Preskočiť na obsah
  |  

Europoslanci vyzvali inštitúcie EÚ aby poskytla Ukrajincom všetko, čo potrebujú na víťazstvo nad ruskou agresiou

Europoslanci vyzvali inštitúcie EÚ aby poskytla Ukrajincom všetko, čo potrebujú na víťazstvo nad ruskou agresiou. Vojna podľa uznesenia EP zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe aj mimo nej.

Poslanci poukázali na to, že hlavným cieľom Ukrajiny je vojnu vyhrať, a ak sa tak nestane, bude to mať vážne následky – aj v tom, že iné krajiny s autoritatívnymi režimami sledujú, ako sa vojna vyvíja, aby posúdili svoje vlastné šance na agresívnu zahraničnú politiku.

Aby si Kyjev zabezpečil víťazstvo, nemali by existovať žiadne obmedzenie vojenskej pomoci, konštatujú poslanci. Upozornili tiež, že existujú obrovské rozdiely v úrovni poskytovanej vojenskej podpory zo strany členských štátov.

Podľa europoslancov Kyjevu treba dodať aj sofistikované systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu ako sú Taurus a Storm Shadow/SCALP, rôzne druhy delostrelectva a munície ráže 155 mm, a tiež drony a zbrane na boj proti nim.

Členovia Únie a NATO by mali podporovať Ukrajinu vo výške 0,25 percenta svojho ročného HDP.

V uznesení sa zdôrazňuje potreba prijať pevný právny režim, ktorý by umožnil konfiškáciu ruského štátneho majetku zmrazeného v EÚ a jeho využitie na rekonštrukciu Ukrajiny a odškodnenie obetí vojny.

V rámci rozšírenia sankčnej politiky voči Rusko a Bielorusku by mala Únia podľa europoslancov zahrnúť aj zákaz dovozu ruského uránu a metalurgických komodít, ukončenie jadrovej spolupráce s Ruskou federáciou, a úplné embargo na poľnohospodárske a rybolovné produkty, fosílne palivá a skvapalnený zemný plyn prepravovaný po mori aj potrubím.

V závere uznesenia EP odsúdil všetky krajiny, spoločnosti, združenia a jednotlivcov, ktorí pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ. Súčasne vyzval na to, aby boli takéto praktiky na úrovni EÚ trestne stíhané.

(tasr)

  |  

V rámci V4 sme sa zhodli najmä na tom, že Rusko je na Ukrajine agresorom, povedala predsedníčka Poslaneckej snemovne

V rámci V4 sme sa zhodli najmä na tom, že Rusko je na Ukrajine agresorom, povedala predsedníčka Poslaneckej snemovne ČR Markéta Pekarová Adamová po parlamentnom samite vyšehradských štátov. „Chceme, aby sa Ukrajine čo najviac efektívne pomohli, aby dosiahla spravodlivý mier,“ dodala.

Šéfka dolnej komory tiež vyzvala kolegov z krajín, ktoré to ešte neurobili, aby sa pripojili k takzvanej českej iniciatíve, ktorá sa vo svete snaží získať zbrane pre Ukrajinu. „Som rada, že už sa pripojilo Poľsko a ďalšie krajiny, ale bola by som rada, ak by sa iniciatíva ešte rozšírila,“ povedala.

Uviedla tiež, že ju znepokojilo, aké slová zaznievajú o konflikte v niektorých štátoch Vyšehradského formátu. Niektoré vyjadrenia podľa nej Kyjevu nepomáhajú. „Aj slová sú zbrane a mali by sme s nimi tak zaobchádzať,“ zdôraznila.

Podľa predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila sa predsedovia zhodli na vete Petra Pellegriniho – „Všetci stojíme za Ukrajinou“ –, nezhodli sa však už na tom, čo táto veta znamená. Či je to len o humanitárnej podpore, pomoci pri obnove Ukrajiny, pomoci utečencom alebo aj o vojenskej podpore a dodávkach zbraní.

(tasr)

  |  

Okresný súd v Trnave vymeral Josefovi Šipošovi z kauzy mastičkár osemročný trest

Trest odňatia slobody vo výške osem rokov. Takýto verdikt si vypočul Josef Šipoš v rámci kauzy mastičkár. Trnavský okresný súd mu vymeral tento trest vo štvrtok na hlavnom pojednávaní v medializovanom prípade pestovania konope.

Šipošovi vymeral trest odňatia slobody vo výške osem rokov so zaradením na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a k tomu aj trest prepadnutia veci. Rozsudok nie je právoplatný, obhajoba si ponechala zákonnú lehotu 15 dní na vyjadrenie o odvolaní.

(tasr)

  |  

Západne od Avdijivky prebiehajú ťažké boje, Ukrajinci majú problémy so stabilizáciou frontovej línie

Západne od Avdijivky prebiehajú ťažké boje, Ukrajinci majú problémy so stabilizáciou frontovej línie. Oznámil to hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj na svojom účte na Telegrame.

Informoval, že boje prebiehajú pozdĺž línie Toneňke – Orlivka – Semenivka – Berdyči.

Syrskyj obvinil viacerých veliteľov z nesprávnych rozhodnutí, ktoré priviedli ukrajinské jednotky do neľahkej situácie.

Moskovskí vojenskí korešpondenti ohlásili postup ruských jednotiek smerom k Orlivke a k Toneňke a Berdyči.

(dpa, tasr)

  |  

Predstavitelia Verchovnej rady nevyvodzovali dôsledky zo slov Roberta Fica o vojne v Kyjeve, povedal predseda Národnej rady

Predstavitelia Verchovnej rady nevyvodzovali dôsledky zo slov Roberta Fica o vojne v Kyjeve, povedal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini po rokovaní na parlamentnom samite štátov V4.

„Nie sú takí malicherní, aby nejaké dve slová, ktoré človek použije v rýchlosti ako reakciu, možno nie úplne vhodne, aby z toho vyvodzovali nejaký dôsledok, vôbec nie. Naopak,“ povedal Pellegrini s tým, že predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc a prístup vlády v tých oblastiach, na ktorých sa dohodli premiéri Slovenska a Ukrajiny.

„Ja som pána predsedu informoval, že Slovensko vyčerpalo svoje vojenské možnosti, takže bude pokračovať v tých oblastiach, o ktorých sme hovorili dávno – demilitarizácia, respektíve odmínovanie, aby som bol presný, humanitárna pomoc, technická pomoc, asistencia Ukrajine pri prístupových rokovaniach,“ uviedol predseda NR SR.

Doplnil, že pokračovať budú aj všetky komerčné dodávky a zvýšená produkcia munície na Slovensku pre Ukrajinu. „Myslím si, že to bolo veľmi priateľské a srdečné rokovanie,“ dodal Pellegrini.

(tasr)

  |  

Čím mladšie dieťa používa technológie, tým je to horšie, tvrdí neurológ Stránský

Čím mladšie dieťa používa technológie, tým je to horšie, tvrdí neurológ Stránský. Dodáva, že deti by do 18 rokov nemali mať telefóny vôbec: "Vieme, že neprinášajú nič dobré, aktívne škodia a robia to spôsobom, ktorým zvyšujú závislosť."

„Preto nadnárodné a svetové zdravotnícke organizácie odporúčajú, aby maloletí neprišli do kontaktu s obrazovkami skôr, ako dosiahnu vek dvoch rokov,“ zdôrazňuje ďalej primár, ktorý odporúča od dvoch do piatich rokov života dieťaťa stráviť pri obrazovke maximálne hodinu denne, aj to s dohľadom rodiča.

„Medzi piatym až pätnástym rokom života maximálne dve hodiny denne,“ dodáva neurológ.

O tom, že nejde o názory, ale fakty, ktoré vychádzajú z preukázateľných štúdií sa viac dočítate v článku Lenky Tkáčovej: