Vietnam chce do roku 2030 začať budovať dve vysokorýchlostné železničné trate spájajúce jeho hlavné mesto Hanoj s Čínou, čo je ďalším znakom nedávneho "oteplenia" vzťahov medzi týmito krajinami, oznámilo vietnamské ministerstvo.
Čína je najväčším obchodným partnerom Vietnamu a dôležitým zdrojom dovozu pre jeho výrobný sektor. Obe krajiny sú už prepojené systémom diaľnic a dvoch železničných tratí, ktoré sú však na vietnamskej strane zastarané a potrebujú modernizáciu.
Jedna z plánovaných vysokorýchlostných tratí by mala viesť z vietnamského prístavného mesta Haiphong a provincie Quang Ninh cez Hanoj do provincie Lao Cai, ktorá hraničí s čínskou provinciou Jü-nan, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Druhá trasa by viedla z Hanoja do provincie Lang Son, ktorá hraničí s čínskou oblasťou Kuang-si, a prechádzala by cez región husto osídlený globálnymi výrobnými zariadeniami vrátane niekoľkých, ktoré vlastnia čínski investori.
Ministerstvo ďalšie podrobnosti o projektoch neposkytlo.
V Solúne po vyše 100 rokoch znovu otvorili historickú mešitu. V roku 1902 ju naprojektoval taliansky architekt Vitaliano Poselli.
Mešita tak modlitby pri príležitosti moslimského sviatku Íd al-Fitr, ktorým sa končí posvätný mesiac ramadán.
Na modlitbách v mešite Jeni Cami sa zúčastnilo približne 100 ľudí. Svätostánok sa naposledy používal ako miesto modlitby začiatkom 20. rokov 20. storočia pred vojnou medzi Gréckom a Tureckom, ktorá viedla k výmene obyvateľstva, a v dôsledku ktorej v meste ubudlo moslimské obyvateľstvo.
"V Solúne žijem štyri roky a toto je prvýkrát, čo mám možnosť modliť sa so svojou moslimskou rodinou," povedal pre AFP 23-ročný turecký študent ekonómie. Budovu počas obradu strážila grécka polícia.
Mešitu v roku 1902 naprojektoval taliansky architekt Vitaliano Poselli pre komunitu s názvom "Dönme", židov, ktorí navonok konvertovali na islam. Dvojpodlažná budova bola v roku 1922 krátko využívaná na ubytovanie utečencov z grécko-tureckej vojny. Neskôr sa z nej stalo archeologické múzeum a mestská galéria.
Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine podporu v podobe munície a zbraní, Rusko do pár týždňov získa prevahu až 10:1. V americkom Kongrese to vyhlásil generál Christopher Cavoli, hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe.
Pred Kongresom okrem Cavoliho svedčila aj Celeste Wallanderová, zástupkyňa ministra obrany pre bezpečnosť. Kongres má počas nasledujúcich týždňoch rozhodnúť o poslaní podpory Ukrajine, neexistuje však záruka, že schválenie pomoci príde včas.
"(Ukrajinská armáda) je v súčasnosti v porovnaní s ruskou v nevýhode 5:1. To znamená, že Rusko vypáli päť delostreleckých granátov, kým Ukrajina môže vypáliť iba jeden. O niekoľko týždňov sa to zvýši na 10:1. Nehovoríme o mesiacoch a nehovoríme hypoteticky," vyhlásil Cavoli.
Generál označil dodávky 155-milimetrovej munície za životne dôležité a delostrelectvu pripísal najväčší podiel na stratách v každom konflikte. Ak by Ukrajine munícia došla, leví podiel by na tom malo zastavenie dodávok zo strany USA, dodal Cavoli.
Niekoľko lesných požiarov sužuje Guatemalu, tamojší prezident Bernardo Arévalo v krajine vyhlásil stav prírodnej katastrofy. Na území Guatemaly v súčasnosti horí 44 lesných požiarov. Podľa Arévala až 80 percent z nich založili ľudia. "Súčasná situácia nie je náhoda," uviedol.
Miestni poľnohospodári v tomto ročnom období často pália trávu na svojich poliach v rámci príprav na výsadbu. Jeden z najväčších požiarov horí neďaleko predmestia hlavného mesta Guatemala. Miestne úrady zavreli školy v centrálnych provinciách, aby ochránili študentov pred dymom.
Guatemalský prezident vyhlásením stavu prírodnej katastrofy uvoľnil dodatočné finančné prostriedky na boj proti požiarom. Táto stredoamerická krajina je viac zvyknutá na nepokojné sopky ako na lesné požiare.
Európsky parlament v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. K novej právnej úprave sa vyjadrili kritici i priaznivci. Zatiaľ čo Bratislava, Budapešť a Varšava zaujali odmietavý postoj, novú legislatívu vítali s nadšením v Berlíne aj Bruseli.
Nové pravidlá Slovensko jednoznačne odmieta. Zo stanoviska rezortu zahraničných vecí vyplýva, že najväčší problém vidí v mechanizme solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na naše územie. Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára (Smer) by sa mali štáty sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku.
„Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, ako dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov. Pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta, preto bol návrh napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov schválený,“ zdôraznil minister podľa ktorého nie je nový pakt dlhodobo udržateľným riešením.
„Nelegálna migrácia je obrovská výzva, ktorej EÚ čelí, a našou povinnosťou je riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami našej vlasti. Je potrebné si otvorene priznať, že ochrana Schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový Migračný pakt tento problém nevyrieši,“ zdôraznil Blanár.
"Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ uviedol J. Blanár a dodal, že európsky prístup k migračnej politike môžu ovplyvniť aj nadchádzajúce júnové eurovoľby a poslanci, ktorých si obyvatelia EÚ, teda i Slovenska, zvolia do Európskeho parlamentu.
"Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu," napísal na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.
Kriticky sa k novému aktu vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. "Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v takmer nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom premiestňovania," povedal.
Tusk dodal, že krajiny EÚ sa musia zamerať na ochranu svojich vlastných hraníc. Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.
Česko balansuje na pomedzí chvály a kritiky
Menej negatívny postoj zaujal český minister vnútra Vít Rakušan, ktorý považuje legislatívu z dielne Európskeho parlamentu za dobrý základ. Ocenil schválenie mnohých "dobrých čiastkových vecí", ale opakovane zdôraznil, že EÚ mohla byť v tejto otázke ďalej.
"Európsky parlament, bohužiaľ, v trialógoch zasiahol tak, že niektoré veci boli skôr zmäkčené, ale je to určite lepšie než stav, ktorý platil doteraz," povedal Rakušan. Nový stav bude podľa neho základom na to, aby politici prichádzali s ďalšími konceptmi.
Nemecký kancelár vraví o nevyhnutnosti
Viacerí európski lídri sa o pakte vyjadrili pozitívne. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz označil v stredu schválenie reformy azylového systému EÚ Európskym parlamentom za historický a nevyhnutý krok.
"Reforma spoločného európskeho azylového systému predstavuje solidaritu medzi európskymi krajinami," uviedol Scholz. "Ohraničuje nezákonnú migráciu a konečne zmierňuje záťaž na tie krajiny, ktoré sú obzvlášť zaťažené," dodal.
Grécky minister pre migráciu Dimitris Kairidis hovorí o historickom dni. "Je to veľký prelom a veľmi dôležitý krok smerom k spoločnému, a tým aj účinnejšiemu, spravovaniu migračných výziev súčasnosti," uviedol Kairidis.
Metsolová a von der Leyenová sú nadšené
Jednoznačne pozitívne stanovisko k veci zaujali vrcholné predstaviteľky Európskej únie. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová schválenie reformy azylového systému zhodne privítali.
"Odovzdali sme robustný legislatívny rámec na riešenie migrácie a azylu v EÚ," uviedla Metsolová. Pripomenula, že rokovania o reforme trvali viac než desať rokov. "Dodržali sme však slovo. Rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou," napísala.
"Migrácia je európska úloha, na ktorú je potrebné európske riešenie," napísala von der Leyenová. Presne to podľa jej slov prináša balík o migrácii a azyle. "Pre bezpečnejšie hranice, rýchlejšie a účinnejšie procesy a viac solidarity s členskými krajinami na vonkajších hraniciach (EÚ)," dodala.
O čom je nová legislatíva?
Pripomeňme, že europoslanci v stredu schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.
Zrejme najviac sporným bodom je mechanizmus, podľa ktorého musia členské štáty prijať migrantov z najviac zaťažených krajín a ak to odmietnu, budú musieť platiť alebo zabezpečovať prevádzkovú a technickú podporu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril sústrasť vodcovi hnutia Hamas Ismáílovi Haníjovi, ktorého traja synovia zahynuli pri izraelskom nálete v Pásme Gazy. Politický vodca Hamasu obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".
Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Potvrdil, že obeťami sa stali jeho traja synovia Amír, Muhammad a Házim a ich niekoľko detí.
Haníja v súčasnosti žije v exile v Katare. Izraelská armáda neskôr potvrdila, že tento útok v Pásme Gazy vykonali jej jednotky. Erdogan varoval Izrael, že bude braný na zodpovednosť za "zločiny proti ľudskosti", informovala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti.
Takmer polovica Ukrajincov by podporila armádnych predstaviteľov v politike, ukázal prieskum. Ozbrojené zložky a ich príslušníci si aj po dvoch rokoch vyčerpávajúcej vojny zachovávajú dôveru verejnosti.
"Plnú dôveru" armáde vyjadrilo viac ako 70 percent opýtaných. Naopak, prezident Volodymyr Zelenskyj si po nahradení vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného pohoršil v otázke dôvery verejnosti o 5 percent.
Prieskum zisťoval, koho by Ukrajinci preferovali ako zdroj "politickej sily" v povojnovej vláde. Za príslušníkov armády sa vyslovilo 45,1 percenta účastníkov. Existujúcim politickým stranám by verilo niečo cez 18 percent opýtaných.
Prieskum uskutočnilo Razumkovo centrum medzi 21. a 27. marcom na vzorke 2020 dospelých Ukrajincov obývajúcich územia bez vplyvu ruskej armády.
Izraelská armáda potvrdila útok v Pásme Gazy, pri ktorom zahynuli synovia vodcu Hamasu. Vo vyhlásení armáda uvádza, že terčom útoku boli Amír, Muhammad a Házim Haníja.
Dodala, že išlo o členov vojenského krídla Hamasu. Palestínske hnutie predtým uviedlo, že pri útoku na auto zahynulo aj niekoľko vnukov lídra Hamasu.
Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Ten obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".
Prvým Neameričanom, ktorý pristane na Mesiaci, bude občan Japonska, oznámil americký prezident Joe Biden, ktorý v Bielom dome prijal japonského premiéra Fumia Kišidu. Spojené štáty chcú na Mesiac vyslať aj ženu.
Americko-japonské "väzby siahajú až na Mesiac, kde sa k budúcim americkým misiám pridajú dvaja japonskí astronauti a jeden z nich sa stane prvým Neameričanom, ktorý pristane na Mesiaci", povedal Biden.
Spojené štáty si stanovili za cieľ vrátiť sa na Mesiac prvýkrát od roku 1972. Cieľom misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na budúci rok, je testovací oblet Mesiaca s posádkou. V rámci tretej misie tohto programu by v roku 2026 mali na mesačnom povrchu pristáť ľudia.
Nemôžeme vyčleniť Rusko z Európy, mier bez Ruska nebude, vyhlásil rakúsky kancelár Karl Nehammer. Upozornil však, že žiadne rokovania s Moskvou by sa nemali diať "poza chrbát" Ukrajiny.
"Nemôžeme vylúčiť Rusko z Európy. To znamená, že po vojne budeme musieť nájsť nové spôsoby vzájomného spolužitia," uviedol šéf rakúskej vlády pre Die Zeit.
Nehammer takisto dodal, že vidina spoločnej koexistencie krajín Európy si vyžaduje flexibilitu aj z ruskej strany.
Ruský vplyv prenikol do amerického politického a mediálneho systému, domnieva sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý poskytol rozhovor portálu Politico.
Zelenskyj vyhlásil, že Kremeľ má svoju informačnú lobby v mnohých častiach sveta, pričom na pôde Spojených štátov amerických majú ruskú propagandu šíriť "predstavitelia určitých mediálnych skupín", uviedol bez bližšej konkretizácie.
Podľa jeho názoru sa Moskve podarilo zdeformovať globálne „informačné pole“, a preto americké médiá „v skutočnosti robia prácu Ruska“.
Vyjadrenia najvyššieho predstaviteľa Kyjeva prichádzajú krátko po výroku dvoch členov americkej Snemovne reprezentantov. Mike Turner a Mike McCaul prehlásili, že ruská propaganda má vplyv na členov Kongresu.
Poľsko nesúhlasí s mechanizmom Európskej únie na premiestňovanie migrantov schválený Európskym parlamentom, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk. Krajinu chce pred ním ochrániť.
Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.
Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou.
Schválená reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Po schválení v Európskom parlamente je potrebné, aby právne predpisy tento mesiac schválili členské krajiny EÚ. Následne budú mať dva roky na jej implementáciu.
Spojené štáty zvažujú žiadosť Austrálie zrušiť stíhanie Juliana Assangea, uviedol americký prezident Joe Biden počas stretnutia s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Zakladateľ servera WikiLeaks čelí obvineniam zo špionáže.
Assange je v britskom väzení, odkiaľ sa bráni americkej žiadosti o vydanie. V USA je obvinený v 17 prípadoch špionáže, pretože jeho server WikiLeaks zverejnil obrovské množstvo tajných amerických dokumentov.
Americkí žalobcovia vinia 52-ročného Assangea, že spravodajskej analytičke americkej armády Chelsei Manningovej pomáhal pri krádeži dokumentov, ktoré neskôr zverejnil.
Austrália tvrdí, že Spojené štáty používajú na Assangea a Manningovú dvojitý meter. Manningová bola pôvodne odsúdená na 35 rokov, americký prezident Barrack Obama jej trest skrátil na sedem rokov a v roku 2017 bola prepustená z väzenia.
Britský súd minulý mesiac rozhodol, že Assange môže byť do USA vydaný až keď americké úrady zaručia, že nebude odsúdený na trest smrti.
O post ústavného sudcu chce celkovo zabojovať päť uchádzačov. Parlamentný ústavnoprávny výbor ich začal v stredu vypočúvať v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Parlament by mal na aprílovej schôdzi zvoliť dvoch kandidátov. Z nich si hlava štátu vyberie jedného, ktorého vymenuje za ústavného sudcu.
Grilovanie kandidátov trvalo niekoľko hodín. Každý z nich mal v úvode približne desať minút, počas ktorých predstavil svoje pracovné skúsenosti aj publikačnú činnosť. Potom nasledovali otázky poslancov parlamentu a zástupcu prezidentky Zuzany Čaputovej.
Jediným mužským kandidátom je Anton Dulak, ktorého navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Odborník na občianske právo, v tejto oblasti sa autorsky podieľal na troch monografiách. Je členom vedeckej rady Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. V minulosti vyučoval na viacerých právnických fakultách na Slovensku.
Na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov odpovedal takmer štyri hodiny. Ozrejmil, že na funkciu ústavného sudcu kandiduje už niekoľkýkrát.
Pri vypočutí Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať takzvaný pandemický zákon.
"V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko," reagoval a dodal, že on si to nemyslí. Je podľa neho nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.
Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom "povinné očkovanie" má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Podľa neho by skôr mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.
Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti. "Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné," povedal.
Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.
Kandidát na sudcu ÚS SR Anton Dulak. Foto: Martin Baumann/TASR
Eurokomisia môže ešte Slovensku pre trestnú novelu zavariť
Ako druhá prišla na vypočutie kandidátka Martina Jánošíková, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je riaditeľkou Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva na rovnomennej fakulte. Zameriava sa na oblasť práva Európskej únie a vzájomnú interakciu s vnútroštátnym právom.
Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. "Môj názor bol trošku prísnejší, ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach Ústavného súdu," uviedla.,
Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v parlamente.
Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť.
Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov na ich prijatie.
Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany eurokomisie dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie.
"Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje," dodala. Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval Európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.
Martina Jánošíková. Foto: Martin Baumann/TASR
Počet ústavných sudcov by sa mal zvýšiť
Tretiu v poradí poslanci vypočuli Michaelu Královú, ktorú navrhol poslanec parlamentu Roman Michelko (SNS). Právnickú prax vykonáva 19 rokov, sudkyňou je od roku 2008. Venuje sa rodinnoprávnej a občianskoprávnej agende.
Pôsobí na Krajskom súde v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali na to, prečo ju do funkcie navrhol poslanec Michelko. "Bola to výlučne moja aktivita, aby som bola navrhnutá," uviedla a dodala, že oslovila preto známych a Michelko bol jediný, kto bol ochotný ju nominovať.
"Nepáči sa mi to, akým spôsobom Ústavný súd niekedy veľa napíše a nič nepovie," uviedla s tým, že niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme Ústavný súd dva rôzne právne názory. Ako príklad toho, keď súd veľa napísal a nič nepovedal, uviedla, keď rozhodol o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona.
Králová by podporila zvýšenie počtu ústavných sudcov vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva. Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec. Malo by to tak podľa nej zostať. Povedala, že povinné očkovanie môže byť na hrane súladu s ústavou. Nie je však proti povinnému očkovaniu.
Michaela Králová. Foto: Martin Baumann/TASR
Zvyšné dve kandidátky ústavnoprávny výbor vypočuje vo štvrtok. Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Od roku 2008 pôsobí ako vysokoškolská pedagogička v odbore ústavné právo. Koncom roka 2019 sa stala externou poradkyňou sudcu na Ústavnom súde.
Kandidátku Zuzanu Pitoňákovú navrhol verejný ochranca práv. Od roku 2004 je advokátkou so zameraním na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Právne zastupuje aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré si nedokážu pomôcť samé. Bola externou poradkyňou Ústavného súdu.
Laššáková sa vzdala funkcie vlani
Ústavný súd má aktuálne 12 členov z 13. Sudkyňa Jána Laššáková sa vzdala funkcie minulý rok začiatkom septembra. V tom čase mala 71 rokov. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov.
Do funkcie sudkyne ju vymenoval prezident Andrej Kiska v decembri 2017. Pôvodne bola poslankyňou za stranu Smer.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda parlamentu bezodkladne po zániku funkcie sudcu. Parlament aktuálne zvolí dvoch kandidátov na sudcov, z ktorých prezident vymenuje sudcu Ústavného súdu.
Čaputová alebo Pellegrini?
Vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár nechal proces vyhlásenia voľby kandidátov na nového sudcu na budúceho šéfa poslaneckej snemovne.
Opozíciaopakovane kritizovala predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, že odďaľuje vyhlásenie voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. SaS upozorňovala, že Pellegrini mal tak urobiť okamžite po zániku funkcie sudcu.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) hovorila, že ide o politický zámer, aby až nový prezident menoval nástupcu Laššákovej „Chce si nechať priestor potenciálne sám pre seba ako budúci úspešný kandidát na prezidenta,“ argumentovala začiatkom tohto roka Kolíková.
Pellegrini napokon voľbu kandidátov vyhlásil 15. januára tohto roka. Je otázne, či parlament aj zvolí dvoch kandidátov na sudcu a či bude nového sudcu menovať ešte prezidentka Zuzana Čaputová.
Z vojenského hľadiska je Hamas porazený, no vojna v Pásme Gazy bude pokračovať, vyhlásil minister izraelského vojnového kabinetu Benny Ganc. "Vstúpime do Rafahu. Vrátime sa do Chán Júnisu... Budeme pôsobiť v Gaze všade tam, kde sú teroristické ciele," dodal.
"Jeho bojovníci sú eliminovaní, alebo sa schovávajú, jeho schopnosti sú odrezané. Budeme pokračovať v boji proti tomu, čo z neho zostalo," uviedol Ganc o palestínskych militantoch. Vyzdvihol vojenské schopnosti Izraela, prevyšujú podľa neho schopnosti všetkých regionálnych nepriateľov.
V meste Rafah na juhu palestínskej enklávy našlo po začiatku vojny v Pásme Gazy útočisko viac ako 1,5 milióna Palestínčanov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj napriek medzinárodnej kritike tvrdí, že Izrael musí do Rafahu vyslať pozemné sily, pretože je to dôležité pre víťazstvo vo vojne s palestínskym hnutím Hamas.
Silnejší vietor môže v noci potrápiť najmä časť juhovýchodného Slovenska. Vydaná je výstraha prvého stupňa. Vo väčšine Košického kraja a v okresoch Prešov i Vranov nad Topľou platí výstraha pred vetrom do štvrtka do 6:00.
Vietor tam môže dosiahnuť priemernú rýchlosť 45 kilometrov za hodinu, v nárazoch od 65 do 85 kilometrov za hodinu. "Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe a oblasti bežná," priblížil SHMÚ.
Viktor Orbán odcestoval na stretnutí lídrov kresťanskodemokratických strán z celého sveta. Maďarský premiér sa v Marakeši stretne aj so svojím marockým náprotivkom Azízom Achanúšom.
Uviedol to Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Orbán je jedným z podpredsedov tejto organizácie, pripomenul Havasi.
Európsky parlament (EP) v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.
Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.
Má za zabrániť zneužívaniu migrantov
Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. Nové pravidlá sa venujú aj "zneužívaniu" migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ.
Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup do EÚ, budú pred vstupom podrobené preverovaciemu postupu vrátane identifikácie, zberu biometrických údajov a zdravotných a bezpečnostných kontrol počas najviac siedmich dní.
Europoslanci prijali aj nové pravidlá o centralizovanom systéme pre informácie o odsúdeniach (ECRIS-TCN).
Spoločný postup udeľovania a odnímania ochrany
V celej EÚ sa zavedie spoločný postup udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany. Vybavovanie žiadostí o azyl na hraniciach EÚ bude musieť byť v budúcnosti rýchlejšie, s kratšími lehotami v prípade nepodložených alebo neprípustných žiadostí.
Údaje o osobách neoprávnene prichádzajúcich do EÚ vrátane ich odtlačkov prstov a podôb tváre od šiestich rokov sa budú uchovávať vo vylepšenej databáze Eurodac.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky obmedzenia slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od sekundárnych pohybov po EÚ.
Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.
Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty a nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.
Nemecký súd poslal muža do väzenia na 13 rokov za pokus zavraždiť svoju dcéru, 30-ročný otec pichol 1-ročnému dievčatku ortuť do nohy. Jeho staršia priateľka pôjde za mreže za spolupáchateľstvo na 12 rokov, rozsudok nie je právoplatný.
Muž z dediny Springe neďaleko Hannoveru sa chcel takto pomstiť bývalej priateľke, ktorá ho opustila krátko po narodení dcéry. Podľa obžaloby otec spolu s novou priateľkou vedeli, že otrava ortuťou nespôsobí okamžitú smrť, chceli dieťaťu spôsobiť čo najväčšiu bolesť.
Dieťa po vstreknutí ortute dostalo silnú infekciu a na celom tele sa objavili vyrážky. Lekári ortuť v tele dievčatka objavili náhodou počas tretej operácie. Obaja pred hannoverským súdom najskôr obvinenia odmietali, neskôr sa však ku spáchaniu skutku z júla minulého roka priznali.
Tohtoročné prezidentské voľby v Spojených štátoch môžu byť posledné demokratické, domnieva sa americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Viacerí svetoví lídri podľa nej vyjadrili ohľadom nadchádzajúcej udalosti znepokojenie.
Harrisová to povedala v podcaste "I’ve Had It" s moderátorkami Jennifer Welchovou a Angie Sullivanovou. Hovorili o politike, najmä v spojitosti s volebným súbojom úradujúceho prezidenta Joea Bidena a Donalda Trumpa. Dotkli sa aj osobnosti exprezidenta Trumpa a jeho vyjadrení.
Sullivanová povedala, že nepokladá za zveličené tvrdenie, že tohtoročné voľby by mohli byť skutočne posledné demokratické. "Máte pravdu," odpovedala Harrisová.
Demokrat Biden a republikán Trump si už počas primárok svojich strán zabezpečili dostatok delegátov na získanie straníckej nominácie do novembrových prezidentských volieb. Vznikli tým podmienky pre prvé prezidentské "odvetné" voľby od roku 1956.
Pri izraelskom útoku v Pásme Gazy zahynuli traja synovia šéfa Hamasu Ismáíla Haníju, ako aj niekoľko jeho vnúčat. Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Haníja aktuálne žije v exile v Katare.
Pre panarabskú televíziu al-Džazíra potvrdil "mučeníctvo mojich troch synov a niektorých mojich vnúčat". Podľa al-Džazíry sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ Haníja pochádza.
„Som vďačný Bohu za česť, ktorú mi preukázal smrťou troch mojich detí a niekoľkých mojich vnúčat,“ vyhlásil Haníja, ktorý sa zdržiava v exile Kataru. „Mojim synom sa dostalo tejto pocty. Zostali s naším palestínskym ľudom v Gaze, neodišli ani neutiekli,“ povedal.
"Každý, kto verí, že útok na mojich synov prinúti Hamas zmeniť svoj postoj, sa mýli," upozornil Haníja. Jeho militantné hnutie je vo vojne s Izraelom od vlaňajšieho októbra, keď palestínske komandá podnikli bezprecedentný útok na juh Izraela.
Európsky parlament hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.
Súd rozhodol, že Česko sa musí ospravedlniť strane Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru za to, že ju ministerstvo vnútra spojilo s extrémizmom a takzvanou nenávisťou na základe predsudkov. Obvodný súd pre Prahu 7 v stredu vyhovel v plnom rozsahu žalobe SPD.
Rezort v správe o extrémizme za druhý polrok roku 2020 podľa Noviniek uviedol, že najvýznamnejším zoskupením medzi extrémistickými skupinami s dominujúcim xenofóbnym prvkom je hnutie SPD. Proti tomuto zaradeniu sa hnutie ohradilo a rozhodlo sa súdne brániť.
"Preukázalo sa, že SPD je legitímny demokratický subjekt," tlmočila reakciu predsedu SPD Tomia Okamuru na rozhodnutie pražského súdu hovorkyňa hnutia Barbora Šťastná.
Vtedajší minister vnútra Jan Hamáček na sociálnej sieti X v minulosti odmietol, že by došlo k zneužitiu správy v politickom boji, ako to tvrdil Okamura. "Správu o extrémizme odborníci z ministerstva vnútra nepíšu na politickú objednávku, ale na základe faktov," napísal v roku 2021.
Štát má podľa rozsudku ospravedlnenie zverejniť na webových stránkach ministerstva vnútra a doručiť ju tiež SPD. Hovorkyňa rezortu Hana Malá uviedla, že ministerstvo sa najskôr podrobne oboznámi s písomným odôvodnením rozsudku a potom zváži podanie odvolania.
RUŽOMBEROK – Radnica dostala v týchto dňoch zvýšený počet podnetov a sťažností na bezohľadnú jazdu niektorých cyklistov v pešej zóne. Vedenie mesta ich preto vyzvalo na ohľaduplnosť a rešpektovanie pravidiel.
Hovorca mesta Vladimír Miškovčík upozornil, že pešia zóna je priestor, ktorý je prioritne určený chodcom, a to aj napriek tomu, že jazda na bicykli je v pešej zóne dovolená. „Cyklista je tam hosťom, a tak by sa mal aj správať,“ povedal Miškovčík.
Dodal, že jazdu treba prispôsobiť chodcom, teda na rýchlosť maximálne 10 kilometrov za hodinu. Pri väčších skupinkách chodcov treba podľa Miškovčíka spomaliť alebo zastaviť. Jazdiť treba čo najviac priamočiaro, chodci tak môžu už z diaľky predpokladať dráhu cyklistu a vytvoriť koridor.
Pešiu zónu v Ružomberku sprístupnili pre cyklistov v júni 2021. Rozhodlo o tom vtedajšie vedenie mesta, ktoré deklarovalo záujem uprednostňovať ekologickejšie formy mestskej dopravy.
Slováci by mali využiť svoje právo a možnosť, a začiatkom júna ísť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, uviedla v Bruseli prezidentka Zuzana Čaputová. Stretla sa s predsedníčkou Robertou Metsolovou a slovenskými europoslancami.
Novozvolený prezident Peter Pellegrini vyzýva na vykročenie k ceste zjednoteného Slovenska. Politické vášne a rozdeľovanie spoločnosti totiž podľa neho dostali po voľbách nové a nebezpečné rozmery. Vyjadril tiež ľútosť nad verejnými prejavmi nenávisti k ľuďom, ktorí mu prejavili svoju dôveru. Pellegrini to uviedol v stanovisku, ktoré TASR sprostredkovala jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková. Video so svojím posolstvom neskôr publikoval aj na sociálnej sieti.
"Žijeme náročné časy, ktoré vieme zvládnuť len ako jedno súdržné spoločenstvo. Rozumiem, že je to obrovská výzva a cesta k zjednotenému Slovensku bude naozaj ťažká. No o to dôležitejšie je, aby sme práve na túto cestu čím skôr spoločne vykročili," zdôraznil. Mrzí ho, že politické vášne a rozdeľovanie spoločnosti zasahujú do spolužitia rodín, priateľov či kolegov na pracovisku.
Skúška z demokracie podľa Pellegriniho netkvie len v tom, či dokáže krajina zorganizovať slobodné a demokratické voľby. "Skúška z demokracie spočíva aj v tom, či sme schopní prijať rozhodnutie väčšiny, zmieriť sa s tým, že mohlo byť iné ako naše osobné a rešpektovať ho nie z úcty k víťaznej politickej strane či kandidátovi, ale z úcty k svojim spoluobčanom a demokracii," podotkol.
Je mu ľúto verejných prejavov nenávisti nie k víťazovi volieb, ale k ľuďom, ktorí mu prejavili svoju dôveru. "Je mi ľúto, že sú vystavovaní čoraz ostrejším osobným, politickým i mediálnym útokom. A veľmi ich prosím, aby túto politiku nenávisti neopätovali, pretože to je oheň, ktorý veľmi ľahko vzplanie, ale uhasiť ho je takmer nemožné," dodal.
Frustrácia tých, ktorí si želali iný volebný výsledok, je podľa neho ľudsky pochopiteľná. "Ale nedokážem si predstaviť, že by vo vyspelých štátoch písali rešpektované médiá po voľbách o tom, že ich občania stratili rozum, že prehrali hodnoty demokracie či vlastenectva a že sa netreba čudovať ľuďom, ktorí chcú takúto krajinu opustiť," podotkol.
Nerozumie ani politickým výzvam na občiansky odpor, na nasadenie si boxerských rukavíc či na masívny odchod zo Slovenska. "A naozaj ma mrzia verejné prejavy kolektívnej nenávisti voči celým sociálnym skupinám, akou sú napríklad starší ľudia. To je nielen neprípustné, ale aj mimoriadne nebezpečné," zdôraznil.
Deklaroval, že plne rešpektuje, že každý má právo na svoj politický názor a má právo ho aj vyjadriť. "Ale spôsobom, ktorý nebráni vyjadreniu iného názoru a ktorý vopred nedehonestuje jeho nositeľa," dodal s tým, že veril a stále verí, že hodnoty pokoja, zmierenia a súdržnosti sú hodnotami univerzálnymi, ktoré oslovujú ľudí na Slovensku naprieč politickým spektrom.
Bývalého riaditeľa Trumpovej organizácie Allena Weisselberga odsúdili na päť mesiacov väzenia za krivú výpoveď, vo veci rozhodol súd v New Yorku. Samotný Donald Trump v procese čelí obvineniu z podvodu s nehnuteľnosťami.
Weisselberg (76) sa ešte v marci priznal ku krivej výpovedi počas vypočúvania v roku 2020. Vo výpovedi, že nemal vedomosti o rozlohe Trumpovho bytu v Manhattane, klamal. Trump tento byt vo svojich finančných záznamoch nadhodnotil.
Weisselberg na stredajšom pojednávaní odmietol možnosť vypovedať a bol odvedený v putách. Tento podnikateľ si už vo väzení vlani odsedel 100 dní za vyhýbanie sa daňovej povinnosti v spojitosti s majetkom spoločnosti Trump Organization a obohacovanie sa na nepriamych výhodách.
Weisselberg bol v rokoch 2005 až 2021 finančným riaditeľom konglomerátu v oblasti nehnuteľností a zábavného priemyslu Trump Organization.
ZVOLEN - Polícia vo Zvolene vyšetruje dopravnú nehodu, pri ktorej bola zrazená chodkyňa. Koncom marca došlo k dopravnej nehode za obchodným domom Prior vo Zvolene, pri ktorej motorové vozidlo zrazilo 70-ročnú chodkyňu.
„Podľa predbežných zistení k nehode došlo tak, že vodič pri cúvaní ohrozil chodkyňu, ktorá v tom čase prechádzala po ceste na ktorú vodič s autom cúval,“ informovala banskobystrická krajská polícia.
Pri cúvaní pravou zadnou časťou auta narazil do chodkyne, pričom po nej prešiel zadným kolesom. Následne sa s autom pohol v pred, a prešiel po nej ešte raz. Zranená žena bola prevezená do nemocnice.
„V nedeľu žena na adrese svojho bydliska zomrela. Polícia v tejto veci vedie trestné stíhanie pre usmrtenie a prípad ďalej vyšetruje. Za účelom vykonania znaleckého posudku boli do vyšetrovania pribratí aj znalci z odboru zdravotníctva,“ doplnila polícia. (mk)
Švajčiarska vláda oznámila termín mierovej konferencie o Ukrajine, bude sa konať 15. a 16. júna v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera.
Očakáva sa účasť najvyšších vládnych predstaviteľov z desiatok krajín. Rokovať by mali o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.
Cassis potvrdil, že Rusko sa na júnovom stretnutí nezúčastní.
Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13. až 15. júna na programe účasť na samite G7 v susednom Taliansku, informoval švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.
Švajčiarska vláda uviedla, že na skorších rokovaniach o usporiadaní konferencie sa podieľali Európska únia a vyslanci z takzvaného globálneho Juhu vrátane Brazílie, Číny, Etiópie, Indie, Saudskej Arábie a Juhoafrickej republiky.
Rusko dalo jasne najavo, že sa do tejto iniciatívy nezapojí, a označilo ju za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na jej neúčasť odsúdená na neúspech.
RUŽOMBEROK - Polícia v Ružomberku vyhlásila pátranie po 14-ročnom Dominikovi Kováčovi z obce Opatová v okrese Lučenec. Dominik bol nezvestný takmer 3 týždne, napokon sa ho podarilo vypátrať.
Informovala o tom hovorkyňa krajskej polície v Žiline. Chlapec sa našiel, je živý a zdravý.
Tínedžerka v Mníchove nasprejovala nacistické symboly na asi 50 domov a 30 áut, informovala miestna polícia. V pondelok večer 15-ročné dievča prichytila pri čine privolaná hliadka.
Polícia už väčšinu graffiti odstránila a upovedomila majiteľov posprejovaných vozidiel. Dievča bolo obvinené z trestného činu poškodzovania cudzieho majetku a celý prípad úrady vyšetrujú.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové riadne vedenie. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti bude Michal Ďuriš, členom predstavenstva Matej Fekete. Oboch vymenovala do funkcie s účinnosťou od 11. apríla 2024 ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.
Meno tretieho člena poisťovňa potvrdí po vydaní súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Bývalý líder doneckých separatistov Igor Girkin žiada o prepustenie z väzenia, aby mohol bojovať na Ukrajine, informovala o tom ruská spravodajská stanica RBK.
Bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB, v Doneckej oblasti známy pod pseudonymom „Strelkov“, je pritom v Rusku odsúdený za výzvy k extrémizmu. Proti rozsudku sa snaží odvolať, najbližšie pojednávanie bude 15. mája.
Jeho obhajca Igor Molochov uviedol, že odvolanie sprevádza súhlas jednej z vojenských jednotiek ruskej armády na Donbase s prijatím Girkina za veliteľa čaty. Pravosť dokumentu potvrdila Girkinova manželka Miroslava Reginská.
Zákon zakazuje osobám odsúdeným podľa článkov za extrémizmus podpisovať zmluvy o vojenskej službe. Girkinovi právnici však vidia takúto zákonnú možnosť, ak odvolací súd rozsudok zruší.
Bývalý veliteľ separatistov by sa mohol vrátiť na front aj v prípade, že mu prezident Vladimir Putin udelí amnestiu.
Po Attilovi Véghovi doplatila na podporu Pellegriniho aj Jasmina Alagič. Spoločnosť Rauch s ňou zrušila plánovanú spoluprácu. Alagič konverzáciu zverejnila na Instagrame.
„Vzhľadom k situácii pred a po prezidentských voľbách, k postoju a k vyjadreniam Jasminy na jej sociálnych sieťach, sa klient rozhodol spoluprácu s Jasminou nezačať,“ napísala spoločnosť Jasmine v maili. "Toto je postoj značky, s ktorou som zmluvne nemala nič, iba mailové potvrdenie spolupráce," reagovala Alagič.
"Toto je tá sloboda slova. Nič by som nepovedala, ak by som v zmluve aktívnej kampane mala požiadavku, aby som vystupovala apoliticky," dodala a avizovala právne kroky.
"Kontaktovala som právnikov a momentálne koncipujeme list, ktorý pošlem priamo do rakúskej centrály spoločnosti Rauch. Keďže ide o rodinnú firmu založenú v roku 1919 verím, že majú kopec historických skúseností v rôznych historických situáciách a vysvetlia mi svoj postoj osobne. Tak ako pre nich, aj pre mňa je rodina najvyššou hodnotou," uzavrela.
Menej ako štyri percentá ohlásených „nenávistných činov“ vyhodnotila škótska polícia ako trestné činy, vyplýva z prvej zverejnenej štatistiky policajného zboru. V období od 1. do 7. apríla prijali orgány činné v trestnom konaní 7 152 online oznámení o zločinoch z nenávisti.
Z nich Police Scotland vyhodnotila ako skutočné trestné činy len 240 prípadov, čo predstavuje približne 3,35 percenta všetkých hlásení. Ďalších 30 bolo zaznamenaných ako „incidenty z nenávisti, ktoré nie sú trestnými činmi“.
V prevažnej väčšine prípadov boli oznámenia podané anonymne a nebudú prijaté žiadne ďalšie opatrenia, uviedla polícia.
Tieto údaje pravdepodobne podporia tvrdenia, že občania sa snažia „zneužiť“ právne predpisy na osobnú alebo politickú pomstu.
Celkový počet trestných činov z nenávisti je však po zmene definície viac ako dvojnásobný oproti obdobiu od marca 2023 do marca 2024 – za toto obdobie polícia prijala hlásenie o 99 nenávistných činoch. V rokoch 2022 až 2023 bolo zaznamenaných len 125 trestných činov z nenávisti.
Britská zdravotná služba NHS prehodnotí všetky zákroky u transgenderových osôb na základe vládnej správy pediatričky Hilary Cassovej. Tá tvrdí, že dôkazy pre povolenie „tranzície“ u maloletých stoja na „vratkých základoch“.
Bývalá prezidentka Kráľovského kolégia pre pediatriu a detské zdravie v roku 2019 prijala ponuku vlády vypracovať analýzu zákrokov na zmenu pohlavia. Zverejnila ju v stredu, pričom britské médiá o nej referujú ako o Cass Report.
V správe Cassová uvádza, že podpora a medicínske zákroky poskytované deťom a mladistvým s genderovou dysfóriou sa musia revidovať, a varuje, že pred takzvanou zmenou pohlavia u osôb mladších ako 25 rokov by sa malo postupovať mimoriadne opatrne.
Vyzýva tiež na ukončenie predpisovania akýchkoľvek silných hormonálnych liekov osobám mladším ako 18 rokov. Varuje, že deti, ktoré si zmenia pohlavie, to môžu ľutovať. Konštatuje, že mnohé z nich zažili traumu, zanedbávanie a zneužívanie. Uvádza tiež, že neexistujú „dobré dôkazy“ o dlhodobých výsledkoch „liečby“, ktorá bola deťom poskytnutá.
Preskúmanie varuje pred tlakom na rodiny, pričom rodičia sa cítia byť nútení povoliť svojim deťom zmenu, aby neboli v „toxickej“ diskusii označení za transfóbnych.
„Genderová medicína pre deti a mládež je postavená na vratkých základoch,“ vyhlásila Cassová. „V skutočnosti nemáme žiadne dobré dôkazy o dlhodobých výsledkoch intervencií zameraných na zvládanie genderovo podmienených ťažkostí.“
V reakcii na to NHS prehodnotí všetky transgender zákroky, ktoré poskytuje, a to aj dospelým. „Liečba“ všetkých nových pacientov vo veku 16 a 17 rokov, ktorí chcú zmeniť pohlavie na klinikách pre dospelých, bude okamžite pozastavená.
Túto revíziu vrelo privítal aj britský premiér Rishi Sunak, pričom zdôraznil, že v posledných rokoch prudko narástol počet detí, najmä dospievajúcich dievčat, ktoré spochybňujú svoje pohlavie.
Podporil tiež Cassovej výzvu, aby sa ku všetkým prípadom pristupovalo s „veľkou starostlivosťou a súcitom“.
„Jednoducho nevieme, aký dlhodobý vplyv má na ne liečba alebo sociálna transformácia, a preto by sme mali byť mimoriadne opatrní,“ prízvukoval Sunak.
