Preskočiť na obsah
  |  

Štvordňový pracovný týždeň by mohol byť rasistický, tvrdí analýza krajinskej vlády vo Walese

Štvordňový pracovný týždeň by mohol byť rasistický, tvrdí analýza krajinskej vlády vo Walese. Údajne diskriminuje pracovníkov „prvého kontaktu“ vo verejnom sektore, ktorí častejšie pochádzajú z prostredia etnických menšín.

Pracovný čas štátnych zamestnancov by sa mohol skrátiť o 20 percent bez straty mzdy, uvádza sa v analýze, ktorou vláda v Cardiffe zavŕšila ročný prieskum o skrátení pracovného týždňa.

Podľa tejto správy má umelá inteligencia potenciál znížiť pracovné zaťaženie a umožniť zamestnancom vyhnúť sa syndrómu vyhorenia.

Tvrdí však, že štvordňový týždeň môže „prehĺbiť existujúce nerovnosti“ medzi kancelárskymi pracovníkmi a „front-office“ zamestnancami.

Waleská vláda touto správou naznačila, že „kratší pracovný týždeň môže byť v skutočnosti diskriminačný voči etnickým skupinám v pracovnom kolektíve verejného sektora“, ktorý pracuje 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Takzvané biele goliere – zamestnanci na vyšších pozíciách – by mali zo skráteného pracovného týždňa väčší úžitok.

Správa však neuvádza príklady typov pracovníkov, ktorí by boli negatívne ovplyvnení.

(telegraph)

  |  

Dotazník pre porotcov do prípadu Donalda Trumpa obsahuje otázky o podpore „extrémistických“ skupín

Dotazník pre porotcov do prípadu Donalda Trumpa obsahuje otázky o podpore „extrémistických“ skupín. Sudca z prípadu podplácania pornoherečky Story Danielsovej Juan Merchan sa pritom len deň predtým stal terčom exprezidentovej kritiky.

Okrem otázok o demografických charakteristikách – aké sú zvyčajné v prípade skladania poroty, aby sa predišlo nedostatočnej nestrannosti – tento dotazník obsahuje otázky, aké spravodajské portály, periodiká či televíziu sledujú, či počúvajú podcasty alebo rádio, alebo či čítali knihy Trumpovho bývalého právnika Michaela Cohena.

Porotcovia tiež dostanú otázku, či sa oni alebo ich príbuzní podieľali na trumpovskej alebo protitrumpovskej kampani, a či sledujú Trumpa na sociálnych sieťach.

Potenciálni porotcovia budú musieť odpovedať aj na otázku, či „sa niekedy považovali za prívržencov alebo patrili k niektorému z nasledujúcich hnutí: QAnon, Proud Boys, Oathkeepers, Three Percenters, Boogaloo Boys, Antifa“.

Merchan sa bude zaujímať aj o to, ako sa podľa kandidátov do poroty doteraz zaobchádzalo s republikánskym favoritom, a či majú „vyhranené názory alebo pevné presvedčenie o tom, či môže byť bývalý prezident trestne obvinený na štátnom súde“.

Dotazník neobsahuje „žiadne otázky, v ktorých by sa potenciálnych porotcov pýtali, koho volili alebo koho majú v úmysle voliť, alebo komu poskytli politické príspevky“, ubezpečil Merchan.

(forbes)

  |  

Pre falšovanie identity končí v Petržalke poslanec Jakub Kuruc z Progresívneho Slovenska

Pre falšovanie identity končí v Petržalke poslanec Jakub Kuruc z Progresívneho Slovenska. Poslaneckého mandátu sa vzdal v utorok. Urobil tak po tom, ako v konfrontácii priznal, že sa v elektronickej komunikácii vydával za vicestarostku Petržalky Ivetu Jančokovú. Rodičom dieťaťa sa snažil sľúbiť, že im vybaví miesto v jednej z materských škôl.

"Hoci sa nakoniec nič vážne nestalo, som z celej situácie veľmi šokovaná. Dozvedieť sa od cudzieho človeka, že niekto komunikuje vo vašom mene a ešte v tejto záležitosti, je veľmi nepríjemné," skonštatovala Jančoková s tým, že konanie považuje za absurdné.

Kuruc zároveň avizoval, že sa plánuje vzdať aj členstva v dozorných radách mestských podnikov, ako aj v politickej strane Team Bratislava. Naďalej však plánuje pôsobiť vo funkcii bratislavského mestského poslanca ako nezaradený.

O prípade písal aj redaktor Bratislavského Štandardu Ivan Lučanič:


 

(tasr)

  |  

Čaputová: Demokraciu treba neustále chrániť, starať sa o ňu a bojovať za ňu

Demokraciu treba neustále chrániť, starať sa o ňu a bojovať za ňu. Vyhlásila to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v utorok na rozlúčkovej návšteve v Nemecku.

"Treba držať pokope, podporovať sa navzájom naprieč krajinami, možno aj kontinentmi," uviedla Čaputová pre novinárov pri Berlínskom múre s tým, že ide o jedno z vyústení jej stretnutia s nemeckým náprotivkom. Zároveň povedala, že na výkone prezidentskej funkcie jej budú chýbať stretnutia s takými vzácnymi, múdrymi a blízkymi ľuďmi, ako je Steinmeier.

So Steinmeierom prezidentka hovorila aj o situácii na Slovensku po prezidentských voľbách. "V Nemecku samozrejme registrujú zmenu, pokiaľ ide o rétoriku napríklad vo vzťahu k Ukrajine i pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu," uviedla prezidentka.

Prezidentka tiež povedala, že do konca jej funkčného obdobia 15. júna ju čaká intenzívny program v podobe zahraničných návštev i rozlúčka so Slovenskom v pozícii prezidentky. V rámci svojich rozlúčkových ciest pritom možno zavíta i na Ukrajinu ako susednú krajinu. "Je to jedna z možností," uviedla.

(tasr)
 

  |  

Polícia prosí o pomoc pri identifikácii muža, ktorý zomrel po páde z bratislavského mosta Lanfranconi

Polícia prosí o pomoc pri identifikácii muža, ktorý zomrel po páde z bratislavského mosta Lanfranconi. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff priblížil, že muž bol v zdanlivom veku približne 35 rokov.

"Mal tmavé krátke vlasy, bol vysoký približne 180 cm, štíhlej postavy, oblečené mal šedé tričko s krátkym rukávom, šedé teplákové nohavice, obuté mal ponožky čiernej farby a gumené šľapky. Na predlaktí, ako aj pod pravým uchom má tetovanie," doplnil.

Polícia v tejto súvislosti žiada občanov, aby akékoľvek informácie, ktoré by pomohli stotožniť osobu, oznámili na bezplatnom čísle polície 158, prípadne tak urobili osobne na ktoromkoľvek oddelení Policajného zboru.

Podľa doterajších informácií mal muž v ranných hodinách skočiť pred prichádzajúcu električku, po zrážke s ňou z miesta odišiel a následne utrpel zranenia spôsobené pádom z mosta Lanfranconi, dodala polícia.

(tasr)

  |  

Nórske mesto Drammen nesmie prijímať len ukrajinských utečencov

Nórske mesto Drammen nesmie prijímať len ukrajinských utečencov, regionálny úrad zrušil rozhodnutie mestského zastupiteľstva. Podľa úradu to bolo v rozpore s ústavou a protidiskriminačnými zákonmi.

Úrad oblastného guvernéra, pod ktorý spadá viacero krajov vrátane Buskerudu a jeho správneho centra Drammen, zároveň mestské zastupiteľstvo vyzval, aby svoje rozhodnutie vysvetlilo.

Podľa zastupiteľstva by integrácia výlučne Ukrajincov do spoločnosti bola jednoduchšia. Podľa guvernéra sa tým však dopustilo priamej diskriminácie na základe národnosti.

Mestskí poslanci v Drammene sporné opatrenie odhlasovali na zasadnutí 13. februára. Následne čelili kritike v celej monarchii. Nórsky ľavicovo orientovaný premiér Jonas Gahr Störe (Strana práce) označil rozhodnutie za nezákonné.

Uviedol, že 357 nórskych miest a obcí si môže stanoviť, koľko utečencov dokáže prijať, nie však to, odkiaľ by mali pochádzať.

Väčšinu v mestskom zastupiteľstve v Drammene má koalícia zložená z pravicovej konzervatívnej strany Höyre, Strany pokroku, Kresťanských demokratov a malej Strany dôchodcov. Konzervatívci oznámili, že rozhodnutie Úradu oblastného guvernéra berú na vedomie a budú diskutovať o ďalšom postupe.

Drammen je piate najväčšie nórske mesto a prisťahovalci alebo ich potomkovia tvoria takmer tretinu zo 103-tisíc obyvateľov. Podľa údajov nórskeho štatistického úradu ide najmä o Poliakov, Litovčanov, Iračanov, Pakistancov a Somálčanov.

(ap, tasr)