia tiež potvrdila dlhodobejšie výskumy, podľa ktorých pestovanie kultu lajkov – ku ktorým ich Meta cielene smeruje – vedie k negatívnemu porovnávaniu sa detí a následne k depresiám.

Príspevky o sebapoškodzovaní a samovraždách videlo takmer osem percent respondentov. Hoci o tom firma vedela, jej verejná komunikácia tento vážny fakt relativizovala tým, že vraj ide len o zanedbateľné množstvo 0,05 percenta. Firma sa tiež tvárila, že na ich platformách neexistuje šikana či sexuálny obsah pre deti a mládež, hoci ich tam štúdie preukázali. 

Mechanizmus odmeny pre Facebook

Na sociálnych sieťach sú špičkoví experti najímaní za obrovské platy práve na to, aby vytvorili podobný systém: ako dostať túto „drogu“ (dopamín) do hlavy dieťaťa, mládežníka či dokonca dospelého človeka bez toho, aby sme mu ju museli fyzicky pichnúť. Táto dávka sa totiž dá dostať do hlavy konzumenta aj „na diaľku“. Stačí využiť jeho emócie a odmeňovacie hormóny a správne ich namiešať mixom vybraného obsahu a reklám.

Ak vidíte tínedžera, ako celé hodiny zhypnotizovane a bezmyšlienkovite pozerá do smartfónu na nezmyselné videá a nevie sa sústrediť na dôležité veci, nenachádza sa v stave slobodného rozhodnutia pri trávení voľného času, ale v stave hypnózy. To už dnes vie sociálna veda celkom presne pomenovať. Vieme aj to, ako dopamínové receptory fungujú a ako vytvárajú stav závislosti u detí.

Napokon, majstri vo Facebooku to robia práve preto, že to funguje. 

Pri nových komplexných štúdiách, ktorých pribúda čoraz viac a čoraz jasnejšie hovoria o tragických dôsledkoch na psychické zdravie detí a mládeže, na schopnosť žiť skutočný ľudský život, je len ťažko pochopiteľné, prečo autority ešte nebijú na poplach.

Ako to pomenoval jeden britský lekár: najbohatšie sociálne siete si za obrovské peniaze najímajú najinteligentnejších géniov na svete, aby vynašli digitálne spôsoby, ako udržať pozornosť detí na sociálnych sieťach čo najdlhšie a urobili ich závislými, a my sa tvárime, že deti im pri tomto vedomom násilí budú rovnocennými partnermi schopnými rozhodovať sa „slobodne“. 

Nemôžeme sa predsa tváriť, že deti sú schopné hrať rovnocennú partiu s profesionálmi na ich technologickú manipuláciu.

Deti sú dokonca čoraz viac presvedčené, že ak im túto závislosť nejaký dospelý človek limituje, je to len preto, že „starí fotri“ modernému svetu nerozumejú. To je síce často pravda, ale stále je to ten dospelý človek, ktorý by mal dokázať rozlíšiť, keď vývoj jeho dieťaťa formuje nejaká hlúposť, ktorá mu sedem hodín denne poskakuje na monitore.  

Sociálne siete pritom nemusíme haniť, nachádza sa na nich množstvo výživného a užitočného obsahu, ktorý môže deti dokonca baviť a aj napĺňať. Príkladom je projekt Baštrng herca Michala Kubovčíka. Napríklad spôsob, akým do piesne Bohemian Rhapsody od kapely Queen prespievali obsah Kukučínovho diela Rysavá jalovica, je hotové umelecké dielo.

Ale deti predsa nemôžu byť vydané napospas vekslákom, ktorí neváhajú zlikvidovať ich zdravie a budúcnosť len pre mrzký zisk. Ani keď sú tí veksláci oslavovanými hviezdami globalizmu.