Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália: Platforma X sa odvolá proti príkazu o stiahnutí videí z útoku

Austrália: Platforma X sa odvolá proti príkazu o stiahnutí videí z útoku v kostole v Sydney, oznámil v utorok majiteľ platformy Elon Musk.

Austrálsky súd vydal na žiadosť úradu pre bezpečnosť internetu súdny príkaz, ktorým prinútil spoločnosť X skryť videá, na ktorých je údajne vidieť, ako bol biskup zo Sydney počas kázne vysielanej naživo poranený na hlave.

Spoločnosť X ignorovala predchádzajúce austrálske žiadosti o odstránenie snímok a Musk uviedol, že sa proti súdnemu príkazu odvolá z dôvodu slobody prejavu. "Príslušný obsah sme už pre Austráliu cenzurovali, kým sa nepodá odvolanie, a je uložený len na serveroch v USA," dodal.

Austrálsky premiér Anthony Albanese vyhlásil, že Musk je "arogantný miliardár", ktorý je slepý voči utrpeniu spôsobenému týmito videami.

Útok sa odohral v pondelok 15. apríla, pričom polícia zadržala 15-ročného chlapca a útok označila za teroristický čin. Scéna útoku bola natočená a odvysielaná naživo na youtubovom kanáli asýrskej cirkvi, ktorá práve vysielala svoju bohoslužbu.

Na záberoch vidno muža, ktorý sa približuje k oltáru, dvíha pravú ruku a biskupa niekoľkokrát udiera nejasne rozlíšiteľným predmetom, čo medzi veriacimi vyvolalo paniku a krik. Na pomoc mu pribehlo viacero ľudí. Niekoľko z nich utrpelo zranenia.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Britský premiér oznámi zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu 500 miliónov libier

Britský premiér oznámi zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu o 500 miliónov libier. Európske krajiny ubezpečil, že Británia chce zohrávať svoju úlohu na čele európskej bezpečnosti a bude stáť po boku spojencov v NATO.

Britský premiér Rishi Sunak dodal, že tento balík pomôže zabezpečiť Kyjevu všetko potrebné na boj s Ruskom. Vyčlenené financie sa majú využiť napríklad na nákup munície, protivzdušnej obrany a dronov vyrobených v Spojenom kráľovstve.

Predseda britskej vlády zároveň varoval pred hrozbou ďalšieho postupu zo strany Moskvy. "Obrana Ukrajiny pred brutálnymi ambíciami Ruska je životne dôležitá pre našu bezpečnosť a pre celú Európu. Ak sa Putinovi umožní uspieť v tejto agresívnej vojne, nezastaví sa na poľských hraniciach," vyhlásil Sunak.

Sunak navštívi v utorok Poľsko, kde má na stretnutiach s novým premiérom Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom diskutovať o bezpečnostnej spolupráci a podpore Kyjeva. Britský premiér potom odcestuje do Nemecka, kde v stredu absolvuje rokovania s kancelárom Olafom Scholzom.

Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej ofenzíve spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní a ďalšej pomoci.

Minúta  |  

Na americké jednotky v Iraku a Sýrii útočili dvakrát v priebehu 24 hodín

Na americké jednotky v Iraku a Sýrii útočili dvakrát v priebehu 24 hodín. Išlo o prvé takéto incidenty po takmer troch mesiacoch. Dva drony zostrelili v pondelok neďaleko leteckej základne v západoirackej provincii Anbár, na ktorej pôsobia americkí vojaci.

Päť rakiet vypálili v nedeľu z oblasti na severe Iraku na vojenskú základňu v Sýrii, na ktorej sú umiestnení aj príslušníci medzinárodnej koalície pod vedením USA. Po útoku nehlásili obete ani výraznejšie škody. Spojené štáty v súvislosti s útokmi vyjadrili znepokojenie a odsúdili ich.

Takmer každodenné raketové a dronové útoky na americké jednotky prebiehali od polovice októbra minulého roka. K zodpovednosti sa vtedy prihlásila skupina šiitských moslimských ozbrojených skupín podporovaných Iránom. Útoky zdôvodňovali americkou podporou Izraela vo vojne v Pásme Gazy. Útoky ustali koncom januára pod tlakom bagdadských orgánov a Teheránu po smrtiacich odvetných leteckých útokoch Washingtonu v Iraku.

Spojené štáty majú v Iraku približne 2500 vojakov a 900 amerických armádnych príslušníkov sa nachádza vo východnej Sýrii v rámci poradensko-asistenčnej misie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Británia: Parlament schválil návrh zákona o deportácii migrantov

Británia: Parlament schválil návrh zákona o deportácii migrantov. Snemovňa lordov po dlhých sporoch prestala návrh zákona z dielne vlády premiéra Rishiho Sunaka blokovať. Migrantov by mali deportovať bez ohľadu na ich pôvod, ak prídu do Británie nelegálne.

Londýn chce takto odradiť ďalších ľudí, aby sa vydávali na cestu člnmi cez Lamanšský prieliv, ktorú ich ročne absolvujú desaťtisíce. Tieto plány vlády dosiaľ narážali aj na nesúhlas súdov, preto prijatý návrh zákona vyhlasuje Rwandu za bezpečný tretí štát.

Členovia nevolenej hornej komory britského parlamentu návrh zákona opakovane posielali späť Dolnej snemovni so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré však poslanci opakovane zamietali. Po dlhom "pingpongu", ako tento postup nazvali britské médiá, napokon lordi okolo pondelkovej polnoci rozhodli, že ďalšie zmeny už presadzovať nebudú.

Návrh sa tak stane zákonom, potrebný je už len formálny súhlas kráľa Karola III. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že ho udelí v utorok.

Premiér Sunak vyhlásil, že prvé lety s migrantmi sa uskutočnia za desať až 12 týždňov.

Na základe azylovej dohody, ktorú Británia uzavrela s Rwandou, nebudú môcť nelegálni migranti podávať žiadosti o azyl v Spojenom kráľovstve, ale až po prevoze vo východoafrickej krajine. S návratom do Británie plán nepočíta.

Kritici označujú deportácie za nehumánne a vyjadrujú pochybnosti, že takýto zákon migrantov od cesty do Británie skutočne odradí. Tvrdia tiež, že hoci Londýn zaplatí Rwande stovky miliónov libier, z krajiny deportujú len malú časť ľudí, ktorí prišli nezákonne. Vláda už vybrala stovky znalcov a sudcov, ktorí budú mať na starosti možné žaloby súvisiace s deportáciami.

(tasr, afp, dpa, skynews)

Minúta  |  

Z masového hrobu na juhu Pásma Gazy exhumovali ďalších 73 tiel, potvrdili úrady

Z masového hrobu na juhu Pásma Gazy exhumovali ďalších 73 tiel, čím sa ich celkový počet zvýšil na 283, informoval Hamasom kontrolovaný úrad civilnej ochrany v Pásme Gazy.

ie je jasné, či išlo o telá bojovníkov Hamasu alebo civilistov. Izraelská armáda uviedla, že preveruje informácie, ktoré sa nedajú nezávisle overiť.

"Žiadame medzinárodné vyšetrovanie, aby boli dôkladne preverené tieto zločiny proti civilistom, deťom a ženám," reagoval šéf tlačového oddelenia vlády militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy Ismáíl Thawabta.

Podľa jedného z predstaviteľov civilnej ochrany v Pásme Gazy budú práce na odkrývaní tiel pokračovať do štvrtka.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po októbrovom útoku Hamasu na Izrael, ktorý reagoval odvetnými údermi a neskôr pozemnou ofenzívou.

Pri operáciách Izraela proti Hamasu však neboli v Pásme Gazy ušetrené ani nemocnice. Podľa Izraela totiž militanti používajú zdravotnícke zariadenia ako veliteľské centrá a držia v nich rukojemníkov unesených počas októbrového útoku. Hamas tieto obvinenia popiera.

V okolí Násirovej nemocnice v Chán Júnise zúrili intenzívne boje v polovici februára a koncom marca túto nemocnicu obkľúčili izraelská tanky a obrnené vozidlá, píše AFP.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Čína odmietla obvinenia zo špionáže v Nemecku

Čína odmietla obvinenia zo špionáže v Nemecku. Vyšetrovatelia na západe Nemecka zatkli v pondelok troch občanov pre podozrenie zo špionáže pre Čínu. Obvinili ich zo zhromažďovania informácií o technológiách, ktoré by sa dali použiť na vojenské účely.

"Vyzývame nemeckú stranu, aby prestala zneužívať obvinenie zo špionáže na politickú manipuláciu obrazu Číny a očierňovanie Číny," uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení zaslanom štátnej tlačovej agentúre Sinchua.

Zadržanú trojicu vo vyhlásení identifikovali iba ako Herwiga F., Inu F. a Thomasa R., pričom posledného menovaného prokurátori opísali ako agenta – zamestnanca čínskeho ministerstva pre štátnu bezpečnosť.

Podľa nemeckej prokuratúry existuje "silné podozrenie, že pracovali pre čínsku tajnú službu" v období od júna 2022. Pekingu údajne poskytli technológie, ktoré mohli byť použité na vojenské účely.

Podozriví prostredníctvom svojej spoločnosti uzavreli dohodu o spolupráci s nemenovanou univerzitou v Nemecku. Súčasťou kontraktu bola príprava štúdie pre čínskych zmluvných partnerov o častiach strojov, ktoré sa môžu používať na prevádzku výkonných lodných motorov určených napríklad pre bojové plavidlá.

Vo vyhlásení spolkovej prokuratúry sa uvádza, že trojica tiež zakúpila špeciálny laser z Nemecka v mene a za úhradu od čínskeho ministerstva a bez povolenia ho vyviezla do Číny.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz minulý týždeň navštívil Čínu, kde apeloval na Peking, aby zaručil nemeckým firmám rovnaký prístup na trh. Tlmočil tiež znepokojenia Európskej únie v súvislosti s čínskou hospodárskou politikou a podporou Ruska.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.