Premiér Fico (Smer) na pondelňajšej tlačovej konferencii uviedol, že úradnícka vláda Ľudovíta Ódora nepohla pri plnení míľnikov plánu obnovy "ani prstom".

Pripomenul, že podľa správy Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) úradníci a zástupcovia mimovládok v apríli minulého roku išli do Bruselu a žiadali, aby opozičným politikom zrušili účty na sociálnych sieťach či aby Ozbrojené sily SR kontrolovali priebeh septembrových volieb.

Podľa Fica je preto pochopiteľné, že keď sú dnes tí istí ľudia v opozičnej strane PS alebo kandidujú do europarlamentu, žiadajú európske inštitúcie, aby vláde stopla eurofondy. "Takto sa správajú ľudia, ktorí páchajú ekonomickú vlastizradu proti Slovensku," poznamenal.

Predseda vlády povedal, že vo veci novely Trestného zákona vláda s EÚ vedie už len "technickú diskusiu". Pripomenul, že Ústavný súd SR rozhodol iba o pozastavení účinnosti novely a koalícia čaká, ktoré časti považuje za protiústavné.

Pripomenul, že viaceré členské štáty nemajú špeciálnu prokuratúru a Česko sa vydáva podobnou cestou a v novej právnej úprave znižuje pri majetkových trestných činoch trestné sadzby alebo dáva podmienku a peňažné tresty.

Slovensku podľa neho nehrozí, že pre zrušenie špeciálnej prokuratúry prídeme o eurofondy či o šesť miliárd eur z plánu obnovy. "Žiadam opozíciu: prestaňte škodiť Slovensku v zahraničí," vyzval premiér.

Zdôraznil, že rezort spravodlivosti po doterajšom belgickom eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi prevzala česká eurokomisárka Věra Jourová, ktorá koalíciu "miluje ako koza nôž", takže podľa neho "bude ešte veselo".

Podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas) povedal, že Slovensko musí naplniť 222 míľnikov z plánu obnovy a strany PS a SaS do tejto ťažkej fázy miešajú politiku. "Máme podanú žiadosť o štvrtú platbu a pripravujeme žiadosť o piatu platbu," povedal s dôvetkom, že niektoré štáty ešte len žiadajú o druhú platbu. "V ničom nezaostávame," zhodnotil Kmec.

Žiadna iná krajina podľa vicepremiéra nekoná na európskej pôde takéto kroky proti koalícii, lebo to môže skomplikovať čerpanie eurofondov. "Už si to uvedomuje KDH, ktoré pripravuje list pre Európsku komisiu o tom, že u nás nedochádza k rušeniu právneho štátu," vyhlásil.

Kmec skonštatoval, že po zrušení špeciálnej prokuratúry bude na nekorupčné čerpanie európskych peňazí dohliadať ešte vyšší počet prokurátorov. "Prestaňte politizovať," odkázal opozícii. Dodal, že konanie vlády monitorujú rôzne inštitúcie vrátane Národnej implementačnej a koordinančnej autority (NIKA) a európskych audítorov.

PS: Iba vláda môže zabezpečiť, že neprídeme o eurofondy

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) v pondelok vyzvalo premiéra a vládu, aby garantovali, že Slovensko bude môcť čerpať eurofondy aj na ďalšie roky.

"Jediný, kto môže zabezpečiť, aby Slovensko mohlo ďalej čerpať eurofondy, je Robert Fico a táto vláda. Je na ich politickej vôli, aby sa vysporiadali s výhradami, ktoré sú. To sa všetko dá urobiť, či už legislatívne, alebo na generálnej prokuratúre, a má to v moci okrem generálneho prokurátora Robert Fico a minister spravodlivosti. Vyzývam ich, či už ide o plán obnovy, alebo eurofondy, aby urobili všetko pre to, aby sa okamžite zamedzilo diskusiám, že môžeme o eurofondy prísť," uviedol predseda PS Michal Šimečka .

Podľa Šimečku EK požaduje garancie, že aj napriek zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry bude spravodlivosť fungovať naďalej. "Že všetky tie kauzy, aj tie minulé, ale potenciálne akékoľvek budúce, najmä tie týkajúce sa eurofondov, budú spravodlivo vyšetrené," pripomenul šéf PS.
   
Šimečka upozornil, že je na vláde, aby urobila potrebné zmeny a dala do súladu slovenskú legislatívu s európskym právom. "To nemôže robiť opozícia. Opozícia sa môže snažiť, môže k tomu prispieť, ja sám ponúkam vláde naše kontakty, naše skúsenosti, ale toto je na vláde," dodal Šimečka.

Otázky eurokomisie 

Eurokomisia poslala 28. marca list vicepremiérovi Kmecovi, v ktorom ho žiada zodpovedať viacero otázok v súvislosti s plánom obnovy. V liste, ktorý zverejnil Denník N, sa píše, že útvary Komisie sa domnievajú, že rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny slovenského trestného práva, najmä skrátené tresty a premlčacie lehoty, majú vplyv na systém vnútornej kontroly Slovenska.

Komisia sa okrem iného pýta, aká je záruka, že špeciálni prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry budú pokračovať v riešení existujúcich prípadov, kým nebudú vyriešené právoplatným rozsudkom aj po zrušení špeciálnej prokuratúry a či sa to bude vzťahovať aj na prípady, v ktorých sa začalo trestné stíhanie až do skončenia súdneho konania.

Parlament schválil zmeny v Trestnom zákone začiatkom februára. Mali priniesť zmierňovanie trestov pri majetkových trestných činoch, skracovanie lehôt ich premlčania. Spätne sa mali tiež otvárať dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými. Ústavný súd účinnosť týchto ustanovení pozastavil, ale nie zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten zanikol od 20. marca.

(tasr, est)