Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z masového hrobu na juhu Pásma Gazy exhumovali ďalších 73 tiel, potvrdili úrady

Z masového hrobu na juhu Pásma Gazy exhumovali ďalších 73 tiel, čím sa ich celkový počet zvýšil na 283, informoval Hamasom kontrolovaný úrad civilnej ochrany v Pásme Gazy.

ie je jasné, či išlo o telá bojovníkov Hamasu alebo civilistov. Izraelská armáda uviedla, že preveruje informácie, ktoré sa nedajú nezávisle overiť.

"Žiadame medzinárodné vyšetrovanie, aby boli dôkladne preverené tieto zločiny proti civilistom, deťom a ženám," reagoval šéf tlačového oddelenia vlády militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy Ismáíl Thawabta.

Podľa jedného z predstaviteľov civilnej ochrany v Pásme Gazy budú práce na odkrývaní tiel pokračovať do štvrtka.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po októbrovom útoku Hamasu na Izrael, ktorý reagoval odvetnými údermi a neskôr pozemnou ofenzívou.

Pri operáciách Izraela proti Hamasu však neboli v Pásme Gazy ušetrené ani nemocnice. Podľa Izraela totiž militanti používajú zdravotnícke zariadenia ako veliteľské centrá a držia v nich rukojemníkov unesených počas októbrového útoku. Hamas tieto obvinenia popiera.

V okolí Násirovej nemocnice v Chán Júnise zúrili intenzívne boje v polovici februára a koncom marca túto nemocnicu obkľúčili izraelská tanky a obrnené vozidlá, píše AFP.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Čína odmietla obvinenia zo špionáže v Nemecku

Čína odmietla obvinenia zo špionáže v Nemecku. Vyšetrovatelia na západe Nemecka zatkli v pondelok troch občanov pre podozrenie zo špionáže pre Čínu. Obvinili ich zo zhromažďovania informácií o technológiách, ktoré by sa dali použiť na vojenské účely.

"Vyzývame nemeckú stranu, aby prestala zneužívať obvinenie zo špionáže na politickú manipuláciu obrazu Číny a očierňovanie Číny," uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení zaslanom štátnej tlačovej agentúre Sinchua.

Zadržanú trojicu vo vyhlásení identifikovali iba ako Herwiga F., Inu F. a Thomasa R., pričom posledného menovaného prokurátori opísali ako agenta – zamestnanca čínskeho ministerstva pre štátnu bezpečnosť.

Podľa nemeckej prokuratúry existuje "silné podozrenie, že pracovali pre čínsku tajnú službu" v období od júna 2022. Pekingu údajne poskytli technológie, ktoré mohli byť použité na vojenské účely.

Podozriví prostredníctvom svojej spoločnosti uzavreli dohodu o spolupráci s nemenovanou univerzitou v Nemecku. Súčasťou kontraktu bola príprava štúdie pre čínskych zmluvných partnerov o častiach strojov, ktoré sa môžu používať na prevádzku výkonných lodných motorov určených napríklad pre bojové plavidlá.

Vo vyhlásení spolkovej prokuratúry sa uvádza, že trojica tiež zakúpila špeciálny laser z Nemecka v mene a za úhradu od čínskeho ministerstva a bez povolenia ho vyviezla do Číny.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz minulý týždeň navštívil Čínu, kde apeloval na Peking, aby zaručil nemeckým firmám rovnaký prístup na trh. Tlmočil tiež znepokojenia Európskej únie v súvislosti s čínskou hospodárskou politikou a podporou Ruska.

(tasr, afp)

Minúta  |  

KĽDR: Kim Čong-un dohliadal na cvičenie simulujúce jadrový protiútok

KĽDR: Kim Čong-un dohliadal na cvičenie simulujúce jadrový protiútok. Cvičenia sa uskutočnili v reakcii na nedávne spoločné vojenské cvičenia Soulu a Washingtonu.

Cvičenie sa uskutočnilo v pondelok. Juhokórejská armáda oznámila, že KĽDR v tento deň odpálila niekoľko balistických rakiet krátkeho doletu.

Rakety zasiahli cieľ vzdialený 352 kilometrov, uviedla KCNA. Dodala, že Kim "ocenil vysoký dosah a presnosť" striel. Tie leteli z oblasti Pchjongjangu približne 300 kilometrov, než dopadli do vôd východne od Kórejského polostrova, informovala juhokórejská armáda.

Spojené štáty odsúdili tieto vypúšťania balistických rakiet a obvinili Severnú Kóreu z porušenia viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Ide už o druhé odpálenie rakiet zo strany Pchjongjangu v priebehu necelého týždňa. Severná Kórea v piatok prostredníctvom štátnych médií informovala o uskutočnení testu "superveľkej hlavice" určenej pre strategickú riadenú strelu Hwasal-1 Ra-3. Podľa nich tiež odpálila aj nový typ protilietadlovej strely.

(tasr, afp, jonhap)

Minúta  |  

Rusi sa snažia dobyť východoukrajinský Časiv Jar s 20- až 25-tisíc vojakmi

Rusi sa snažia dobyť východoukrajinský Časiv Jar s 20- až 25-tisíc vojakmi, oznámila ukrajinská armáda, podľa ktorej je situácia zložitá. Dobytím by sa armáda Kremľa priblížila Kramatorsku a Sloviansku v Doneckej oblasti.

"Situácia v okolí mesta je zložitá, no je kontrolovateľná... Naši obrancovia dostávajú posily a stabilizujú líniu," povedal hovorca východného velenia ukrajinskej armády Nazar Vološyn v rozhovore pre televíziu Suspilne.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj predpokladá, že Rusko chce dobyť Časiv Jar do 9. mája, keď si Kremeľ pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Zdravotníci exhumovali v komplexe Násirovej nemocnice v meste Chán Júnis dve stovky tiel ľudí

Zdravotníci exhumovali v komplexe Násirovej nemocnice v meste Chán Júnis dve stovky tiel ľudí, ktorých údajne zabili izraelskí vojaci, tvrdia úrady v Pásme Gazy. Nemocnicu po intenzívnych bojoch obkľúčili koncom marca izraelské tanky.

"Pracovné skupiny civilnej obrany stále vyťahujú telá z Násirovho zdravotníckeho komplexu a od soboty odkryli telá takmer 200 mučeníkov," uviedol hovorca agentúry pre civilnú obranu v Pásme Gazy. Dodal, že niektoré z tiel sa už rozkladajú a je ťažké ich identifikovať.

Šéf tlačového oddelenia vlády militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy Ismáíl Thawabta uviedol ešte vyšší počet nájdených tiel. "Objavili sme vnútri Násirovho zdravotníckeho komplexu masový hrob," povedal s tým, že v nemocnici sa našlo 283 tiel.

"Žiadame medzinárodné vyšetrovanie, aby boli dôkladne preverené tieto zločiny proti civilistom, deťom a ženám," uviedol Thawabta. Podľa jedného z predstaviteľov civilnej obrany v Pásme Gazy budú práce na odkrývaní tiel pokračovať do štvrtka.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Prvé lietadlá s migrantmi odletia do Rwandy za 10 až 12 týždňov, vyhlásil Sunak

Prvé lietadlá s migrantmi odletia do Rwandy za 10 až 12 týždňov, od leta budú lety pravidelné, vyhlásil britský premiér Rishi Sunak. Žiadny zahraničný súd podľa neho nezastaví vládu v snahe regulovať počet prisťahovalcov v Spojenom kráľovstve.

"Sme pripravení. Máme to naplánované a tie lety sa uskutočnia, nech sa stane čokoľvek," prehlásil predseda britskej vlády o deportáciách, ktoré predstavujú riešenie krízy spojenej s prílevom desiatok tisícov nelegálnych migrantov.

O konkrétnej podobe zákona aktuálne rokuje britský zákonodarný zbor. Podobné riešenie z dielne vlády Borisa Johnsona v júni 2022 zastavil Európsky súd pre ľudské práva, ktorý konštatoval riziko "nenávratnej ujmy".

Proti prvotnému riešeniu sa postavil aj britský najvyšší súd, ktorý konštatoval, že Rwanda nepredstavuje bezpečnú krajinu. Úlohou aktuálne prijímanej legislatívy je preto práve označenie cieľovej destinácie letov za bezpečnú.

(guardian)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.