Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko sa snaží presvedčiť Poľsko, aby sa vzdalo práva veta

Nemecko sa snaží presvedčiť Poľsko, aby sa vzdalo práva veta, argumentuje epizódou z poľskej histórie.

„Väčšia EÚ nebude automaticky silnejšou EÚ,“ povedala nemecká štátna tajomníčka pre európske záležitosti Anna Lührmannová (Zelení) na podujatí poľského veľvyslanectva v Berlíne.

Budúce rozširovanie Únie sa podľa nej musí odrážať aj vo vnútornej reforme. „To zahŕňa aj diskusie o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v EÚ,“ povedala.

Aby podporila svoj argument, pomohla si epizódou z poľskej histórie.

„Poľská história a Liberum veto nám ukazujú potenciálne nebezpečenstvá jednomyseľnosti,“ dodala úradníčka.

Liberum veto bol právny princíp, ktorým sa riadila Poľsko-litovská únia v 17. a 18. storočí. Spočíval v tom, že umožňoval každému poslancovi poľského sejmu [dolná komora poľského Národného zhromaždenia, zasadá v nej 460 poslancov, pozn. red.], aby svojím nesúhlasom zablokoval akékoľvek uznesenie vtedajšieho šľachtického parlamentu.

Vychádzal zo snahy o udržanie najvyššej možnej jednoty pri rozhodovaní. V praxi sa však začal často zneužívať poslancami, ktorých podplácali susedné veľmoci – Rusko a Prusko. V konečnom dôsledku tento princíp vládnutie v štátnom útvare paralyzoval a viedol k jeho úpadku.

„Mali by sme mať odvahu poučiť sa z poľskej histórie,“ povedala Lührmannová.

(euractiv)

  |  

Irán bude musieť zmeniť svoju jadrovú doktrínu, ak jeho existenciu ohrozí Izrael

Irán bude musieť zmeniť svoju jadrovú doktrínu, ak jeho existenciu ohrozí Izrael, povedal poradca ajatolláha Alího Chameneího.

„Nepristúpili sme k rozhodnutiu vyrobiť jadrovú bombu, ak však bude existencia Iránu ohrozená, nezostane nám iná možnosť, než zmeniť našu vojenskú doktrínu,“ povedal iránskym médiám Kamál Charrází.

Poradca Chameneího už v roku 2022 avizoval, že Teherán je technicky schopný zostrojiť jadrovú bombu, no ešte sa nerozhodol, či ju vyrobí.

Samotný Chameneí, ktorý má rozhodujúce slovo v jadrovom programe Iránu, zakázal vývoj jadrových zbraní fatvou začiatkom tretieho tisícročia.

V roku 2019 tento zákaz zopakoval, pričom povedal, že zostrojovanie a hromadenie jadrových bômb je „nesprávne a ich použitie je haram“ – nábožensky zakázané.

V roku 2021 však vtedajší iránsky minister pre tajné služby povedal, že tlak Západu by Teherán mohol dotlačiť k výrobe jadrových zbraní. „V prípade útoku sionistického režimu na naše jadrové zariadenia sa náš spôsob odstrašovania zmení,“ uviedol teraz aj Charrází.

(reuters, tasr)

  |  

Ukrajinská speváčka z Eurovízie má vo videoklipe oblečenú mikinu s nápisom Banderaciaga

Speváčka, ktorá reprezentuje Ukrajinu na Eurovízii, má vo videoklipe oblečenú mikinu s nápisom Banderaciaga. Upozornili na to poľské médiá, ktoré speváčku Jerry Heil obvinili "z podpory kultu Stepana Banderu".

V marci 2024 Jerry Heil, vlastným menom Jana Šemajevová, zverejnila na svojom TikToku video, na ktorom spieva pieseň Teresa & Maria. Má oblečenú mikinu s čiernym nápisom Banderaciaga. Ide pritom o paródiu na známu módnu značku Balenciaga.

Na situáciu reagovala aj poľská politička Anna Maria Żukowska. Vyzvala, aby sa Ukrajine v tohtoročnej pesničkovej súťaži neudelil ani jeden hlas.

"Ak bude Ukrajina vo svojej historickej politike propagovať Banderu, odcudzí si Európu, ktorá má na nacistických kolaborantov jasný názor. Hovorím nie nacionalistom!" napísala politička.

(ludzie.fakt.pl, life.pravda.ua)

  |  

Verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej má pokračovať 3. júna

Verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej by malo pokračovať 3. júna na senáte Krajského súdu v Bratislave. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní.

Šestica odsúdených v návrhu argumentuje spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne.

Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.

Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov, rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.

V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd (NS) SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie.

V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát NS SR. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.

(sita)

  |  

Polícia dohliada na bezpečnosť detí pri príchode do škôl a školských zariadení

KOŠICE - Polícia vo štvrtok ráno dohliada na bezpečnosť detí pri príchode do škôl a školských zariadení. Zvýšená pozornosť podľa Prezídia Policajného zboru súvisí s výhražnými mailami adresovanými školám naprieč Slovenskom počas utorka (7. 5.).

Polícia v utorok evidovala vyše tisíctristo bombových hrozieb do škôl. Ich šírenie môže byť posudzované ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za ktorý hrozí doživotný trest.

Utorkové hrozby varovali pred bombami nielen na školách, ale aj v budovách bánk či predajniach elektrotechniky.

(tasr, kol)

  |  

Biden sa vzoprel Izraelu. Ak zaútočí na Rafah, stopne mu dodávky zbraní

Americký prezident Joe Biden v stredu verejne varoval Izrael, že ak zaútočí na mesto Rafah v Pásme Gazy, prestane mu dodávať delostrelecké granáty a ďalšie zbrane. Biden tiež vyjadril poľutovanie nad tým, že pri zhadzovaní amerických bômb zahynuli civilisti.

"Ak pôjdu (Izrael) do Rafahu, nebudem dodávať zbrane, ktoré sa používali... na riešenie problémov v mestách. Nebudeme dodávať zbrane a delostrelecké granáty, ktoré sa používali," povedal Biden v rozhovore pre televíziu CNN.

Dodal, že Spojené štáty budú aj naďalej zabezpečovať izraelskú obranu vrátane systému Železná kupola a židovskému štátu chcú len zabrániť viesť vojnu v husto osídlenom Rafahu.

Bidenovo vyjadrenie označil vo štvrtok izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan za "veľké sklamanie".

"Je ťažké a je veľkým sklamaním počuť takéto vyjadrenie od prezidenta, ktorému sme boli vďační od začiatku vojny," povedal Erdan pre izraelskú stanicu Kan. Ide o prvú reakciu na Bidenovo varovanie.

Už stopli dovoz veľkých bômb

Nešlo by o prvý zákaz smrtiaceho vojenského materiálu. Spojené štáty sa už minulý týždeň pokúsili ovplyvniť izraelský spôsob vedenia vojny proti Hamasu.

Konkrétne Biden pozastavil dodávku v počte 3 500 veľkých 907-kilogramových bômb v dôsledku obáv z plánovaného izraelského útoku na Rafah.

"V dôsledku týchto bômb a ďalších spôsobov, ktorými útočia na husto obývané sídla, boli v Gaze zabití civilisti," zdôvodnil prezident. Biden tak prvýkrát od vypuknutia vojny v Gaze na jeseň minulého roka využil svoju moc hlavného dodávateľa zbraní Izraelu, aby dal najavo svoju nespokojnosť.

Do Rafahu pri egyptských hraniciach sa zhromaždilo viac ako milión palestínskych civilistov. Ušli tam v počiatočných fázach vojny, aby unikli bombardovaniu na severe. Práve preto USA, viaceré európske štáty aj humanitárne organizácie varovali, aby Izrael nepodnikol aj útok na Rafah.

Izrael spustil akciu napriek nesúhlasu Západu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu prisľúbil, že v rámci kampane na likvidáciu palestínskeho militantného hnutia Hamas pôjde aj do mesta Rafah.

Izrael sa už vzoprel námietkam USA a medzinárodného spoločenstva a nariadil evakuáciu 110-tisíc civilistov v Rafahu, uskutočnil letecké útoky na ciele na okraji mesta, v utorok skoro ráno tam vyslal tanky a obsadil hraničný priechod s Egyptom.

Na otázku o doterajšej izraelskej akcii v Rafahu Biden povedal, že "nešli do husto osídlených centier". "To, čo urobili, je priamo na hranici a práve teraz to spôsobuje problémy s Egyptom, s ktorým som veľmi tvrdo pracoval na tom, aby sme mali vzťahy a pomoc," povedal pre CNN.

(tasr, afp, reuters, est)