Preskočiť na obsah
  |  

Vo veku 75 rokov zomrel televízny režisér Emil Preisach

Vo veku 75 rokov zomrel televízny režisér Emil Preisach. Režisér skonal vo štvrtok 9. mája v Bratislave. V piatok o tom informovala verejnoprávna televízia RTVS.

Preisach pracoval pre slovenskú televíziu viac ako 40 rokov a položil základy súčasného televízneho športového komentovania. „Vychoval" komentátorov ako Marcel Merčiak, Pavol Gašpar či Ján Hudok.

Emil Preisach sa narodil 10. marca 1949 v Lučenci. V Československej televízii začínal v roku 1970 ako osvetľovač. O štyri roky neskôr sa stal redaktorom oddelenia kultúry Hlavnej redakcie Televíznych novín ČST Bratislava. V 80. rokoch spolupracoval s vtedajšou redakciou športu a motorizmu, na základe čoho priniesol relácie z 500 míľ Indianapollis či z MS Enduro v Oklahome.

Po roku 1989 sa špecializoval na športové prenosy a až do dôchodku pripravoval prenosy z tenisových turnajov. Ako priamy účastník absolvoval za režisérskym pultom predolympijský turnaj v Lillehammeri v roku 1993 a pôsobil aj na štyroch letných olympiádach v Atlante, Sydney, Aténach, Pekingu a zimnej olympiáde v Turíne. V prípade Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pripravoval štúdiá a prenosy vo Viedni, Moskve a Bratislave.

Za celoživotnú tvorivú prácu bol prezidentom Ivanom Gašparovičom ocenený Cenou Gaba Zelenaya.

(sita)

  |  

Muž s podozrením na intoxikáciu drogami zomrel počas prevozu do nemocnice

Muž s podozrením na intoxikáciu drogami zomrel počas prevozu do nemocnice. OS ZZS o tom informovalo na sociálnej sieti.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR prijalo v noci viacero volaní zo spoločenskej akcie vo Vlčom hrdle v Bratislave, pri ktorých bolo podozrenie na intoxikáciu drogami. Záchranku vyslali aj k 27-ročnému mužovi s poruchou vedomia a zástavou srdca. Ten však počas prevozu do nemocnice zomrel.

"Tesne po tretej hodine ráno sme vyslali ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci k 27-ročnému mužovi s poruchou vedomia a zástavou srdca. Záchranári muža úspešne zresuscitovali a transportovali do nemocnice. Počas prevozu, žiaľ, zomrel," informovalo OS ZZS.

Záchranári tiež krátko po piatej hodine ráno vyslali sanitku k 27-ročnej žene s poruchou vedomia. V ťažkom stave bola podľa ich slov transportovaná do nemocnice v Ružinove. Zároveň 28-ročnú ženu s poruchou psychiky a správania záchranári po prvotnom ošetrení transportovali do rovnakej nemocnice, dodalo OS ZZS.

(tasr)

  |  

Otvorenie sezóny na hrade Šomoška prináša rytiersky turnaj aj seminár o ochrane rezervácie

ŠIATORSKÁ BUKOVINKA - Na hrade Šomoška pri obci Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec sa v sobotu 11. mája koná slávnostné otvorenie letnej turistickej sezóny. Podujatie si pripomenie aj 70 rokov ochrany tamojšej rovnomennej národnej prírodnej rezervácie (NPR). Informovala o tom manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR Kristína Bocková.

Otvorenie turistickej sezóny na Šomoške odštartuje napoludnie v priestoroch vstupného hradného areálu. Súčasťou podujatia budú historický rytiersky a lukostrelecký turnaj, ukážky zbraní, predstavenie sokoliarov či ukážka výroby kamenných kociek v sprievode ľudovej hudby.

Samospráva a ochranári pripravili v rámci osláv aj odborný seminár venovaný histórii ochrany NPR Šomoška, ktorá v tomto období oslavuje 70 rokov.

„Šomoška patrí medzi unikátne miesta v rámci celej Európy. V regióne ide o najstaršie chránené územie, ktoré sa vyznačuje výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Turisticky atraktívny Kamenný vodopád je tvorený zo stuhnutej bazaltovej lávy, ktorá v týchto miestach stuhla do pravidelných päť až šesťbokových stĺpov. Územím prechádzajú dva náučné chodníky Šomoška a Mačacia, ktoré každoročne navštívi množstvo turistov aj zo zahraničia," uviedla riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina Eva Belanová.

Šomoška bola za NPR vyhlásená vo februári 1954. Históriu ochrany lokality verejnosti priblíži aj aktuálna výstava, ktorú v piatok (10. 5.) otvorili v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci.

(tasr)

  |  

Zomrela významná odborníčka na liečebnú pedagogiku

BRATISLAVA – Vo veku 73 rokov zomrela v piatok odborníčka na liečebnú pedagogiku Mária Čunderlíková. Bola tiež dlhoročným garantom a tvorcom kvality sociálnych služieb a priekopníčkou v nefarmakologickom prístupe k ľuďom s demenciou.

Pre TASR to uviedli z Centra Memory, ktoré založila a 20 rokov ako riaditeľka viedla.        

Ako liečebná pedagogička a trénerka pamäti sa zameriavala na nefarmakologickú terapiu ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Poskytovala odborné poradenstvo rodinám, ktoré sa starajú o ľudí s Alzheimerovou chorobou v domácom prostredí.

Podieľala sa tiež na výskumných projektoch a vzdelávacej činnosti. V roku 2022 si prevzala ocenenie za celoživotný prínos Dobré srdce od prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Mária Čunderlíková. Foto: Centrum Memory

(tasr, mas)

  |  

Dve tretiny Rakúšanov podporujú rýchlejší odklon od fosílnych palív

Dve tretiny Rakúšanov podporujú rýchlejší odklon od fosílnych palív, teda od ropy, uhlia a plynu, v záujme bezpečnosti a nezávislosti Európy. Ukázali to výsledky prieskumu, ktorý si približne mesiac pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) objednal inštitút Kontext.

"Nadchádzajúce voľby do EP budú mať rozhodujúci vplyv na budúcu energetickú politiku. Obyvatelia Rakúska potvrdzujú, aké dôležité je, aby sme sa rýchlo pohli udržateľným smerom. Brzdu však zaťahuje tých pár ľudí, ktorí naďalej profitujú z obchodu s ropou, uhlím a plynom," uviedla Katharina Rogenhoferová, hovorkyňa inštitútu Kontext.

Prieskum uskutočnil inštitút pre výskum verejnej mienky Marketagent na vzorke tisíc osôb. Respondenti považovali za kľúč k energetickej nezávislosti najmä obnoviteľné zdroje energie. Viac ako osem z desiatich ľudí označilo za hlavnú úlohu Únie podporiť rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie, aby sa stala nezávislou od dovozu energie.

Približne 80 percent oslovených sa domnieva, že renovácia budov a udržateľné formy vykurovania nielenže významne prispievajú k ochrane klímy, ale zároveň znižujú závislosť od iných štátov. Viac ako sedem z desiatich ľudí od rakúskych predstaviteľov očakáva, že na európskej úrovni vynaložia väčšie úsilie v záujme ochrany klímy.

(tasr, apa)

  |  

Rusko-izraelská speváčka Golanová čelila na Eurovízií šikane

Rusko-izraelská speváčka Eden Golanová čelila na hudobnej súťaži Eurovízia vo švédskom Malmö šikane zo strany propalestínskych aktivistov, ale aj z radov súťažiacich.

Speváčka sa preto po švédskom meste pohybuje s kolónou policajtov a bodyguardov a čelí nenávistným prejavom demonštrantov proti Izraelu. Jej 37-ročná grécka konkurentka, speváčka Marina Sattiová, sa na tlačovej konferencii správala ako vzdorujúce dieťa a robila, že spí, keď jej izraelská kolegyňa hovorila.

Toto chovanie napodobnil po svojom aj holandský súťažiaci Joost Klein, ktorý si počas Golanovej prejavu zakryl tvár vlajkou.

Účastníci súťaže, ktorí sa voči Golanovej správali priateľsky, si naopak vyslúžili ostrú kritiku. To bol prípad speváka skupiny Käärijä, ktorý natočil video, na ktorom spolu s izraelskou speváčkou tancujú v zákulisí súťaže. Nasledovala vlna nenávistných komentárov, po ktorej sa spevák nakoniec musel svojim fanúšikom na Instagrame ospravedlniť.

Proti účasti Eden Golanovej na hudobnej súťaži protestovali aj tisíce propalestínskych aktivistov, ktorí sa zhromaždili pred jej hotelom. Na tejto akcii sa zúčastnila aj švédska aktivistka Greta Thunbergová.

Izraelská speváčka vystúpila na hudobnej súťaži s piesňou Hurricane [v preklade Hurikán, pozn. red.], ktorej pôvodný názov October Rain [v preklade októbrový dážď, pozn. red.] niesol silnú referenciu na útok Hamasu na Izrael 7. októbra. To sa nepáčilo organizátorom Eurovízie, ktorí sa chceli vyhnúť politizácií podujatia, a tak musela Golanová pieseň prerobiť.

(x, echo24)