Preskočiť na obsah
  |  

Polícia v Austrálii po protiteroristických raziách obvinila piatich tínedžerov

Polícia v Austrálii po protiteroristických raziách obvinila piatich tínedžerov, ktorí boli zadržaní počas policajného pátrania po spoločníkoch 16-ročného chlapca, ktorý minulý týždeň počas bohoslužby v Sydney porezal do tváre biskupa asýrskej cirkvi.

Troch zadržaných obvinili zo sprisahania s cieľom plánovať alebo pripraviť teroristický čin. Dvaja ďalší boli obvinení z prechovávania extrémistických materiálov. Jeden zo skupiny, v ktorej sú osoby vo veku od 14 do 17 rokov, bol obvinený aj z "uschovania noža na verejnom mieste".

Do pátrania po podozrivých na 13 miestach po celom Sydney sa zapojilo viac ako 400 policajtov. Polícia tvrdí, že zadržaní tínedžeri boli "nábožensky motivovaní" a boli súčasťou širšej siete.

Biskup asýrskej cirkvi utrpel minulý týždeň pri útoku 16-ročného podozrivého rezné zranenia hlavy a hrudníka. K útoku došlo počas kázne vysielanej naživo. Tento biskup má na internete takmer 200-tisíc fanúšikov.

Záujem mnohých z nich vyvolal svojou kritikou očkovania proti chorobe COVID-19, odmietaním obmedzení pohybu nariaďovaných úradmi počas pandémie, ale aj svojím negatívnym postojom k islamu.

(tasr, afp)

  |  

Snemovňa v Arizone odhlasovala zrušenie interrupčného zákona z roku 1864

Snemovňa v Arizone odhlasovala zrušenie interrupčného zákona z roku 1864, ktorý zakazuje takmer všetky druhy interrupcií. Najvyšší súd v Arizone pritom pred viac ako dvoma týždňami rozhodol, že tento zákon prijatý pred 160 rokmi je vykonateľný.

Zákon z roku 1864 zakazuje všetky potraty od okamihu počatia, pokiaľ nie je ohrozený život matky. Znásilnenie ani incest sa podľa zrušeného zákona nepovažujú za platné výnimky. Zrušenie zákona obmedzujúceho prístup k interrupciám by mohlo nadobudnúť platnosť v priebehu niekoľkých týždňov, ak ho neodmietne arizonský Senát. 

Predseda Snemovne reprezentantov Ben Toma, ktorý je republikánom, v rozhovore s novinármi vyjadril sklamanie z toho, že "demokrati sú zjavne presvedčení o tom, že k potratom by malo dochádzať bez obmedzení a bez regulácií."   

V snahe dosiahnuť zrušenie tohto zákona v Arizone sa s tamojšími demokratmi spojilo aj niekoľko umiernených republikánov. Jediným republikánom, ktorý je od začiatku na strane demokratov, je Matt Gress. V stredu sa k nemu pri hlasovaní pridali ďalší dvaja republikáni.

"Ako niekto, kto je pro-life a zároveň je produktom silných žien vo svojom živote, odmietam prijať falošnú predstavu, ktorú presadzujú extrémy na oboch stranách tohto problému, že nemôžeme rešpektovať a chrániť ženy a súčasne aj brániť nový život," napísal Gress na sociálnej sieti po hlasovaní.

(tasr, reuters)

  |  

Austrália a Nový Zéland si pripomenuli svojich padlých v prvej svetovej vojne

Austrália a Nový Zéland si pripomenuli svojich padlých v prvej svetovej vojne. Státisíce ľudí sa vo štvrtok zišli na rôznych miestach po celom území týchto dvoch štátov.

Takzvaný ANZAC Day je spomienkou na udalosti z roku 1915, keď sa austrálsky a novozélandský armádny zbor (ANZAC) vylodil na plážach polostrova Gallipoli v severozápadnom Turecku, kde vojaci z Austrálie a Nového Zélandu po prvý raz bojovali pod vlastnými vlajkami. Osem mesiacov trvajúce urputné boje na Gallipoli si vyžiadali vyše 130-tisíc obetí na životoch, z nich 87-tisíc na strane Osmanskej ríše.

Kým novozélandský premiér Christopher Luxon sa zúčastnil na bohoslužbe v Aucklande, austrálsky premiér Anthony Albanese si vybral spomienkové obrady pri pamätníku druhej svetovej vojny v meste Isurava v Papue-Novej Guinei (PNG).

Isurava bola miestom veľkej bitky, kde americké a austrálske jednotky v auguste 1942 bojovali s Japoncami. Albanese využil svoju cestu na zdôraznenie trvalých bezpečnostných väzieb medzi oboma krajinami, ktoré sa prehĺbili v decembri minulého roka, keď s vládou PNG podpísal bezpečnostnú dohodu.

(tasr, afp)

  |  

Bolsonaro nebude stíhaný pre pobyt na maďarskom veľvyslanectve v Brazílii

Brazílsky najvyšší súd v stredu zamietol žalobu voči exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorá súvisela s jeho dvojdňovým pobytom na maďarskom veľvyslanectve v meste Brazília. Podľa sudcu, ktorý v prípade rozhodoval, neexistujú dôkazy, že by sa Bolsonaro takto snažil vyhnúť trestnému stíhaniu.

"Neexistujú žiadne konkrétne prvky, ktoré by naznačovali... že vyšetrovaný mal v úmysle získať diplomatický azyl s cieľom utiecť z krajiny a v dôsledku toho ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu," uviedol sudca Alexandre de Moraes v písomnom rozhodnutí.

Bývalý prezident a ľudia z jeho najbližšieho okolia čelia obvineniam zo sprisahania s cieľom zdiskreditovať brazílsky volebný systém a udržať si moc. Šlo o sériu krokov, ktoré vyvrcholili vpádom Bolsonarových prívržencov do vládnej štvrte týždeň po tom, ako Lula da Silva zložil prezidentský sľub.

Samotný Bolsonaro vyhlásil, že cieľom jeho pobytu na veľvyslanectve bolo pokračovať v dobrých kontaktoch s Maďarskom, ktoré vedie jeho politický spojenec Viktor Orbán.

(tasr)

  |  

Prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku vyhrala kandidátka nacionalistov

Prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku vyhrala Gordana Siljanovská-Davkovová, ktorá kandidovala za nacionalistickú stranu Vnútorná macedónska revolučná organizácia - Demokratická strana macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPMNE).

 Ako vo štvrtok s odvolaním sa na štátnu volebnú komisiu v Skopje informovala agentúra DPA, z výsledkov sčítania 80 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že táto 70-ročná profesorka práva získala 39,8 percenta hlasov.

Úradujúci prezident Stevo Pendarovski (61), ktorého vo voľbách podporili sociálni demokrati (Sociálnodemokratická únia Macedónska - SDMS), zaostal za Siljanovskou-Davkovovou, pričom získal 19,4 percenta hlasov.

Vzhľadom na to, že žiadny z kandidátov pravdepodobne nezíska aspoň 50 percent hlasov, 8. mája sa uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom sa rozhodne, kto sa stane hlavou štátu. V ten istý deň Severné Macedónsko čakajú aj parlamentné voľby.

(tasr, dpa)

  |  

UNHCR spúšťa nový fond na ochranu utečencov ohrozených zmenou klímy

Organizácia Spojených národov spúšťa nový fond, ktorého cieľom je posilniť ochranu utečencov a vysídlených komunít ohrozených zmenou klímy.

Podľa správy agentúry AFP Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že cieľom je do konca roka 2025 získať do nového fondu 100 miliónov dolárov na podporu utečencov, ich hostiteľských komunít a krajín pôvodu, ktoré sú klimatickými krízami zasiahnuté najviac.

Fond tak pomôže zabezpečiť environmentálne udržateľné zdroje v oblastiach vysídlenia a poskytne viac čistej energie, napríklad na prevádzku vodnej infraštruktúry, škôl a zdravotníckych služieb využívaných utečencami a obyvateľstvom, ktoré ich prijíma.

"Dopady klimatických zmien sú stále ničivejšie, čoraz viac prehlbujú konflikty, ničia živobytie a v konečnom dôsledku vyvolávajú vysídlenie," upozornil vo svojom vyhlásení šéf UNHCR Filippo Grandi.

(tasr, afp)