Preskočiť na obsah
  |  

V USA vrcholí spor medzi leteckými spoločnosťami a ich poisťovňami, dôvodom je 400 lietadiel, ktoré zhabalo Rusko

V USA vrcholí spor medzi leteckými spoločnosťami a ich poisťovňami, dôvodom je 400 lietadiel, ktoré zhabalo Rusko vo februári 2022. Konfiškácia týchto strojov, najmä značiek Airbus a Boeing, stála západné spoločnosti miliardy dolárov.

Firmy ako American International Group, Chubb či Swiss Re poisťujú lietadlá spoločností, ktoré ich ďalej prenajímajú. Súdne spory medzi nimi o to, kto zaplatí náhradu škody, stoja na otázke, či boli lietadlá ukradnuté ruskými spoločnosťami alebo skonfiškované štátom, ako aj – či sú ešte schopné letu.

Podľa prenajímateľov lietadiel je nepravdepodobné, že by tieto stroje po vrátení opäť uviedli do prevádzky, keďže podľa anonymných vyjadrení zamestnancov lízingových firiem sa Rusi o lietadlá starajú v „provizórnom režime“.

Poisťovatelia tvrdia, že majitelia mali urobiť viac pre to, aby lietadlá odviezli ešte pred ich zhabaním, v súdnych podnetoch argumentujú, že podpora Ukrajiny zo strany Spojených štátov fakticky predstavuje vojnu proti Rusku – a to by znamenalo anulovanie niektorých nárokov na základe poistných zmlúv.

(wall street journal)

  |  

„Prestúpiť na islam alebo čeliť násiliu.“ Každý piaty moslimský väzeň v Británii je beloch

„Prestúpiť na islam alebo čeliť násiliu.“ Každý piaty moslimský väzeň v Británii je beloch, vyplýva z oficiálnych údajov ministerstva spravodlivosti. Nepomer medzi vyznaním kriminálnikov a celkovej populácie vyvoláva obavy z nútenej konverzie.

V septembri minulého roka bolo v Anglicku a Walese 15 594 väzňov moslimského vierovyznania. Predstavuje to 18 percent všetkých väzňov, napriek tomu, že moslimovia tvoria len 6,5 percenta britskej populácie.

Až 3 096 z nich boli belosi, dáta ministerstva uvádzajú, že ide o pomer 19,9 percenta väzňov. To je takmer trojnásobok podielu v moslimskej populácii všeobecne, kde belosi tvoria len 7,8 percenta.

Iba 35 percent moslimov vo väzniciach bolo „ázijského pôvodu“ – do tejto kategórie rezort započítava aj obyvateľov, ktorí pochádzajú zo Stredného východu – celkovo išlo o 5 489 väzňov. Ďalších 4 212 bolo černošského pôvodu. Zvyšok bol zmiešanej, inej alebo nezaznamenanej etnickej príslušnosti.

„Existujú presvedčivé dôkazy, že konverziu vnímajú ľudia ako pragmatickú reakciu na to, kto má moc nad priestorom v našich väzniciach,“ uviedol Ian Acheson, autor správy o islamskom extrémizme pre ministerstvo.

„Zdá sa, že je to tak najmä vo väzniciach s vysokým stupňom stráženia,... kde sa do väzby dostáva aj veľký počet násilných mladých mužov, ktorí hľadajú zmysel a spolupatričnosť. Islam má teda v tomto prípade znaky gangu," dodal.

(telegraph)

  |  

Ukrajinské straty na životoch sa počítajú v miliónoch a nie státisícoch, povedal poľský generál

Ukrajinské straty na životoch sa počítajú v miliónoch a nie státisícoch, povedal poľský generál Rajmund Andrzejczak v rozhovore pre TV Polsat.

Upozornil tiež na to, že Ukrajine chýba viac než desať miliónov obyvateľov a neexistuje v nej dostatok ľudí na boj proti agresorovi.

Problém má ešte zvýrazniť opätovné znovuzvolenie ruského prezidenta Vladimira Putina, pretože v Rusku by mohla nastať nová vlna mobilizácie.

„Na jednej strane treba ľudí upokojovať, ale na druhej netajiť, že sa treba pripraviť na vojnu. To na nás závisí, či k vojenskému konfliktu príde za dva, tri alebo päť rokov. Naším poslaním je, oddialiť túto hrozbu čo najviac,“ uviedol tiež.

Podľa Andrzejczaka, ktorý bol do októbra 2023 roku náčelníkom poľského generálneho štábu, by Poľsko malo patriť do skupiny krajín disponujúcich jadrovou zbraňou, čo by zásadne posilnilo jeho obranné postavenie.

(polsat)

  |  

Spoločnosť Winkelmann môže začať s výstavbou závodu v Rimavskej Sobote

RIMAVSKÁ SOBOTA – V budúcom priemyselnom parku v Rimavskej Sobote bola v spoločnosti Winkelmann odovzdaná prvá časť územia pre výstavbu budúceho závodu. V lokalite bola súčasne ukončená prvá etapa hrubých terénnych úprav, nemecký investor tak môže začať s výstavbou objektu pre svoju výrobu.

TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík.

„Spoločnosť Winkelmann je držiteľom stavebného povolenia a začne stavebné práce na samotnej výstavbe fabriky v predpokladanom termíne v marci 2024,“ priblížila Pavlusík.

Odovzdanie staveniska investorovi sa uskutočnilo súbežne s ukončením prvej z troch etáp hrubých terénnych úprav. Tender na druhú etapu vyhlásila spoločnosť MH Invest v uplynulých dňoch.

„Druhá fáza zahŕňa hrubé terénne úpravy mimo samotných hál fabriky. Ide napríklad o terénne úpravy pre parkoviská a odstavné plochy,“ dodala hovorkyňa rezortu hospodárstva s tým, že s prácami sa začne po ukončení procesu verejného obstarávania.

Na výstavbu priemyselného parku v Rimavskej Sobote štát vyčlenil takmer 29 miliónov eur, suma zahŕňa náklady na výkup pozemkov, hrubé terénne úpravy a infraštruktúru parku. Celkovo boli v rámci projektu zatiaľ preinvestované viac ako tri milióny eur, ukončenie prác je naplánované budúci rok.

Nový priemyselný park v Rimavskej Sobote vzniká v severnej časti mesta v mestskej časti Sobôtka. Prvým veľkým investorom je nemecká skupina Winkelmann Group.

V závode zameranom na výrobu zásobníkov teplej vody najmä pre tepelné čerpadlá plánuje zamestnať približne 450 ľudí, očakávaná výška investície predstavuje viac ako 110 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Pri pobreží Japonska sa prevrátil tanker s chemikáliami, nezvestných je päť ľudí

Pri pobreží Japonska sa prevrátil tanker s chemikáliami, nezvestných je päť ľudí. Na palube plavidla sa nachádzalo dovedna 11 ľudí, pričom šiestich sa už podarilo zachrániť. Oznámila to japonská pobrežná stráž.

Tanker prevážal kyselinu akrylovú, pričom zatiaľ nie je známe, či sa pri nehode vyliala do mora. Posádku plavidla tvorili dvaja Juhokórejčania, osem Indonézanov a jeden Číňan. Dosiaľ sa podarilo zachrániť šesť osôb, po zvyšných pobrežná stráž stále pátra.

Posádka v stredu skoro ráno miestneho času pobrežnej stráži hlásila, že plavidlo sa nakláňa a požiadala o pomoc. Nachádzala sa pri ostrovčeku ležiacom neďaleko ostrova Honšu. Príčina prevrátenia tankeru nebola bezprostredne známa.

(tasr)

  |  

Bulharsko: Rokovania o novom zložení vlády stroskotali

V Bulharsku stroskotali rokovania o zložení novej vlády. Na jej podobe sa nedohodli dva najsilnejšie politické tábory v krajine.

Rokovania zlyhali na rozdelení ministerských postov, parlament však o novom zložení vládneho kabinetu bude hlasovať v najbližších dňoch.

Začiatkom marca odstúpil po deviatich mesiacoch z funkcie premiéra Nikolaj Denkov z proreformnej a proeurópskej koalície PP–DB. Išlo o súčasť dohody, ktorú toto zoskupenie uzatvorilo so stredopravou koalíciou GERB-UDF po vlaňajších parlamentných voľbách. V súlade s touto dohodou sa má medzi zoskupeniami funkcia premiéra striedať raz za deväť mesiacov.

Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok poveril zostavením zostavením novej vlády doterajšiu vicepremiérku a ministerku zahraničných vecí Mariju Gabrielovú z GERB-UDF.

Gabrielová počas rokovaní o novom kabinete naliehala na to, že si ponechá svoj ministerský post a zároveň sa stane premiérkou. Jej strana tiež požadovala ministerstvo obrany aj energetiky.

S návrhom však nesúhlasil odchádzajúcich premiér Denkov, pričom ho označil za "neprijateľný". Gabrielová aj napriek nezhodám v predložila utorok zloženie novej vlády, v ktorej viac ako polovica ministerských postov pripadla PP-DB, zatiaľ čo koalícia na čele s GERB získala rezort obrany i energetiky.

Spory okolo rozdelenia postov v novej vláde by podľa agentúry AFP mohli potenciálne otvárať cestu k predčasným voľbám.

Podľa Gabrielovej však na voľby ešte nenastal správny čas. Koalícia PP-DB však uviedla, že so zoznamom členov vlády nesúhlasí. Ponúkla pritom svoje vlastné nominácie, a to na posty ministra financií a spravodlivosti, pričom pre Denkova žiadala funkciu podpredsedu vlády pre európske záležitosti. Neskôr tieto nominácie stiahla.

Bulharský parlament by mal o novom zložení kabinetu hlasovať už v nasledujúcich dňoch; podľa odborníkov ho však zákonodarcovia neschvália. Prezident Radev by potom požiadal koalíciu PP-DP, aby rokovala o novej vláde s ďalším subjektom. Podľa AFP je však pravdepodobné konanie predčasných volieb.

Dohodou o deľbe moci medzi najsilnejšími politickými tábormi sa Bulharsko vyhlo ďalším parlamentným voľbám, ktoré by boli v poradí už šiestymi za dva roky. Balkánsku krajinu tak posledných deväť mesiacov vedie vláda, ktorá presadzuje politiku naklonenú Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO).

Predošlé kabinety odmietali posielať vojenskú pomoc Ukrajine, zatiaľ čo vláda zložená z PP-DP a GERB-UDF poskytuje muníciu, rakety aj obrnené vozidlá. Zároveň začala podnikať kroky, aby mohla vstúpiť do schengeského priestoru.

(tasr)