Preskočiť na obsah
  |  

Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil, prispela k tomu najmä vojna na Ukrajine

Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil, prispela k tomu najmä vojna na Ukrajine. Vývoz zbraní z Ruska, kedysi druhého najväčšieho exportéra na svete po USA, sa zároveň v rovnakom období znížil na polovicu.

Dodávky zbraní do Európy sa v rokoch 2019 až 2023 zvýšili o 94 percent v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi, zatiaľ čo globálny obchod so zbraňami ako celok mierne klesol. Oznámil v pondelok Štokholmský inštitút pre mierový výskum (SIPRI).

Nárast dovozu zo strany európskych krajín možno "čiastočne vysvetliť vojnou na Ukrajine", uviedla Katarina Djokicová, výskumníčka SIPRI. Za posledných päť rokov sa Ukrajina stala štvrtým najväčším dovozcom zbraní na svete. Spojené štáty v rokoch 2019 až 2023 zvýšili svoj vývoz zbraní o 17 percent, vďaka čomu ich podiel na globálnom exporte vzrástol na 42 percent.

V rokoch 2019 až 2023 pochádzalo 55 percent dovozu do Európy z USA v porovnaní s 35 percentami v rokoch 2014 až 2018. Tento nárast odráža skutočnosť, že väčšina európskych štátov je členom NATO a zároveň partnerom USA pri vývoji zbraňových systémov, ako je napríklad stíhačka F-35, vysvetlila Djokicová.

(tasr, dpa)

  |  

Novelu Trestného zákona aj uznesenie ústavného súdu zverejnili v Zbierke zákonov

Novelu Trestného zákona aj uznesenie Ústavného súdu SR, ktorým pozastavil účinnosť časti novely, zverejnili v pondelok Zbierke zákonov SR. Vyplýva to z legislatívneho portálu slov-lex.

Novela Trestného zákona je už zverejnená v Zbierke zákonov. Znamená to, že ostro diskutované zmeny týkajúce sa skrátenia premlčacích lehôt či nižších trestov za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť nevstúpia do platnosti 15. marca.

Rezort spravodlivosti zároveň v zbierke zverejnil aj uznesenie Ústavného súdu SR k tejto novele. Ten pozastavil účinnosť niektorých častí novely a zároveň prijal na ďalšie konanie podnety prezidentky Zuzany Čaputovej a opozičných poslancov parlamentu vo veci možnej protiústavnosti novely Trestného zákona.

Keďže zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry súd nepozastavil, ten bude zrušený k 20. marcu. Na zverejnenie uznesenia Ústavného súdu SR mal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) 15 dní, lehotu dodržal.

Milan Majerský ocenil zverejnenie ocenil. Podľa predsedu KDH sa tým zastavila „nezmyselná obštrukcia zo strany vlády“.

„Aj vďaka tlaku KDH vládna väčšina skončila s detinským taktizovaním a snahou vyšachovať Ústavný súd SR, vďaka čomu sme sa vyhli ústavnej kríze a rozkladu právneho štátu,“ zdôraznil Majerský v stanovisku.

Apeloval pritom na vlády, aby „už viac neskĺzavala k rýchlym a chybným zmenám v skrátenom legislatívnom konaní a už vôbec nie pri zmene trestnej politiky, ktorá sa týka všetkých obyvateľov“.

Skrátené legislatívne konanie musí byť podľa Majerského využívané „len pri mimoriadnych udalostiach, ktoré uvádza zákon“.

Rozsiahlu novelu Trestného zákona schválili poslanci Smeru, Hlasu a SNS v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára. Novela ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, znižuje tresty za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť a skracuje premlčacie doby pri viacerých trestných činoch.

Ministerstvo spravodlivosti zmeny odôvodnilo humanizáciou trestov a uprednostnením využívania alternatívnych trestov po vzore ďalších európskych štátov.

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona 16. februára a zároveň oznámila, že ju posiela na Ústavný súd SR. Rozhodnutie ústavných sudcov o pozastavení časti novely prišlo 28. februára.

(sita, tasr)

  |  

Polícia už má vinníka, ktorý založil požiar v košickej univerzitnej nemocnici

KOŠICE – Polícia obvinila osobu, ktorá mala vo štvrtok (7. marca) spôsobiť požiar v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach. V prípade dokázania viny hrozí tejto osobe trest odňatia slobody v trvaní 10 až 15 rokov. Košická krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Polícia vzniesla obvinenie z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. „Krajský policajný vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvinenej osoby do vyšetrovacej väzby,“ priblížila polícia.

Podľa informácií TV JOJ košický mestský súd návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby vyhovel.

Požiar v UNLP so silným zadymením vypukol 7. marca zhruba hodinu po polnoci na I. psychiatrickej klinike, ktorá sa nachádza na štvrtom poschodí nemocnice na Triede SNP. Uhasiť sa ho podarilo skoro ráno. Z monobloku evakuovali 404 zo 766 ľudí.

Podľa hasičov sa pri požiari v dôsledku nadýchania splodín zranilo deväť ľudí, výšku priamej škody predbežne určili na 100-tisíc eur. Nemocnica funguje po požiari bez obmedzení.

(tasr)

  |  

Polícia pátra po 15-ročnej Jennifer. Nezvestná je od minulého týždňa

BRATISLAVA – Polícia žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po nezvestnej 15-ročnej Jennifer Ingrid Indrichovičovej z Bratislavy. Naposledy ju videli 8. marca na Agátovej ulici v obci Rovinka. Odvtedy o sebe nepodala žiadnu správu.

Polícia o tom informovala na sociálnej sieti. Jennifer je vysoká približne 160 cm, má hnedé oči, čierne vlasy, v ušiach mala veľké okrúhle náušnice. Oblečenú mala čiernu bundu s bielym nápisom Nike, čierne legíny, obuté mala čierno-biele tenisky.

(Polícia SR - Bratislavský kraj/fb)

  |  

Americký prezident vytvoril niekoľko pracovných skupín, ktoré mali reagovať na možný ruský jadrový útok

Americký prezident vytvoril niekoľko pracovných skupín, ktoré mali reagovať na možný ruský jadrový útok na Ukrajine. Uviedol to denník New York Times v článku uverejnenom v sobotu.

Podľa anonymných zdrojov malo byť protiopatrenie Spojených štátov „nejadrové“, zároveň však počítalo s „dramatickou reakciou“ vrátane konvenčného útoku na jednotky zodpovedné za odpálenie jadrovej zbrane.

Viac o pozadí tejto udalosti a rokovaniach, ktoré mali pomôcť stlmiť napätie ku sklonku roku 2022, sa dočítate v článku Tomáša Dugoviča:

  |  

Kandidátnu listinu pre voľby do EP podalo 24 strán a jedna koalícia

Kandidátnu listinu pre voľby do Európskeho parlamentu podalo 24 politických strán a jedna koalícia. Na kandidátnych listinách je 324 kandidátov. Slováci budú 8. júna voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.

Termín na podanie kandidátok uplynul v nedeľu 10. marca o polnoci.

Z tlačového odboru ministerstva vnútra priblížili, že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán preskúma kandidátky najneskôr do 20. marca a najneskôr do 30. marca zaregistruje tie, ktoré sú v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva.

Ministerstvo dodalo, že bezodkladne po zaregistrovaní určí štátna volebná komisia žrebom číslo, ktorým sa označí kandidátna listina každej politickej strany a koalície. Ozrejmilo, že registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

(tasr, mv)