Preskočiť na obsah
  |  

Novou prezidentkou Európskej filmovej akadémie sa stala Juliette Binocheová

Francúzska herečka Juliette Binocheová sa stala novou prezidentkou Európskej filmovej akadémie so sídlom v Berlíne. Na poste vystriedala poľskú režisérku Agnieszku Hollandovú.

Orgán uviedol, že Binocheová bola jednomyseľne navrhnutá členmi správnej rady Európskej filmovej akadémie (EFA) po tom, ako Hollandová vyjadrila želanie odstúpiť v roku 2024.

Funkcia predsedu EFA je čestná a má symbolický význam. EFA bola založená v roku 1988 a zastupuje viac ako 4 600 filmových profesionálov v celej Európe.

(tasr, deadline hollywood)

  |  

Izraelská paľba zabila 14 ľudí čakajúcich na humanitárnu pomoc, tvrdí Hamas

Izraelská paľba na ľudí čakajúcich na humanitárnu pomoc v Pásme Gazy si vyžiadala 14 mŕtvych a 150 zranených, referuje palestínske ministerstvo zdravotníctva kontrolované Hamasom.

Podľa vyhlásenia ministerstva zverejneného v noci na piatok sa obyvatelia zhromaždili na kruhovom objazde v meste Gaza, kde čakali na kamión naložený potravinami, pričom na nich začali strieľať príslušníci izraelských síl.

Spravodajca agentúry AFP potvrdil, že videl na mieste niekoľko tiel a ľudí so strelnými zraneniami. Izraelská armáda sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrila a známe nie sú ani ďalšie okolnosti.

(tasr, afp)

  |  

Pellegrini: Hlas je pripravený podporiť zákon o televízii, ak splní atribúty

Strana Hlas je pripravená podporiť navrhovaný zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, ak bude spĺňať potrebné atribúty, medzi ktoré patrí zlepšenie hospodárenia a štruktúry vysielaného programu. Počas návštevy Berlína to uviedol Peter Pellegrini.

Strana Hlas podľa neho navrhovaný zákon sleduje, skúma a čaká na pripomienky k nemu, pričom jej predsedníctvo ani klub o samotnom texte ešte nehovorili. Legislatíva sa podľa jeho slov nebude prijímať v skrátenom konaní, ale štandardnou parlamentnou cestou.

"Pokiaľ bude ten zákon ako taký spĺňať hlavne tieto atribúty, aby sa zlepšila ekonomika samotnej slovenskej televízie, aby sa zlepšila jej popularita u divákov, aby sa zlepšila štruktúra vysielaného programu, tak samozrejme, my sme pripravení takéto návrhy zákona podporiť," vyhlásil Pellegrini v reakcii na novinársku otázku na tlačovej besede po rokovaniach v Berlíne.

Návrh nového zákona o slovenskej televízii a rozhlase z dielne ministerstva kultúry podľa Pellegriniho predmetom rokovaní s predsedníčkou nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basovou nebol, pretože podľa neho ide o čisto vnútroštátnu záležitosť Slovenska.

Zamestnancom RTVS, ktorí majú z navrhovaných zmien obavy a žiadajú jej zachovanie, Pellegrini odkázal, že "nikto nejde RTVS ani rušiť ani nič s ňou robiť, práve naopak". Zároveň ich vyzval, aby sa nenechali zatiahnuť do vnútropolitických bojov a aby počkali na konečné znenie právnej normy, ktoré prejde parlamentom.

Podľa Pellegriniho musí RTVS prejsť kvalitatívnou zmenou, aby nebola "podvyživená" a aby sa mohlo posilniť jej postavenie v porovnaní s verejnoprávnymi televíziami v okolitých krajinách, ale aj v porovnaní s tými komerčnými na Slovensku.

Ako ďalej zdôraznil, nový zákon by mal okrem iného televízii "rozviazať ruky, aby si mohla odkrojiť viacej z reklamného koláča a mať tak svoje dodatočné príjmy", ako aj zlepšiť pracovné podmienky jej zamestnancov.

Šéfovi parlamentu v kontexte nového návrhu zákona neprekáža, že štát by mal nominovať členov rady, ktorá by mala voliť riaditeľa televízie. Nevidí nič zlé na tom, ak chce mať vláda zodpovednosť za to, ako bude fungovať verejnoprávna televízia, podobne ako má vplyv na rozhodovanie o fungovaní železníc, nemocníc, diaľničnej spoločnosti či iných inštitúcií.

(tasr)

  |  

Macron: Víťazstvo Ruska na Ukrajine by znížilo dôveryhodnosť Európy na nulu

Víťazstvo Ruska na Ukrajine "by znížilo dôveryhodnosť Európy na nulu", vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dodal, že v konflikte, ktorý je podľa neho "pre Európu a Francúzsko existenčný", je "ohrozená bezpečnosť celého svetadielu".

"Ak by sa situácia zhoršila, sme pripravení zabezpečiť, aby Rusko túto vojnu nikdy nevyhralo," povedal Macron pre francúzske verejnoprávne médiá. Varoval, že každý, kto obhajuje "obmedzenia" pomoci Ukrajine, si "vyberá porážku".

Macron zopakoval svoj postoj, že vyslanie západných vojsk na Ukrajinu by sa nemalo vylúčiť, ale povedal, že momentálna situácia si to nevyžaduje.

Podľa jeho slov je od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v našom slovníku "príliš veľa obmedzení". "Pred dvomi rokmi sme povedali, že tanky nikdy nepošleme. Ale poslali sme ich. Pred dvoma rokmi sme povedali, že nikdy nepošleme rakety stredného doletu. Poslali sme ich," povedal.

Macron uviedol, že Francúzsko má na stole "všetky možnosti", ako podporiť Ukrajinu. "Ak sa situácia zhorší, budeme pripravení" zabrániť ruskému víťazstvu, uviedol prezident, ale zároveň zdôraznil, že jeho krajina "nikdy neprejde do ofenzívy" v tomto konflikte. "Nikdy neprevezmeme iniciatívu," povedal.

(tasr, afp, ap)

  |  

Pellegrini rokoval so šéfkou Bundestagu o Ukrajine a EÚ

Peter Pellegrini viedol v Berlíne rozhovory s predsedníčkou nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basovou, ktoré boli venované situácii v EÚ, konfliktu na Ukrajine i bilaterálnym vzťahom.

Ešte pred začiatkom rozhovorov položil predseda parlamentu veniec k berlínskemu Pamätníku zavraždených Židov Európy.

(tasr)

  |  

V Rusku sa začali prezidentské voľby, ako prví hlasujú voliči na Ďalekom východe

V Rusku sa začali prezidentské voľby, ako prví hlasujú voliči na Ďalekom východe. Volebné miestnosti sa ako prvé otvorili na polostrove Kamčatka o 08.00 h miestneho času (vo štvrtok o 21.00 h SEČ) a majú sa zatvoriť v nedeľu o 20.00 h (19.00 h SEČ) v Kaliningrade.

Nezávislí pozorovatelia a odborníci hodnotia voľby ako neslobodné a bez politickej konkurencie: ako kandidát sa na nich totiž nezúčastňuje žiadny predstaviteľ opozície.

Traja kandidáti, ktorí buď otvorene podporujú súčasného prezidenta Putina, alebo sa držia línie Kremľa, sú vnímaní ako uchádzači bez šance. Podľa prieskumu agentúry Celoruské centrum pre výskum verejnej mienky (VCIOM), lojálnej Kremľu, dostane každý z nich päť až šesť percent hlasov.

Z tohto prieskumu verejnej mienky tiež vyplynulo, že Putin môže vo voľbách získať až 82 percent hlasov. V takom prípade by to bol jeho najlepší výsledok v prezidentských voľbách a bude možné ho tlmočiť ako prejav dôvery voči vládnej moci. V posledných prezidentských voľbách v roku 2018 získal 76,7 percenta hlasov pri účasti 67,5 percenta voličov.

(tasr, afp)