Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská FSB tvrdí, že zmarila plány útoku na synagógu v Moskve

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že prekazila teroristický útok na synagógu v Moskve. Podľa nej mal útok údajne vykonať "rodák z jednej z krajín Strednej Ázie".

Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že podozrivý kládol pri zatýkaní odpor a bol príslušníkmi FSB zabitý.

Čas a miesto zásahu, ako ani identitu podozrivého FSB nezverejnila. Dodala však, že pri prehliadke v mieste jeho bydliska sa našli výbušniny a výbušné zariadenie.

Podľa FSB podozrivý sa vo väzení, kde si odpykával trest, dostal do kontaktu s osobami odsúdenými za účasť na aktivitách teroristického charakteru. Pod vplyvom týchto ľudí sa aj on začal hlásiť k "ideológii medzinárodnej teroristickej organizácie zakázanej v Ruskej federácii".

Začiatkom marca FSB informovala, že v Kalužskej oblasti ležiacej juhozápadne od Moskvy zlikvidovala dvoch kazašských občanov podozrivých z prípravy útoku na synagógu v Moskve. Podozriví boli označení za členov afganskej odnože medzinárodnej organizácie Islamský štát, ktorá je v mnohých krajinách sveta vyhlásená za teroristickú.

Americký denník The Washington Post pred časom - s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov - informoval, že americké spravodajské služby poskytli FSB informácie o možnom útoku na synagógu v Moskve.

(tasr, rfe/rl, interfax, wp)

Minúta  |  

Blinken požiadal Čínu a ďalšie krajiny, aby odradili Irán od útoku na Izrael

Antony Blinken požiadal Čínu a ďalšie krajiny, aby využili svoj vplyv a odradili Irán od útoku na Izrael. Americký minister zahraničných vecí telefonoval so svojimi kolegami z Číny, Turecka, Saudskej Arábie a Európy.

Blinken im tvrdil, že "eskalácia nie je v nikoho záujme a krajiny by mali naliehať na Irán, aby neeskaloval situáciu", uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

Šéf americkej diplomacie telefonicky hovoril aj s izraelským ministrom obrany Joavom Galantom, aby mu - po vyhrážkach Iránu - zopakoval silnú podporu USA pre Izrael, dodal Miller.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí opakovane hrozil Izraelu odvetou za minulotýždňový nálet na sídlo iránskeho konzulátu v sýrskej metropole Damask, pri ktorom zahynulo niekoľko vysokopostavených predstaviteľov iránskych revolučných gárd. Útok je pripisovaný Izraelu, ktorý svoju zodpovednosť nepoprel.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová vo štvrtok povedala, že Spojené štáty "varovali Irán" v súvislosti s vyhrážkami voči Izraelu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Putin odmieta tvrdenia, že Rusko pripravuje agresiu proti iným krajinám

Vladimir Putin odmietol obvinenia, že Rusko pripravuje agresiu aj proti iným krajinám v Európe. "To je nezmysel, ktorý vládnuce kruhy potrebujú - ako sa zvykne hovorievať - na zdôvodnenie svojich výdavkov na vojnu na Ukrajine," vyhlásil vyhlásil ruský prezident.

Putin takto reagoval na početné vyhlásenia západných politikov, že Ukrajine je potrebné pomôcť aj preto, že ak si poradí s touto krajinou, zaútočí na jej spojencov na Západe.

Putin uviedol, že Rusko je pripravené na rokovania o Ukrajine. Zdôraznil však súčasne, že "Moskve nemožno vnútiť žiadnu schému (usporiadania vzťahov), ktorá sa nezakladá na realite".

Pripomenul aj pripravovanú mierovú konferenciu vo Švajčiarsku, pričom dodal, že Rusko na ňu nie je pozvané.

"Tvrdia, že tam nemáme čo robiť, a zároveň hovoria, že je nemožné vyriešiť niečo bez nás," konštatoval Putin, ktorý konferenciu označil za "panoptikum", a doplnil, že celé "by to bolo smiešne, keby to nebolo smutné".

Dodal, že "druhá strana" je do istej miery "zahnaná do kúta", keďže odmietla rokovania s Ruskom v nádeji, že ho porazí na bojisku a spôsobí mu strategickú porážku.

"Teraz chápu, že to nie je možné, ale odmietli rokovania a teraz sa ocitli v dosť zložitej situácii," vyhlásil Putin.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno počas návštevy v Turecku odmietol možnosť rokovať priamo s Ruskom, pričom prízvukoval, že Ukrajina v spolupráci so Západom musí dosiahnuť mier podľa svojich vlastných podmienok.

Zelenskyj poznamenal, že Kyjev vo Švajčiarsku hodlá predstaviť svoj mierový plán, a potvrdil, že rokovanie má byť bez účasti Ruska.

"Nerozumieme, prečo by mali byť pozývaní ľudia, ktorí len všetko blokujú, ničia a zabíjajú. My chceme výsledky," objasnil Zelenskyj.

(tasr, bbc)

Minúta  |  

Nechajte na pokoji Alagič a Végha, odkazuje Korčok

Nechajte na pokoji pani Alagič, pána Végha a kohoľvek ďalšieho bez ohľadu na to, koho podporili, odkázal neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Dodal, že to bolo ich slobodné rozhodnutie.

"Nebuďme na seba ako psy a sústreďme sa na to, aby sme tento spôsob politiky a komunikácie vytlačili tam, kam patrí," napísal Korčok na sociálnej sieti.

Po Attilovi Véghovi doplatila na podporu Pellegriniho aj Jasmina Alagič

Mohlo by Vás zaujímať Po Attilovi Véghovi doplatila na podporu Pellegriniho aj Jasmina Alagič

(fb)

Minúta  |  

Putin: Útoky na energetickú infraštruktúru sú súčasťou demilitarizácie Ukrajiny

Vladimir Putin vyhlásil, že útoky ruskej armády na ukrajinské energetické zariadenia sú súčasťou procesu "demilitarizácie" Ukrajiny, keďže majú vplyv na jej vojensko-priemyselný komplex.

Tieto údery boli podľa neho aj reakciou na útoky ukrajinskej armády mierené na energetickú infraštruktúru v Rusku.

Ruský prezident súčasne doplnil, že z "humanitárnych dôvodov" ruská armáda v zime nepodnikli žiadne podobné útoky, keďže nechcela nechať sociálne ústavy, nemocnice a podobné zariadenia bez dodávok elektrického prúdu.

Putin vo svojom vyhlásení nespresnil, na ktoré ruské energetické zariadenia Ukrajina útočila, pravdepodobne však mal na mysli ropné rafinérie a sklady ropy. Od začiatku roku 2024 ukrajinské bezpilotné lietadlá vykonali viac ako desať takýchto útokov.

(tasr, afp, interfax)

Minúta  |  

Tusk vyzval EÚ, aby pomohla krajinám susediacim s Ukrajinou ovplyvneným vojnou

Tusk vyzval EÚ, aby pomohla krajinám susediacim s Ukrajinou ovplyvneným vojnou. Zároveň členské štáty vyzval, aby investovali viac do obrany.

"Od prvých dní vojny dalo Poľsko Ukrajine všetko možné a ešte viac. V súčasnosti... si musí Poľsko budovať vlastnú bezpečnosť," uviedol poľský premiér Donald Tusk vo Varšave po boku predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý vyzval členské krajiny EÚ, aby investovali viac do obrany.

"Musíme ako celok, nielen samotné Poľsko, pomáhať Ukrajine tak veľmi, ako je možné. No celá Európa musí pomaly aktívnejšie rozmýšľať o tom, ako pomôcť krajinám, ako je Poľsko a Estónsko, krajinám na frontovej línii," vyhlásil poľský premiér.

Zároveň upozornil na to, že vojna zúri pred dverami Európy. "Preto budeme hľadať všetky možné spôsoby na podporu Ukrajiny a podporu krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie v súvislosti s dôsledkami tejto vojny," povedal Tusk.

Poľsko už teraz vynakladá približne štyri percentá HDP na obranu. Tusk sa takto vyjadril pred pracovnou večerou s Michelom a hlavami niekoľkých ďalších európskych krajín vo Varšave.

"V súčasnosti čelíme mimoriadne náročným geopolitickým výzvam," povedal vo Varšave Michel. "Musím podporovať Ukrajinu toľko, koľko môžeme. Musíme rozvinúť naše obranné schopnosti, našu obrannú pripravenosť a investovať viac do obrany," uviedol predseda Európskej rady.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.