Preskočiť na obsah
  |  

Bez pomoci Ukrajine v roku 2024 uvidíte viac Avdijiviek, povedal riaditeľ CIA

Bez pomoci Ukrajine v roku 2024 uvidíte viac Avdijiviek, povedal riaditeľ CIA William Burns počas vypočúvania pred spravodajským výborom Senátu USA. „Podľa mňa by to pre Spojené štáty bola obrovská historická chyba,“ dodal.

„Podľa nášho odhadu môže Ukrajina s dodatočnou pomocou udržať svoje postavenie na frontovej línii do roku 2024 a začiatkom roku 2025,“ povedal Burns. Apeloval tiež na schválenie balíka finančnej pomoci pre Kyjev vo výške 60 miliárd dolárov. Podľa neho totiž s pomocou USA môže Ukrajina prevziať „útočnú iniciatívu“.

„Ak sa ukáže, že odstupujeme od podpory Ukrajiny, nielenže to bude živiť pochybnosti medzi našimi spojencami a partnermi v indo-pacifickom priestore, bude to podnecovať ambície čínskeho vedenia v nepredvídaných situáciách od Taiwanu až po Juhočínske more,“ povedal riaditeľ tajnej služby v Kongrese.

Koordinátorka spravodajských služieb Avril Hainesová počas vypočúvania vyjadrila obavy, „ako si Ukrajina dokáže udržať mimoriadne ťažko vybojované úspechy, ktoré dosiahla proti Rusom“, najmä z dôvodu zvyšovania severokórejských a iránskych dodávok pre ruskú armádu.

(new york times)

  |  

Europarlament sa chystá žalovať Európsku komisiu za odblokovanie fondov Maďarsku

Členovia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre právne veci (JURI) v pondelok večer v tajnom hlasovaní súhlasili s tým, aby europarlament zažaloval Európsku komisiu na Súdnom dvore EÚ za to, že v decembri uvoľnila pre Maďarsko zmrazené eurofondy vo výške 10,2 miliardy eur.

Nemecký europoslanec Sergey Lagodinsky, ktorý je tieňový spravodajcom skupiny Zelených vo výbore JURI v správe pre médiá spresnil, že EP predloží tento prípad na súd v najbližších dňoch.

Vo štvrtok (14. marca) sa lídri politických skupín v EP stretnú na Konferencii predsedov, aby dali súhlas šéfke europarlamentu Roberte Metsolovej na zaslanie žaloby, k čomu by malo dôjsť do 25. marca.

Týždenník Politico uviedol, že za podanie žaloby zahlasovalo 16 členov výboru, jeden bol proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Návrh podporili členovia výboru z frakcie ľudovcov, socialistov, zelených aj liberálov.

Peniaze uvoľnila pred dôležitým samitom

Komisia vlani v decembri, tesne pred samitom EÚ, uvoľnila finančné prostriedky Maďarsku, ktoré boli predtým zmrazené kvôli obavám z korupcie a narušenia nezávislosti súdnictva. Maďarský premiér potom na samite nezablokoval návrh otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou.

Europoslanci však vo februári drvivou väčšinou hlasovali za to, aby bola na eurokomisiu v súvislosti s týmto rozhodnutím podaná žaloba.

Vraj extrémny, ale nevyhnutný krok

"Rozhodnutia EÚ nemožno kupovať a predávať. Rozhodnutie Európskej komisie z decembra 2023, ktoré povolilo Maďarsku platby vo výške viac ako desať miliárd eur, bolo aktom vydierania zo strany Orbána, nie presným hodnotením reforiem v Maďarsku," uviedol Lagodinsky. A dodal, že aby sa v budúcnosti predišlo takýmto krokom, EP musí teraz zasiahnuť.

"Návrh na súdne konanie proti eurokomisii je extrémny, ale nevyhnutný krok. Nemôžeme dovoliť, aby Európska komisia a Európska rada naďalej poskytovali Viktorovi Orbánovi možnosť vydierať EÚ, blokovať potrebné rozhodnutia a pokračovať v útokoch na právny štát, demokraciu a základné práva Maďarsku," spresnil Lagodinsky.

Maďarsko europoslanci označili za hybridný režim

Europarlament sa vlani stal prvou inštitúciou EÚ, ktorá označila Maďarsko za "hybridný režim volebnej autokracie" namiesto demokracie. V roku 2018 EP začal súdne konanie proti Maďarsku podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, po nečinnosti eurokomisie v súvislosti so situáciou v oblasti právneho štátu v tejto krajine.

EP už v roku 2021 podal na Európsku komisiu žalobu na Súdny dvor EÚ za to, že neaktivovala tzv. mechanizmus podmienenosti vyplácania eurofondov voči Maďarsku. Urobil tak na základe odporúčania výboru JURI, ktoré vypracoval poslanec Lagodinsky ako vtedajší stály spravodajca výboru pre právne spory.

  |  

Počas štvorhodinovej akcie zistili trenčianski policajti na cestách 81 dopravných priestupkov

Počas štvorhodinovej akcie zistili trenčianski policajti na cestách 81 dopravných priestupkov, 79 vyriešili blokovými pokutami, dve napomenutím.

Kontroly bol zamerané na rýchlosť a spôsob jazdy, jazdu pod vplyvom alkoholu a požívanie návykových látok vodičmi pred a počas jazdy.

Polícia počas kontroly vykonala 181 dychových skúšok vodičov motorových aj nemotorových vozidiel, všetky boli s negatívnym výsledkom.

(tasr)

  |  

Legendárne preteky dostali stopku. Biela stopa sa pre nepriaznivé počasie neuskutoční

KREMNICA – Bežecké vytrvalostné podujatie Biela stopa na Skalke pri Kremnici sa tento rok vzhľadom na poveternostné podmienky neuskutoční. V poradí 51. ročník podujatia sa mal konať v náhradnom termíne 16. a 17. marca.

Predsedníčka Telovýchovnej jednoty (TJ) Biela stopa Kremnica Hana Zlatošová pre TASR priblížila, že preteky boli počas svojej histórie zrušené pre nedostatok snehu dvakrát, počas covidového obdobia organizovali tzv. virtuálnu Bielu stopu, keď záujemcovia absolvovali preteky individuálne.

Podľa Zlatošovej sa kedysi podujatie konalo koncom januára, no pretekári avizovali, že nemali dostatočný čas na tréning a prípravu pred pretekmi. Podujatie preto preložili na marec.

"Keďže sme súčasťou pretekov Euroloppet, musíme sa vždy prispôsobiť medzinárodnému kalendáru," poznamenala Zlatošová a dodala, že nad zmenou termínu pretekov aktuálne neuvažujú, keďže sa osvedčil.

"Máme dlhodobo odskúšané, že termín je dobrý. Či je termín v januári alebo marci, nikdy to nie je isté," poznamenala Zlatošová s tým, že s nedostatkom snehu a teplým počasím majú tento rok starosti aj iné strediská.

Zimná Biela stopa je súčasťou seriálu pretekov Stopathlon, do ktorého patria aj jarné preteky na horských bicykloch Bike&Roll a jesenné preteky v horskom behu Run&Walk. V rámci seriálu sa podľa Zlatošovej vyhodnocujú pretekári, ktorí absolvujú všetky tri preteky. Keďže sa tento rok Biela stopa nekoná, do hodnotia sa bude brať účasť na 52. ročníku Bielej stopy, ktorá by sa mala uskutočniť 1. a 2. marca 2025.

(tasr)

  |  

Ruské ozbrojené skupiny bojujúce za Ukrajinu oznámili ďalší výpad do Ruska

Ruské ozbrojené skupiny bojujúce za Ukrajinu oznámili ďalší výpad do Ruska. Na svojich stránkach na platforme Telegram to oznámili skupiny légia Sloboda Ruska a Sibírsky prápor.

Britská stanica BBC doplnila, že ruskí vojenskí blogeri a spravodajský server Baza informovali, že pri obci Ťotkino v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hranici s Ukrajinou, došlo v utorok ráno k prestrelke i delostreleckej paľbe.

Incident v súvislosti s touto obcou neskôr potvrdil aj gubernátor oblasti Roman Starovojt: priznal, že "došlo k pokusu sabotážnej prieskumnej skupiny o prienik", a potvrdil aj prestrelku. K žiadnemu cezhraničnému prieniku však nedošlo, tvrdí Starovojt.

Medzičasom však Rádio Sloboda (RFE/RL) geolokalizovalo video légie Sloboda Ruska so zásahom ruského obrneného transportéra v Ťotkine. Potvrdilo sa tak, že transportér sa nachádzal v centre tejto obce.

Iné správy spomínajú v súvislosti s cezhraničným incidentom Belgorodskú oblasť, tiež hraničiacu s Ukrajinou.

Jeden z blogerov podľa BBC napísal, že "časť nepriateľských síl" v Belgorodskej oblasti "bola zničená, zvyšok ustúpil".

Agentúra Reuters, ktorá o výpade protikremeľských kománd informovala, nedokázala tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov. Nevyjadrili sa k nim zatiaľ ani oficiálni predstavitelia ruského najvyššieho vedenia.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre ukrajinský kanál 24 povedal, že tieto diverzné skupiny vykonávajú operáciu na ruskom území nezávisle od Ukrajiny. Dodal, že na operácii sa podieľa aj tretia formácia - Ruský dobrovoľnícky zbor.

Podľa Reuters mnohé nasvedčuje tomu, že tento cezhraničný výpad súvisí s prezidentskými voľbami v Rusku, ktoré sa budú konať tento víkend.

"Ľudia budú voliť, koho chcú, nie toho, koho musia. Rusi budú žiť slobodne," uviedla Légia Sloboda Ruska.

Spolu s Ruským dobrovoľníckym zborom sa prihlásili k zodpovednosti aj za iné preniky z Ukrajiny na územie Ruska.

(tasr)

  |  

Potrápia nás aj tento rok komáre? Hlavné mesto prijalo prvé opatrenia

BRATISLAVA – Napriek tomu, že sa sezóna komárov ešte nezačala, zachytilo hlavné mesto ich prvé liahniská a doteraz vykonalo osem zásahov na území Bratislavy.

Informuje o tom hlavné mesto na sociálnej sieti. „Aj keď je ešte relatívne chladno a hlavná komária sezóna sa ešte ani nezačala, vďaka priebežnému monitoringu sme včas zachytili prvé liahniská, ktoré stihli vzniknúť počas mierne teplejších dní," konštatuje bratislavský magistrát.

Podotýka, že hoci sa larvy v liahniskách pri relatívne nízkych teplotách vyvíjajú pomaly, skorým zásahom sa už teraz predchádza liahnutiu komárov. Tie by v budúcnosti, v teplejších týždňoch, mohli klásť ďalšie tisíce vajíčok.

Cieľom zásahov nie je eliminácia celej populácie komárov, ale minimalizácia ich kalamitného liahnutia. Na území mesta, ale aj na Záhorí sa totiž nachádzajú viaceré miesta, v ktorých pre ich stupeň ochrany nie je možné použiť ani biologický larvicíd BTI, ktorý je pre ostatnú faunu a flóru neškodný.

Hlavné mesto zároveň prišlo s BTI vo forme tabliet pre záhradky. BTI sa napríklad používa v Rakúsku od roku 2005.

(tasr, Bratislava - Hlavné mesto/fb)