Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu, podľa ktorej má byť Izrael braný na zodpovednosť za prípadné vojnové zločiny

Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu, podľa ktorej má byť Izrael braný na zodpovednosť za prípadné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v Pásme Gazy.

Za rezolúciu hlasovalo 28 krajín, 13 sa zdržalo a šesť sa postavilo proti, vrátane Spojených štátov a Nemecka. Prijatie privítalo niekoľko zástupcov Rady jasaním a potleskom.

Rezolúcia zdôraznila, že „je potrebné zaistiť zodpovedanie sa za všetky prípady porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného zákona o ľudských právach, aby sa skončila beztrestnosť“.

Dokument tiež vyjadroval „závažné znepokojenie nad správami o vážnom porušovaní ľudských práv a vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva, vrátane možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Palestínskom okupovanom území“.

Stála zástupkyňa Izraela pri OSN Meirav Eilon Šaharová obvinila Radu, že „už dávno opustila ľud Izraela a už dlho bráni Hamas“.

„Podľa rezolúcie Izrael nemá právo chrániť svojich obyvateľov, pričom Hamas má všetky práva vraždiť a mučiť nevinných Izraelčanov,“ povedala pred hlasovaním. „Hlas ‚áno‘ je hlasom pre Hamas.“

Palestínsky veľvyslanec Ibráhím Chraíší privítal výsledok hlasovania, ale posťažoval sa, že niektoré európske štáty ho nepodporili.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

V okrese Veľký Krtíš sa znížil počet respiračných ochorení

VEĽKÝ KRTÍŠ - V okrese Veľký Krtíš sa v 13. týždni tohto roka znížil počet prípadov akútnych respiračných ochorení (ARO) takmer o 19 percent. TASR o tom vo štvrtok informovala vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) vo Veľkom Krtíši Mária Kotorová.

Výpoveď muža, ktorý nožom dobodal školáčku. Čo sa dialo pred krvavým útokom?

Mohlo by Vás zaujímať Výpoveď muža, ktorý nožom dobodal školáčku. Čo sa dialo pred krvavým útokom?

Dodala, že celkovo lekári od 25. marca hlásili 344 akútnych respiračných ochorení. Z toho chrípke podobných ochorení bolo v 13. kalendárnom týždni tohto roka 53.

"Oproti predchádzajúcemu týždňu je to menej o takmer 64 percent," objasnila. Podľa nej najvyššiu chorobnosť na ARO hlásili vo vekovej skupine od 15 do 19 rokov.

Veľká križovatka na juhu Slovenska je dokončená na 70 percent. Vodičov čakajú nové obmedzenia

Mohlo by Vás zaujímať Veľká križovatka na juhu Slovenska je dokončená na 70 percent. Vodičov čakajú nové obmedzenia

"Priebeh ochorení bol komplikovaný u siedmich osôb, čo predstavuje dve percentá zo všetkých akútnych respiračných ochorení," spresnila. Ochorenia komplikovali zápaly stredného ucha, pľúc i dutín. Lokálne epidémie v obciach za príslušný kalendárny týždeň nezaznamenali. RÚVZ neodporučil prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu v okrese.

V 13. kalendárnom týždni lekári v okrese nehlásili prípady ochorenia COVID-19.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko plánuje zvýšiť vojenské výdavky o 600 miliárd nórskych korún

Nórsko plánuje zvýšiť vojenské výdavky o 600 miliárd nórskych korún (približne 52 miliárd eur). Dôvodom je posilnenie obrany pred Ruskom a inými bezpečnostnými výzvami, oznámila vláda v Osle.

Očakáva sa, že všetky vojenské výdavky Nórska v nasledujúcich 12 rokoch dosiahnu výšku 1,62 bilióna nórskych korún (140 miliárd eur).

„Tento plán predstavuje historický nárast vo výdavkoch na obranu a zahŕňa veľké posilnenie všetkých odvetví ozbrojených síl,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre na tlačovej konferencii.

Plánovaný ročný rozpočet na obranu bude v roku 2036 približne o 83 percent vyšší ako terajší. Je doň zarátaná aj inflácia.

„Musíme počítať s tým, že Rusko bude pre Nórsko nebezpečným a nepredvídateľným susedom na mnoho rokov,“ uviedla vláda v dokumente, ktorý predložila parlamentu. „Vzťahy s Ruskom budú ešte dlho náročné a v mnohých ohľadoch určujúce pre nórsku bezpečnostnú a obrannú politiku.“

(reuters, tasr)

Minúta  |  

„Takto by mohlo vyzerať Rusko bez Putina,“ povedala na adresu litovskej metropoly Vilnius Anastasia Ševčenková

„Takto by mohlo vyzerať Rusko bez Putina,“ povedala na adresu litovskej metropoly Vilnius Anastasia Ševčenková, opozičná aktivistka z ruského Rostovu nad Donom v nej žijúca.

Podľa svojich slov sa tiež učí litovčinu, aby sa lepšie integrovala do hostiteľskej krajiny. Väčšina ruských exulantov, ktorí sa vo Vilniuse sústredia, sa však oddala politickému boju, takže nemajú čas učiť sa domáci jazyk.

„Ruština je opäť všade,“ povedal Darius Kuolys, jazykovedec z Vilniuskej univerzity a bývalý litovský minister kultúry. „Pre niektorých Litovčanov je to kultúrny šok.“

To, ako vnímajú Litovčania koncentráciu ruských a bieloruských opozičných aktivistov v hlavnom meste, sa dočítate v článku Anatolija Kurmanajeva z denníka New York Times.

Takto by mohlo vyzerať Rusko bez Putina. Prečo Litvu znepokojujú ruskí utečenci

Mohlo by Vás zaujímať Takto by mohlo vyzerať Rusko bez Putina. Prečo Litvu znepokojujú ruskí utečenci

Minúta  |  

Ukrajina má údajne drony schopné zasahovať na Urale a severných ostrovoch Ruska

Ukrajina má údajne drony schopné zasahovať na Urale a severných ostrovoch Ruska. Nedávno Kyjev zaútočil na priemyselné ciele v Tatársku, no nové bezpilotné stroje majú doletieť ešte ďalej.

Podľa anonymného zdroja z Ozbrojených síl Ukrajiny použili pri jednom útoku dron domácej výroby UJ-22, pri druhom Aeropract A-22 – vyvinutý na báze ultraľahkého lietadla.

Donedávna sa predpokladalo, že dolet UJ-22 je asi 800 kilometrov, zásah v juhovýchodnej časti európskeho Ruska však tieto predpoklady vyvrátil.

Zdroj z VSU uviedol, že Kyjev už tento rok začne používať nové drony s doletom až dvetisíc kilometrov.

„Rakety sú už minulosťou. Drony sú budúcnosť,“ povedal zdroj pre nemecký denník Bild.

Podľa neho dodá desať výrobcov armáde drony s doletom do 2 500 kilometrov, kyjevská firma Luč tiež vyvinula dron Sokol-3000 s predpokladaným doletom až 3 300 kilometrov.

V rozpätí možného zásahu sa teda ocitli osídlenia na ostrovoch Nová zem v Severnom ľadovom oceáne. V Murmanskej oblasti na pobreží Ruska sa okrem toho nachádza približne 80 vojenských základní, ktoré budú podľa zdroja na dostrel.

(bild.ru, moscow times)

Minúta  |  

Šutaj Eštok oznámil odmeny pre políciu, hasičov a horských záchranárov vo výške 500 eur

Šutaj Eštok oznámil odmeny pre políciu, hasičov a horských záchranárov vo výške 500 eur v najbližšej výplate. Opozícia ich spochybňuje.

Poslanec KDH František Majerský považuje za kľúčovejšie zvýšiť platy systémovo. Poslanec SaS Juraj Krúpa upozornil, že odmeny vyčlenil rezort krátko pred prezidentskými voľbami.

Minister vnútra deklaroval, že naďalej bude bojovať za to, aby boli zamestnanci bezpečnostných a záchranných zložiek pyšní na svoju prácu. "Vy, ktorí ťaháte nadčasy, nemáte čas byť s vašou rodinou, verte mi, že vašu prácu sledujem a chcem, aby ste vedeli, že stojím za každým jedným poctivým policajtom, hasičom alebo záchranárom," uviedol vo videu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.