Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stretnutie ministrov financií štátov skupiny G20 sa skončilo bez spoločného vyhlásenia

Stretnutie ministrov financií štátov skupiny G20 sa skončilo bez spoločného vyhlásenia. Dôvodom sú nezhody predstaviteľov členských štátov, ktoré súvisia s prebiehajúcimi geopolitickými konfliktmi.

„Nie je možné (dosiahnuť) konečné vyhlásenie,“ uviedol brazílsky minister financií Fernando Haddad na tlačovej konferencii v Sao Paule na konci dvojdenného stretnutia. Brazília vystupovala ako hostiteľská krajina.

Bezvýchodisková situácia vznikla „ako zvyčajne pre prebiehajúce konflikty“, dodal Haddad. Nespomenul pritom priamo inváziu Ruska na Ukrajinu alebo prebiehajúcu vojnu medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy.

Brazília podľa Haddada dúfala, že o citlivých geopolitických záležitostiach sa bude rokovať výlučne na stretnutí ministrov zahraničných vecí G20, ktoré sa konalo minulý týždeň v brazílskom Rio de Janeiro. Aj toto stretnutie však zatienili nezhody a na jeho konci sa nepodarilo prijať spoločné vyhlásenie.

Haddad zároveň uviedol, že skupina, ktorá reprezentuje 80 percent svetovej ekonomiky, bola jednotná pri ekonomických záležitostiach. No keďže sa ani minulý týždeň v Riu de Janeiro nedosiahlo spoločné vyhlásenie, skončilo to „narušením zhody“ na stretnutí, o ktorom Brazília dúfala, že sa bude zaoberať len ekonomikou, dodal Haddad.

Nemecký minister financií Christian Lindner už skôr avizoval, že bude trvať na tom, aby sa konečné vyhlásenie vyjadrovalo aj k vojne na Ukrajine. Podľa Lindnera nemôže G20 fungovať ako obvykle, keď je na Ukrajine a v Pásme Gazy vojna.

„Sme proti vyhýbaniu sa týmto záležitostiam. Aj keď sme centrálni bankári a ministri financií, reprezentujeme hodnoty našich krajín a musíme brániť medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ uviedol Lindner.

Vojna na Ukrajine rozdelila skupinu G20. Západné štáty ju odsudzujú a poskytujú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie.

Skupinu G20 okrem toho rozdeľuje i vojna v Gaze. Spojené štáty a ich západní spojenci sa totiž zdráhajú odsúdiť Izrael, pričom ostatní členovia G20 sú stále kritickejší voči tamojšej humanitárnej kríze.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Kongres USA schválil dočasné opatrenie financovania federálnych úradov

Kongres USA schválil dočasné opatrenie financovania federálnych úradov. Znova tak oddialili zastavenie fungovania vládnych agentúr – takzvaný shutdown –, ktorý mal nastať v sobotu.

Dočasný rozpočet schválila ako prvá Snemovňa reprezentantov vo štvrtok, za tento dočasný zákon hlasovalo 320 kongresmanov, 99 bolo proti – z toho 97 boli republikáni.

Následne v Senáte hlasovalo 77 senátorov za, 13 proti. Dočasné opatrenie tak predložia na podpis prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Ide už o štvrté dočasné opatrenie schválené v posledných mesiacoch, pričom mnohí zákonodarcovia vrátane predsedu dolnej komory Mikea Johnsona očakávajú, že bude posledným v tomto fiškálnom roku, ktorý sa v Spojených štátov začal 1. októbra.

Opatrenie zaistí fungovanie niektorých federálnych inštitúcií a programov do 8. marca a zvyšných do 22. marca.

Ani päť mesiacov po začiatku fiškálneho roka Kongres neschválil 12 rozpočtových návrhov, ktoré tvoria federálny rozpočet. Dočasným opatrením Kongres predĺžil termín na schválenie prvých šiestich rozpočtových návrhov do 8. marca a zvyšných šiestich do 22. marca. Na konci tohto procesu by mal Kongres schváliť rozpočtové návrhy v celkovej výške presahujúcej 1,6 trilióna dolárov. Na tejto sume sa lídri Kongresu dohodli v januári.

(ap, afp, tasr)

Minúta  |  

Vo veku 84 rokov zomrel bývalý kanadský premiér Brian Mulroney

Vo veku 84 rokov zomrel bývalý kanadský premiér Brian Mulroney. „S veľkým zármutkom oznamujeme úmrtie môjho otca Briana Mulroneyho, 18. kanadského premiéra. Zomrel v pokoji obklopený rodinou,“ uviedla jeho dcéra Caroline Mulroneyová na sociálnej sieti X.

Vlani v lete jeho rodina informovala o zlepšení jeho zdravotného stavu po operácii srdca. Tá nasledovala po liečbe rakoviny prostaty začiatkom roka 2023.

Mulroney sa narodil 20. marca 1939 v Quebecu a bol posledným kanadským lídrom v období studenej vojny. Ako líder Progresívno-konzervatívnej strany (v súčasnosti Konzervatívna strana Kanady) bol zvolený do funkcie premiéra v roku 1984. Jeho vláda bola znovuzvolená v roku 1988 a premiérom tak bol takmer desať rokov do roku 1993.

„Brian Mulroney miloval Kanadu. Som otrasený správami o jeho smrti,“ reagoval kanadský premiér Justin Trudeau. „Pri tom, ako žialime nad jeho smrťou,... poďme oceniť úlohu pána Mulroneyho pri budovaní modernej, dynamickej a prosperujúcej krajiny, ktorú dnes poznáme.“

Mulroney vystupoval proti aparteidu v Juhoafrickej republike a pomohol zaistiť dôležitú dohodu o kyslých dažďoch so Spojenými štátmi. V čase, keď bol premiérom, však tiež zaviedol spotrebnú daň, ktorú mnohí Kanaďania dodnes kritizujú. Neuspel ani so snahami o zmenu ústavy, ktoré súviseli predovšetkým so snahami Quebecu o získanie špeciálneho postavenia. To viedlo napokon po jeho odchode z funkcie v Quebecu k referendu o nezávislosti, v ktorom však quebeckí separatisti neuspeli.

Mulroney hovoril plynulo po anglicky i po francúzsky, teda oboma kanadskými úradnými jazykmi.

(ap, afp, tasr)

Minúta  |  

Šéf európskej diplomacie a francúzsky prezident odsúdili incident v Pásme Gazy

Šéf európskej diplomacie a francúzsky prezident odsúdili incident v Pásme Gazy, pri ktorom zahynuli desiatky Palestínčanov v snahe dostať sa k potravinovej pomoci.

„Som zdesený správami o ďalšom krviprelievaní medzi civilistami v Gaze, ktorí zúfalo potrebujú humanitárnu pomoc. Tieto úmrtia sú absolútne neakceptovateľné,“ uviedol Josep Borrell na sociálnej sieti X. Zároveň dodal, že je potrebné zabezpečiť neobmedzený prístup pre humanitárnu pomoc do enklávy.

„Hlboké rozhorčenie nad zábermi z Gazy... Vyjadrujem najdôraznejšie odsúdenie tejto streľby a vyzývam na pravdu, spravodlivosť a rešpektovanie medzinárodného práva,“ uviedol Emmanuel Macron na sociálnej sieti X.

Incident vo štvrtok večer odsúdili i Španielsko a Kanada.

„Neprijateľnosť toho, čo sa stalo v Gaze s desiatkami mŕtvych medzi palestínskymi civilistami čakajúcimi na jedlo podčiarkuje nevyhnutnosť prímeria,“ uviedol na sociálnej sieti X španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová incident označila za „nočnú moru“. „Musíme zaistiť zasielanie humanitárnej pomoci do Gazy a to, že ľudia sú chránení, keď si po tú pomoc idú,“ uviedla Jolyová.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Americký exdiplomat bol údajne tajným agentom Kuby, hodlá sa priznať na súde

Americký exdiplomat bol údajne tajným agentom Kuby, hodlá sa priznať na súde. Manuel Rocha, bývalý veľvyslanec USA v Bolívii, na prípravnom pojednávaní sudkyni povedal, že sa v rámci hlavného procesu prizná k obvineniam zo sprisahania.

Hlavné pojednávanie stanovil súd na 12. apríl, Rochovi za vykonávanie úloh agenta zahraničnej vlády hrozí niekoľko rokov väzenia. Ten svoje obvinenia pred dvoma týždňami poprel.

Priznaním Rochu príde k nečakane rýchlemu vyriešeniu prípadu, ktorý prokuratúra označila za jednu z najbezočivejších zrád v dejinách americkej zahraničnej služby.

Podľa žalobcu sa zapájal do „tajnej aktivity“ v prospech Havany najneskôr od roku 1981, teda od jeho nástupu do zahraničnej služby pre Spojené štáty. V špionážnej aktivite mal pokračovať až do svojho zadržania v decembri 2023.

Diplomat sa mal stretávať s agentmi kubánskej spravodajskej služby a poskytovať americkej vláde nepravdivé informácie o svojich kontaktoch.

Americké federálne úrady zverejnili len málo detailov o tom, čo presne Rocha robil v snahe pomôcť Kube, kým pracoval pre americké ministerstvo zahraničných vecí alebo počas svojej neskoršej kariéry, keď bol napríklad špeciálnym poradcom veliteľa južného veliteľstva americkej armády.

Prípad sa do značnej miery opiera najmä o vlastné priznania Rochu. Bývalý diplomat sa mal totiž podľa prokuratúry priznať k tejto činnosti počas uplynulého roka agentovi FBI pracujúcemu v utajení, ktorý vystupoval ako agent kubánskej spravodajskej služby menom Miguel.

V žalobe sa uvádza, že Rocha chválil zosnulého kubánskeho lídra Fidela Castra, Spojené štáty vykresľoval ako „nepriateľa“ a chvastal sa svojou vyše 40-ročnou službou v úlohe kubánskeho špióna v kruhoch americkej zahraničnej služby.

(ap, afp, tasr)

Minúta  |  

USA: Joe Biden vyzval na urýchlené uzavretie dohody o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas

USA: Joe Biden vyzval na urýchlené uzavretie dohody o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas. Podľa Bieleho domu telefonoval s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a katarským emírom Tamím ibn Hamadom Ál Sáním.

Všetci lídri vyjadrili ľútosť nad obeťami na životoch z radov civilného obyvateľstva a úmrtie 114 Palestínčanov počas rozdávania potravín označili za „tragický a znepokojivý incident“.

Katar, Egypt a USA sa v súčasnosti zapájajú do jednaní o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, pričom poukázali na to, že incident len zdôrazňuje naliehavú potrebu čo najskoršieho uzatvorenia rokovaní a rozšírenia humanitárnej pomoci prúdiacej do Pásma Gazy, uviedol Biely dom.

Spojené štáty požiadali Izrael o podanie vysvetlenia a zaistenie bezpečného odovzdania humanitárnej pomoci. „Od dnešného skorého rána sme v kontakte s izraelskou vládou a sme oboznámení s tým, že prebieha vyšetrovanie. Budeme ho pozorne sledovať a naliehať na poskytnutie odpovedí,“ vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

Turecko na incident reagovalo obvinením Izraela z „ďalšieho zločinu proti ľudskosti“. „Izrael si medzi zločiny pripísal ďalší zločin proti ľudskosti," vyhlásilo turecké ministerstvo zahraničných vecí. Tento incident je „ďalším dôkazom, že sa (Izrael) pokúša vedome a kolektívne zničiť Palestínčanov“, dodal rezort.

(afp, dpa, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.