Preskočiť na obsah
  |  

Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi

Americký prezident Joe Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi v Snemovni reprezentantov. Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Republikáni v stredu predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Predseda snemovne Mike Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

(tasr, ap)

  |  

Česko a Belgicko plánujú vyzvať lídrov členských krajín Európskej únie, aby zvážili sankcie proti Rusku

Česko a Belgicko plánujú vyzvať lídrov členských krajín Európskej únie, aby zvážili nové sankcie proti Rusku pre podozrenia zo zasahovania do eurovolieb, ako vyplýva zo spoločného listu českého premiéra Petra Fialu a belgického premiéra Alexandera De Crooa.

List adresovali predsedníčke europarlamentu Roberte Metsolovej, šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Belgicko minulý týždeň začalo vyšetrovať podozrenia údajných snáh Ruska ovplyvniť výsledok volieb.

Česká Bezpečnostná informačná služba ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy cez už zrušenú webovú stránku Voice of Europe so sídlom v Prahe.

"Musíme veľmi jasne povedať, že takéto pokusy sú neprijateľné a že musíme urobiť všetko pre to, aby sme ubránili našu demokraciu," uviedol de Croo po príchode na dvojdňový summit v Bruseli. Obaja zdôraznili potrebu brániť na národnej aj európskej úrovni.

(tasr, afp)

  |  

Švajčiarsky parlament schválil zákaz nacistických symbolov

Švajčiarsky parlament schválil zákaz nacistických symbolov. Podľa návrhu budú zakázané aj s nimi späté gestá, slová, pozdravy či vlajky. V krajine boli doteraz legálne vlajky so svastikou, symobolom SS či hajlovanie.

Dolná komora tamojšej národnej rady hlasovala v pomere 133 ku 38 za zákaz verejného používania rasistických, násilie propagujúcich a extrémistických symbolov, akými sú napríklad nacistické symboly.

Švajčiarsko, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny neutrálne, teraz pociťuje tlak zo strany iných európskych štátov, aby zakázalo nacistické symboly. Tie sú úplne zakázané v Nemecku, Poľsku a v niekoľkých východoeurópskych krajinách.

Parlament hlasoval aj o tom, že nové opatrenia budú zavádzané postupne; aj tento návrh prešiel. Je možné zaviesť rýchly zákaz ľahko identifikovateľných znakov, pričom tie ostatné sa zakážu neskôr.

(tasr, afp)

  |  

Mimoriadny dvojdňový summit Európskej únie sa začal v belgickom Kráľovskom paláci

Mimoriadny dvojdňový summit Európskej únie sa začal v belgickom Kráľovskom paláci, lídrov členských krajín prijal kráľ Filip. Prioritne sa mali venovať ekonomickým témam, avšak ich pozornosť sa obrátila na napätie medzi Izraelom a Iránom.

Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod summitu uviedol, že je dôležité, aby sa EÚ pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni EÚ.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na summite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu. Lídri EÚ majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety.

(tasr)

  |  

Gruzínska prezidentka bude vetovať zákon o zahraničných agentoch

Gruzínska prezidentka bude vetovať zákon o zahraničnom vplyve, pokiaľ prejde všetkými tromi čítaniami v parlamente. Zároveň si Salome Zurabišviliová uvedomuje, že zákonodarný zbor pravdepodobne jej veto prelomí.

"Idem vetovať tento zákon, ako vetujem všetky ostatné zákony, ktoré sú v rozpore s odporúčaniami Európskej únie," povedala hlava štátu, ktorý sa dlhodobo usiluje o vstup do tohto bloku. Brusel spolu s ostatnými západnými spojencami zákon kritizovali.

Viacerí pripravovaný právny predpis prirovnávajú k obdobnej legislatíve prijatej v Rusku. Spočíva v regulácii mimovládnych organizácií sponzorovaných zahraničnými krajinami.

Zurabišviliová napriek nízkej šanci na úspech plánuje využiť právo veta, aby "bolo počuť hlas ľudu". Kontroverzný návrh zákon prešiel v gruzínskom parlamente prvým čítaním s podporou 83 poslancov, vládna strana Gruzínsky sen pre jeho prijatie nepotrebuje podporu opozície.

(tass)

  |  

Európska únia a jej západní spojenci musia sprísniť sankcie uvalené na Irán

Európska únia a jej západní spojenci musia sprísniť sankcie uvalené na Irán za jeho víkendový útok na Izrael, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. "Je našou povinnosťou tieto sankcie rozšíriť," uviedol pred summitom Únie v Bruseli.

Lídri EÚ sú "pripravení prijať ďalšie reštriktívne opatrenia voči Iránu, týkajúce sa najmä bezpilotných lietadiel a rakiet". Citovaný návrh tiež vyzýva zúčastnené strany na "maximálnu zdržanlivosť od krokov, ktoré by mohli zvýšiť napätie" na Blízkom východe.

Po utorkovom mimoriadnom online rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ šéf európskej diplomacie Josep Borrell povedal, že blok sa bude snažiť sprísniť opatrenia proti dodávkam zbraní z Iránu – vrátane dronov Rusku a rakiet pre spojencov Teheránu na Blízkom východe.

Európska únia uvalila ďalšie sankcie na Irán v decembri minulého roka v rámci úsilia zabrániť mu vo výrobe dronov, ktoré Rusko používa v pokračujúcej invázii na Ukrajine.

(tasr, afp)