Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea odsúdila Spojené štáty za to, že poslali Ukrajine na boj proti Rusku taktické rakety s dlhším doletom

Severná Kórea odsúdila Spojené štáty za to, že poslali Ukrajine na boj proti Rusku taktické rakety s dlhším doletom ATACMS. Biely dom minulý týždeň potvrdil, že USA zaslali „významný“ počet rakiet Ukrajine.

Urobili tak po tom, ako Rusko použilo proti Kyjevu severokórejské balistické strely.

Predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany vydal vyhlásenie kritizujúce Washington ako „narušiteľa“ mieru, ktorý zhoršuje vojnu poskytovaním takýchto zbraní Ukrajine. Vyplýva to zo správy štátnej severokórejskej tlačovej agentúry KCNA.

Vo vyhlásení sa píše, že USA ponúknutím rakiet dlhšieho doletu Ukrajine zaujali „podlý“ postoj.

„Spojené štáty nemôžu najnovšími zbraňami alebo vojenskou podporou nikdy poraziť hrdinskú ruskú armádu a ľud,“ uviedol predstaviteľ KĽDR.

(jonhap, tasr)

Minúta  |  

Propalestínske protesty na univerzitách v USA „musia zostať pokojné“, varoval Biely dom

Propalestínske protesty na univerzitách v USA „musia zostať pokojné“, varoval Biely dom. Polícia na štyroch školách zatkla okolo 275 ľudí.

„Rešpektujeme právo na pokojné protesty,“ povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby pre televíziu ABC. „Absolútne však odsudzujeme antisemitské vyjadrenia, ktoré sme v poslednom čase počuli, a rozhodne odsudzujeme všetky nenávistné prejavy a vyhrážky násilím.“

Vlna demonštrácií sa začala na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a rýchlo sa rozšírila po celej krajine. Hoci protesty v mnohých univerzitných areáloch prebiehajú pokojne, rastie počet zadržaných účastníkov. Policajti miestami zasahovali aj slzným sprejom či tasermi.

Uplynulý víkend zadržali 100 osôb v areáli Severovýchodnej univerzity v Bostone, 80 vo Washingtonovej univerzite v St. Louis, 72 v Arizonskej štátnej univerzite a 23 v Indianskej univerzite.

Medzi zadržanými vo Washingtonovej univerzite bola prezidentská kandidátka Strany zelených Jill Steinová, ktorá kritizovala políciu. Jej príslušníci podľa nej použili agresívnu taktiku a vyprovokovali ňou problémy, akým mali zabrániť.

Protestujúci na Yaleovej univerzite vytvorili v nedeľu nový tábor. Predošlý pred niekoľkými dňami uzavrela polícia, ktorá zadržala desiatky ľudí a obvinila ich z nepovoleného vstupu do areálu.

Aktivisti stojaci za protestmi, z ktorých všetci nie sú študentmi, vyzývajú prímerie vo vojne Izraela s hnutím Hamas v Pásme Gazy a žiadajú, aby univerzity prerušili kontakty s Izraelom.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Americký šéf diplomacie Antony Blinken navštívi tento týždeň Izrael a Jordánsko

Americký šéf diplomacie Antony Blinken navštívi tento týždeň Izrael a Jordánsko, oznámilo ministerstvo zahraničia po tom, ako lídri USA a Izraela hovorili o snahách dosiahnuť prepustenie rukojemníkov.

Najnovšia cesta Blinkena na Blízky východ potrvá do stredy, uviedol predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA. S novinármi hovoril v nedeľu v Írsku, kde Blinkenovo lietadlo dopĺňalo palivo počas cesty na predtým neohlásenú návštevu Saudskej Arábie.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí v oznámení o zastávke Blinkena v Saudskej Arábii uviedol, že minister bude pracovať na prímerí. „Je to však Hamas, ktorý stojí medzi Palestínčanmi a prímerím,“ dodal.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Írsko podnikne kroky na zastavenie prílevu migrantov z britského Severného Írska, vyhlásil premiér

Írsko podnikne kroky na zastavenie prílevu migrantov z britského Severného Írska, vyhlásil premiér Simon Harris. Dublin podľa neho nedovolí, aby iné štáty využívali Írsko na riešenie vlastných imigračných problémov.

Harrisove vyjadrenia potvrdili správu verejnoprávnej televízie RTÉ, podľa ktorej Írsko zvažuje zmenu zákona s cieľom umožniť navracanie migrantov do Spojeného kráľovstva.

Írska vláda odhaduje, že 80 percent „žiadateľov o azyl“ prichádza do krajiny cez pozemnú hranicu zo Severného Írska. Britský premiér Rishi Sunak to pre nedeľné vysielanie televízie Sky News označil za dôkaz, že plány Londýna na posielanie migrantov do Rwandy majú odstrašujúci účinok.

Harris v reakcii uviedol, že každý štát má právo na vlastnú migračnú politiku. „Ale určite nemám v úmysle dovoliť, aby migračná politika niekoho iného ovplyvňovala integritu tej našej,“ povedal. „Táto krajina nebude v žiadnom prípade nikomu ponúkať únik z vlastných migračných problémov.“

Írska ministerka spravodlivosti Helen McEnteeová podľa Harrisa v utorok predloží návrh legislatívnych zmien na zavedenie novej návratovej politiky.

McEnteeová v pondelok navštívi Londýn. Očakáva sa, že bude o tejto záležitosti hovoriť s britským ministrom vnútra Jamesom Cleverlym.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Hamas nevidí žiadny vážny problém v najnovšom návrhu Izraela na dohodu o prímerí

Hamas nevidí žiadny vážny problém v najnovšom návrhu Izraela na dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov v Pásme Gazy. Informovali o tom zdroje z delegácie vyjednávačov militantného hnutia.

V priebehu dňa pricestuje delegácia do Egypta, aby odovzdala svoju odpoveď na izraelský návrh prímeria, uviedol pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ Hamasu.

„Atmosféra je pozitívna, pokiaľ nie sú nové izraelské prekážky,“ povedal anonym. „V pripomienkach a otázkach, ktoré predložil Hamas k obsahu návrhu, nie sú uvedené žiadne vážne problémy.“

Americký web Axios s odvolaním sa na dvoch izraelských predstaviteľov informoval, že najnovší izraelský návrh počíta s ochotou diskutovať o „obnovení udržateľného pokoja“ v Pásme Gazy, keď dôjde k prepusteniu zvyšných rukojemníkov.

Izraelskí predstavitelia podľa Axiosu tak prvýkrát v priebehu takmer sedem mesiacov trvajúcej vojny naznačili, že sú otvorení rokovať o jej ukončení.

Nemenovaný predstaviteľ Hamasu zase povedal, že hnutie je otvorené „pozitívnej“ diskusii o novom návrhu a „chce dosiahnuť dohodu, ktorá zaručí trvalé prímerie, slobodný návrat vysídlených osôb, prijateľnú dohodu o výmene (zajatcov) a ukončenie obliehania“.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Biely dom potvrdil telefonát medzi Bidenom a Netanjahuom

Biely dom potvrdil telefonát medzi Bidenom a Netanjahuom. Biden zopakoval svoj jasný postoj k možnej invázii izraelskej armády do mesta Rafah v pohraničí Pásma Gazy.

Washington už dlhší čas argumentuje, že nemôže podporiť operáciu izraelskej armády v Rafahu bez vhodného a dôveryhodného humanitárneho plánu a ochrany viac ako milióna Palestínčanov, ktorí sa ukrývajú v Rafahu - najjužnejšom meste Pásma Gazy. Mnohí experti neveria, že Izrael bude schopný bezpečne evakuovať a postarať sa o toľko civilistov.

Obaja lídri sa naposledy rozprávali 13. apríla - po tom, čo Irán spustil na Izrael vlnu raketových a dronových útokov.

"Prezident (USA Joe Biden) opätovne potvrdil svoj pevný záväzok voči bezpečnosti Izraela," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Obaja lídri posúdili aj stav rokovaní, ktorých cieľom je dosiahnuť prepustenie rukojemníkov zadržiavaných od 7. októbra 2023 palestínskym radikálnym hnutím Hamas v súčinnosti s okamžitým prímerím v Pásme Gaze.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.