Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cameron: Británia bude ďalej povoľovať vývoz zbraní do Izraela

Spojené kráľovstvo nezastaví export zbraní do Izraela ani po zabití siedmich humanitárnych pracovníkov z charity World Central Kitchen pri vzdušnom útoku z minulého týždňa, potvrdil v utorok vo Washingtone britský minister zahraničných vecí David Cameron.

Cameron uviedol, že si preštudoval najnovšie právne rady o situácii v Pásme Gazy a na základe toho sa postoj Spojeného kráľovstva k licenciám na vývoz zbraní do Izraela "nemení".

Na tlačovej konferencii vo Washingtone povedal: "Toto je v súlade s radami, ktoré sme ja a ďalší ministri dostali, a tak ako vždy budeme svoj postoj neustále hodnotiť."

Dodal však, že Spojené kráľovstvo má "vážne obavy" z prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Podľa neho izraelské sľuby, že "zaplavia Pásmo Gazy pomocou..., treba teraz premeniť na skutočnosť".

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Írsko uzná palestínsky štát, oznámil írsky minister zahraničných vecí

Írsko uzná palestínsky štát, oznámil v utorok v Dubline írsky minister zahraničných vecí Micheál Martin, ktorý vláde oficiálne navrhne uznanie palestínskeho štátu, keď prebehnú "širšie medzinárodné diskusie" o tejto téme.

"Nemajte pochybnosti, uznanie palestínskeho štátu sa stane skutočnosťou," povedal írskemu parlamentu v prejave. Odkladanie uznania "už nie je dôveryhodné, ani obhájiteľné", dodal. Minister neskôr pre miestnu spravodajskú stránku The Journal povedal, že oficiálny návrh uznania bude nasledovať "do niekoľkých zopár týždňov".

Doplnil, že uplynulých šesť mesiacov diskutoval o uznaní aj s ďalšími krajinami zapojenými do mierových iniciatív. Lídri Španielska, Írska, Slovenska a Malty minulý mesiac v spoločnom vyhlásení uviedli, že sú rozhodnutí uznať palestínsku štátnosť.

Írsko už dlho tvrdí, že v princípe nemá námietky uznať palestínsky štát, ak to pomôže mierovému procesu na Blízkom východe. Vojna v Pásme Gazy však však dala tejto veci nový spád. "Nemám pochybnosti, že boli spáchané vojnové zločiny a absolútne odsudzujem prebiehajúce bombardovanie Gazanov," vysvetlil Marin.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Cameron žiadal v USA republikánov, aby schválili vojenskú pomoc pre Ukrajinu

David Cameron žiadal v utorok vo Washingtone amerických republikánov, aby schválili pomoc za niekoľko miliárd dolárov pre Ukrajinu. O toto žiadal v pondelok britský minister zahraničných vecí na návšteve Floridy aj priamo bývalého republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.

Cameron v pondelok povečeral na Floride s Trumpom, vyzývateľom demokratického prezidenta Joea Bidena v novembrových voľbách, a následne odcestoval do Washingtonu, kde sa stretol so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Šéf britskej diplomacie opísal svoje stretnutie s Trumpom ako súkromné, no uviedol, že spolu hovorili napríklad o budúcnosti Severoatlantickej aliancie. Trump je pritom voči NATO často kritický.

Vo Washingtone sa Cameron stretne i s americkými zákonodarcami, pričom uviedol, že vyzve republikánmi vedenú Snemovňu reprezentantov, aby sa pohla vpred s balíkom pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov, o ktorého schválenie žiada Biden.

"Neprišiel som sem so zámerom niekoho poúčať alebo niekomu hovoriť, čo má robiť alebo získať v rámci politického procesu. Prišiel som sem len ako dobrý priateľ, ktorý verí v túto krajinu, a verím, že je to vo vašom záujme," povedal Cameron.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Čaputová sa v Bruseli rozlúčila s početnou komunitou Slovákov z Belgicka

Takmer 300 krajanov zo Slovenska sa v utorok večer v Bruseli prišlo rozlúčiť so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorej mandát sa končí 15. júna. Prezidentka Slovákom žijúcim v Belgicku odkázala, že určite bude aktívna vo verejnom priestore.

O podujatie, ktoré pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu v spolupráci s Prezidentskou kanceláriou SR a Stálym zastúpením SR pri EÚ, bol veľký záujem, dostupné miesta boli zarezervované v priebehu niekoľkých hodín.

Prezidentka sa poďakovala slovenským zamestnancom inštitúcií EÚ za ich službu a profesionalitu a za všetko, čo robia pre svoju krajinu. Odpovedala tiež na sériu priamych otázok z obecenstva, aj na otázky zasielané online. V kocke zhodnotila svoj päťročný mandát, spomenula, akým úskaliam čelila a čo sa jej aj vďaka obmedzeným právomociam podarilo dosiahnuť a presadiť. Napríklad vo vzťahu k Ústavnému súdu, v dobe, ktorá bola turbulentná nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli pandémii či vojne na Ukrajine.

"Som veľmi vďačná, že aj po piatich rokoch to prijatie bolo veľmi milé a srdečné. Otázky boli zaujímavé, takže som tu opäť veľmi rada," povedala Čaputová pre TASR a potvrdila, že si spomína na podobné stretnutie s krajanmi v Bruseli z roku 2019, krátko po nástupe do funkcie.

Zopakovala, že jej rozhodnutie opätovne nekandidovať bolo snahou hľadať rovnováhu medzi svojou funkciou, či ešte má na ňu dosť síl a čo by ešte mohla priniesť, a záujmami svojej rodiny. Potvrdila, že tlak vyvíjaný na ňu a na jej rodinu bol extrémny, a odpovedala aj na to, ako odolávala nenávistnej kampani počas svojho pôsobenia v úrade.

"Jedno poučenie, ktoré pre mňa z toho plynie, je, že v rámci tých tlakov, ktoré zažívame zo strany populistov, extrémistov a ľudí, ktorí demokraciu nepovažujú za hodnú ochrany, je veľmi dôležité, aby sme si v rámci demokratického tábora poskytli navzájom oporu, podporu a súdržnosť," opísala situáciu. A dodala, že politik prestane byť hodnoverným vtedy, keď opustí hodnoty, ktorým najviac verí.

"Nechystám sa do politiky, čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore," odpovedala na otázku krajanov, ako si predstavuje svoju ďalšiu budúcnosť.

Povedala, že rozumie istému rozčarovaniu časti spoločnosti po voľbách. Slovákom v cudzine zároveň odkázala, aby sa nebáli vrátiť domov, lebo vždy je dôvod veriť v obyvateľov krajiny, teda tomu, že voľby nie sú všetko.

"Inak povedané, politici nie sú celé Slovensko," upozornila. V závere prítomným poradila, aby aj napriek tomu, že žijú v dobe, ktorá nie je jednoduchá, nestrácali kontakt medzi sebou, stretávali sa, komunikovali, boli k sebe dobrí a láskaví, lebo "to má zmysel".

(tasr)

Minúta  |  

Izrael blokuje oveľa viac potravinovej než inej pomoci v Pásme Gazy

Izrael blokuje oveľa viac konvojov vezúcich potravinovú pomoc do Pásma Gazy, než konvojov vezúcich iné druhy pomoci. V utorok to oznámila OSN.

Hovorca humanitárnej agentúry OSN poukázal na štatistiky od marca, ktoré dokazujú, že je oveľa ťažšie dostať povolenie na doručenie potravín do palestínskej enklávy, než inej pomoci.

"Konvoje s potravinami, ktoré by mali ísť hlavne na sever, kde 70 percent ľudí čelí hladomoru, sú trikrát častejšie odmietnuté, než humanitárne konvoje s inými druhmi materiálu," povedal novinárom v Ženeve Jens Laerke.

Izrael čelí silnejúcemu medzinárodnému tlaku, aby umožnil viac pomoci do Pásma Gazy, ktoré sa po šiestich mesiacoch vojny nachádza v stave humanitárnej katastrofy. Vojnu spustil Izrael ako odvetu po bezprecedentnom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas 7. októbra na izraelské územie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Srbsko je podľa Vučiča blízko k dohode o nákupe francúzskych stíhačiek Rafale

Srbsko je blízko k podpisu dohody o nákupe 12 viacúčelových francúzskych stíhacích lietadiel Dassault Rafale, oznámil v utorok srbský prezident Aleksandar Vučič.

Vučič počas návštevy Francúzska 8. a 9. apríla rokoval s prezidentom Emmanuelom Macronom a ďalšími predstaviteľmi, vrátane spoločnosti Dassault Aviation, ktorá stíhačky vyrába.

Vučič pondelkový rozhovor s Macronom označil za "veľmi dobrý". V spojitosti s nákupom stíhačiek dosiahli podľa jeho slov "veľmi konkrétne dohody" a zmluvy budú podpísané v najbližších dvoch mesiacoch za prítomnosti Macrona. Nákup vyspelých lietadiel rozšíri vojenskú i ďalšie formy spolupráce oboma krajinami.

Finančné podrobnosti nie sú známe, srbské provládne médiá uviedli odhad tri miliardy eur za celý balík nákupu lietadiel. To by tiež znamenalo presun Srbska od tradičného dodávateľa vojenského vybavenia, ktorým je Rusko a modernizáciu jeho vzdušných síl, ktoré dnes tvoria najmä stíhačky MiG-29 a zastaralé lietadlá z obdobia bývalej Juhoslávie. Podľa kritikov by však nákup francúzskych lietadiel mohol Vučiča povzbudiť k možnému zásahu v susednom Kosove.

Srbsko nákup nových lietadiel Rafale zvažuje už dlhšie než dva roky. Chorvátsko v novembri 2021 podpísalo zmluvu na nákup 12 stíhacích lietadiel Rafale za približne miliardu eur.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.