Preskočiť na obsah
  |  

Núdzový stav pokračuje, zákaz vychádzania sa posunul, žiaci už nepotrebujú test

Núdzový stav na Slovensku pokračuje. Vláda odsúhlasila jeho predĺženie od štvrtka o ďalších 30 dní. Zákaz vychádzania sa zároveň posunul o hodinu a platí po 21.00 h. Núdzový stav sa mal pôvodne skončiť 28. apríla.

Predĺženie núdzového stavu schválil kabinet v pondelok (26. 4.). Predtým to odporučila aj pandemická komisia. V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny musí o jeho predĺžení ešte rozhodnúť Národná rada (NR) SR. Urobiť tak má do 20 dní od predĺženia.

Skončí skôr, ako príde do parlamentu?

Koaličná strana Za ľudí predpokladá, že núdzový stav sa skončí skôr, ako príde do parlamentu. Ak však dôjde k hlasovaniu, jej poslanci predĺženie nepodporia, ak bude situácia podobná ako v súčasnosti. Podobný krok v prípade priaznivej epidemiologickej situácie avizovalo aj vládne hnutie Sme rodina.

Vláda vyhlásila núdzový stav uznesením ešte 30. septembra minulého roka. Platil od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy minulý mesiac, keď odsúhlasil jeho predĺženie na 40 dní s účinnosťou od 20. marca.

Na školách bez testu

Žiaci od štvrtka nepotrebujú do škôl a školských zariadení test na COVID-19. Zmenu priniesla vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.

"Umožňuje sa vstup žiakov druhého stupňa základnej školy, strednej školy alebo poslucháčov jazykovej školy bez testu do škôl a školských zariadení, ako aj na prijímacie pohovory na vysokú školu," spresnil Marek Eliáš z odboru komunikácie ÚVZ. Doplnil, že učitelia sú v režime ako ostatní zamestnanci, teda podľa COVID automatu. Doteraz bol povinný najviac sedem dní starý test bez ohľadu na farbu okresu.

Aktuálne opatrenie sa týka okresov, ktoré nie sú zaradené uznesením vlády SR podľa COVID automatu do štvrtého stupňa varovania, teda všetkých okresy okrem čiernych. V súčasnosti nie je čierny ani jeden okres. Vyhláška má platnosť od 29. apríla do 28. mája 2021.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu avizovalo, že testovanie školákov sa zmení na intervenčné. Testovať sa bude cielene v prípade podozrenia či potvrdenia nákazy.

Ako na ďalší týždeň?

Aktualizáciu opatrení, ktoré budú platiť budú od pondelka 3. mája schválila vláda v stredu. Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že schválené opatrenia bude komunikovať vo štvrtok.

Zákaz vychádzania bude po novom v okresoch s lepšou epidemiologickou situáciou platiť len od 21.00 do 01.00 h nasledujúceho dňa. Týkať sa to bude okresov v I. a II. stupni varovania, teda ružových a červených podľa COVID automatu. V bordových okresoch (III. stupeň varovania) bude zákaz vychádzania od 5.00 do 01.00 h nasledujúceho dňa. Zo zákazu budú výnimky ako doteraz. Od pondelka bude podľa COVID automatu v bordovej fáze desať okresov, červených bude 60 a v ružovej fáze ich bude deväť.

Vláda preto odporučila hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi prehodnotiť vyhlášku, ktorou sa zabezpečuje realizácia obmedzení podľa COVID automatu na základe stupňa rizikovosti okresu. Má zároveň ponechať v platnosti vyhlášku ukladajúcu povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom prijať hygienické opatrenia. Podľa tejto vyhlášky majú na pracoviská či do iných zariadení zakázaný vstup ľudia bez negatívneho testu, potvrdenia o očkovaní či prekonaní ochorenia COVID-19.

Ponechanie respirátorov

Mikasovi tiež vláda odporučila, aby ponechal povinnosť nosiť respirátor FFP2 alebo N95/KN95 v obchodoch, hromadnej doprave a interiéroch.

Do práce budú naďalej potrebné negatívne testy. V okresoch v treťom stupni varovania bude potrebný negatívny test, nie starší ako sedem dní. V druhom stupni varovania bude stačiť negatívny test, nie starší ako 14 dní, a v okresoch s najnižším stupňom ohrozenia bude potrebný negatívny test, nie starší ako 21 dní. Preukázať sa možno negatívnym RT-PCR alebo antigénovým testom.

Test nepotrebujú zaočkovaní. Od očkovania mRNA vakcínou (Moderna alebo Pfizer/BioNTech) proti ochoreniu COVID-19 musí uplynúť od druhej dávky 14 dní. V prípade vektorovej vakcíny (AstraZeneca) musia uplynúť štyri týždne po prvej dávke. "Výnimka platí aj v prípade, ak osoba prekonala ochorenie COVID-19 za posledných 180 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19," uvádza sa v uznesení. Pravidlá pre očkovaných platia vo všetkých okresoch rovnako bez ohľadu na stupeň varovania.

(tasr, ste)

  |  

Lengvarský: Vlastníkom Sputniku sú Rusi. Zmluvu k nákupu zverejníme dnes

Vláda zmluvu o nákupe vakcíny Sputniku V zverejní v stredu v plnom rozsahu. Minister zdravotníctva by v súčasnosti nevydal povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku. Vakcíny vraj patria Rusom.

O zverejnení zmluvy informoval po rokovaní vlády minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Zmluva má byť dostupná v plnom rozsahu. Podľa Lengvarského je všetko pripravené tak, že podpíše súhlas so zverejnením.

Súhlasí s tým aj ruská strana, uviedol používateľský účet vakcíny Sputnik V na Twitteri. Na ten sa odvolal aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Minister zdravotníctva povedal, že dnes by používanie Sputnika V nepodpísal. Slovenskí odborníci by ho museli presvedčiť, že je bezpečný.

Vakcíny patria Rusku

Ministerstvo zdravotníctva SR v stredu informovalo, že ruská strana si zo Slovenska odviezla na vlastnú kontrolu 600 dávok vakcíny Sputnik V. Kontrola vakcín má trvať jeden mesiac a definitívne rozhodnutie o očkovaní Sputnikom u nás padne podľa rezortu zdravotníctva až po ukončení kontroly.

„Rusi nás požiadali o túto možnosť a my sme im vyhoveli. Chcú si skontrolovať šarže," povedal Lengvarský o 600 dávkach, ktoré si výrobca v stredu zobral na kontrolu.

Podľa ministra ide „o naťahovanie času", keďže vakcínam hrozí v lete exspirácia. O tom, že by sme ich posunuli Maďarsku, ktoré ako jediný štát EÚ Sputnikom očkuje, sa podľa neho ešte nediskutovalo.

Vlastníkom 200-tisíc dávok Sputnika v Šarišských Michaľanoch sú podľa neho Rusi. Táto skutočnosť má vyplývať z toho, že sme sa omeškali s platbou. Kto je za to zodpovedný minister odmietol komentovať, pretože sa to udialo pred jeho menovaním do funkcie.

Rusi nám oneskorenú platbu vrátili, je teda otázne, či nechcú očkovacie látky naspäť a kontrola má slúžiť len na potvrdenie ich čistoty. Teóriu o prípadnom konatminovaní minister nechcel potvrdiť ani vyvrátiť. „Môže to s tým mať súvis, aj nemusí. Neskúmal som rozhodnutia Rusov, ktoré ich viedli k tomu, že si vakcínu zobrali," dodal minister.

(tasr, est)

  |  

Rusko vyhostí sedem diplomatov zo SR a pobaltských štátov. Korčok: Verím, že sa s tým vyrovnáme

Rusko vyhostí troch pracovníkov slovenského veľvyslanectva v Moskve v odvete za gesto solidarity Slovenska s Českou republikou v kauze výbuchov v muničnom sklade vo Vrběticiach. Územie Ruska budú musieť do týždňa opustiť aj dvaja zamestnanci litovského veľvyslanectva a po jednom zamestnancovi diplomatických misií Lotyšska a Estónska, informovali agentúry RIA Novosti a TASS s dovolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"(Veľvyslanec) Ľubomír Rehák bol informovaný, že ako odvetné opatrenie boli traja zamestnanci slovenskej ambasády v Moskve vyhlásení za neželané osoby. Bolo im oznámené, že územie Ruska musia opustiť do 5. mája 2021," uvádza sa vo vyhlásení rezortu ruskej diplomacie.

Rozhodnutie slovenských predstaviteľov, ktorí podľa Moskvy prejavili s ČR "falošnú solidaritu", poškodí vzájomné tradične priateľské vzťahy medzi oboma krajinami.

"Vedúcim diplomatických misií bol tlmočený rezolútny protest proti provokatívnemu a neodôvodnenému vyhosteniu zamestnancov ruských veľvyslanectiev v týchto pobaltských štátoch," konštatovalo ďalej ruské ministerstvo. Vilnius, Riga a Tallinn podľa neho "pokračujú v otvorene nepriateľskom kurze voči našej krajine a nevyberané kroky proti Rusku skrývajú za pseudosolidaritu s Českou republikou".

Korčok: Ide o recipročný symetrický krok

Vyhostenie troch diplomatov zo slovenského veľvyslanectva v Moskve berie minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok na vedomie. Poukázal, že ide o recipročný symetrický krok z hľadiska jeho rozsahu i času, ktorý dostali diplomati na opustenie Ruska. Ubezpečil, že slovenskí príslušníci diplomatických misií pôsobia striktne v súlade s medzinárodnými normami. Želá si, aby vzťahy s Ruskou federáciou boli založené na vzájomnom rešpekte a spolupráci.

"Samozrejme, že je to zásah do chodu našej ambasády, pretože traja kolegovia, ktorí budú musieť opustiť Ruskú federáciu, nám budú chýbať, ale verím, že sa s tým vyrovnáme, rovnako ako tomu bolo v auguste minulého roka, keď sme pristúpili my a ruská strana odpovedala rovnakým spôsobom. Urobím maximum preto, aby naša ambasáda v Moskve fungovala," vyhlásil Korčok s tým, že ide o situácie, ktoré diplomacia pozná.

Korčok na spoločnej tlačovej konferencii s novým českým ministrom zahraničných vecí Jakubom Kulhánkom povedal, že sa bude zaujímať o ďalšie kroky v kríze česko-ruských vzťahov. Slovensko podľa Korčoka urobilo to, čo avizovalo, dodal, že sme v našej reakcii stáli na správnej strane a konali sme aj na základe závažnych informácií slovenských spravodajských služieb. Kulhánek označil slovenskú reakciu za veľmi komplexnú, takisto ocenil podporu Bratislavy v rámci vyjednávaní o oficiálnych vyhláseniach EÚ a NATO.

Slovensko 22. apríla vyhlásilo za nežiaduce osoby troch zamestnancov ruskej diplomatickej misie v SR. Urobilo tak na znak solidarity s Českou republikou, ktorá podozrieva ruských agentov v spojitosti s výbuchmi v muničnom sklade v obci Vrbětice z roku 2014.

(tasr)

  |  

Pakt o migrácii sa tvorí poza chrbát občanov, obáva sa Kollár. Korčok priznáva, že návrh počíta s prerozdeľovaním

AKTUALIZOVANÉ Predseda Národnej rady SR Boris Kollár má podozrenie, že pakt o migrácii predložený Európskou komisiou a migračná politika Európskej únie sa tvorí poza chrbát občanov Únie. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok tvrdí, že Slovensko odmieta povinné kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov. Solidaritu podľa neho krajina prejavuje investovaním milióna eur do utečeneckých táborov.

Na štvrtkovej tlačovej konferencii Kollár vyzval na verejnú diskusiu o tejto problematike. Odmieta prerozdeľovanie migrantov do krajín Únie podľa počtu obyvateľov danej krajiny či HDP. Tvrdí, že je to zasahovanie do vnútorných záležitostí členských štátov. Vyzval ľudí, aby sa k téme vyjadrili na stránke www.saveurope.sk, kde je spustená aj petícia na zastavenie paktu.

"Treba o tom hovoriť a treba túto diskusiu medzi ľudí dostať, aby boli informovaní o tom, čo tento pakt hovorí," skonštatoval Kollár s tým, že pri predložení paktu sa hovorilo o celospoločenskej diskusii na úrovni štátov aj občanov. Nič také sa však podľa Kollára nedeje ani v ostatných krajinách EÚ. "Máme dôvodné podozrenie, že sa táto migračná politika robí poza chrbát občanov Únie," podotkol.

Za najdôležitejšiu časť paktu označil Kollár prerozdeľovanie migrantov. Dokument podľa neho podporuje prisťahovalectvo, hovorí o povinnom prerozdeľovaní migrantov a počíta s tým, že sa do Európy dostane až 70 miliónov migrantov z tretích krajín. Dodal, že to nemajú byť vedci či odborníci, ale aj pomocná sila. Myslí si, že prijímanie migrantov by malo byť vnútornou záležitosťou štátov. "Nie, aby sme to dostali ako diktát z Bruselu," vyhlásil. Zároveň tvrdí, že nechce brojiť proti ľuďom z tretích krajín.

Pod rúškom tajnosti

Poslanec NR SR Ľudovít Goga (Sme rodina) uviedol, že nový pakt sa tvorí "pod rúškom tajnosti". V rámci 70 miliónov migrantov, ktorí majú do EÚ prísť, majú byť podľa jeho slov aj čiastoční alebo úplní analfabeti, ktorí majú doživotne zotrvávať v našich sociálnych systémoch. Hovorí o potrebe otvoriť diskusiu a poukázať na to, že existujú aj iné riešenia na masovú migráciu. Poznamenal, že EÚ k paktu zorganizovala prieskumy, ktorých výsledky však spochybňuje. "Nemajú nič spoločné s vôľou občanov Únie, takisto prieskumy nemajú nič spoločné s transparentnosťou a demokraciou," uzavrel.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri minulého roka predstavila nový pakt o migrácii a azyle, ktorý pokrýva všetky prvky potrebné na komplexný európsky prístup k migrácii. Stanovuje vylepšené a rýchlejšie postupy v celom azylovom a migračnom procese a uvádza do rovnováhy zásady spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity. Má za cieľ posilniť spoločný systém EÚ pre návraty, čo má zvýšiť dôveryhodnosť migračných pravidiel Únie.

Korčok: Odmietame povinné prerozdeľovanie migrantov

Dlhodobý postoj Slovenskej republiky k migrácii je známy, odmietame povinné kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) na stredajšej tlačovej konferencii. Reagoval tak na vyhlásenia šéfa Národnej rady SR Borisa Kollára k novému paktu o migrácii a azyle.

Korčok sa odvolával aj na programové vyhlásenie vlády (PVV). "Hovorí o tom, že SR je pripravená prejaviť solidaritu voči krajinám, ktoré sú vystavené migračným tlakom, ale zároveň odmietame povinné kvóty. Na tejto veci sa nič nemení," deklaroval. Nie je si vedomý ani toho, že by bol v slovenskom parlamente politický subjekt s iným postojom. Dodal, že diskusia o novom migračnom pakte sa uskutočňuje. Priznal, že súčasťou návrhu je za určitých okolností prerozdeľovanie migrantov. "Tu je opora v PVV v tom, že Slovensko odmieta takéto kvóty na povinnom základe," uzavrel.

Šéf slovenskej diplomacie tiež skonštatoval, že solidaritu s krajinami s veľkým migračným tlakom treba aj nejako prejaviť. Uviedol, že Slovensko tak robí napríklad investovaním milióna eur do utečeneckých táborov. Financie majú slúžiť na odľahčenie tlaku na tieto krajiny a sociálny systém.

(tasr)

  |  

Americké lode vypálili varovné výstrely smerom k iránskym plavidlám

Americké námorníctvo v utorok informovalo, že jeho loď v pondelok v Perzskom zálive vypálila tri varovné výstrely smerom k trom rýchločlnom iránskej pobrežnej stráže, aby ich varovala po tom, ako sa k nej priblížili veľkou rýchlosťou.

Podľa správy agentúry AFP, k incidentu došlo v pondelok okolo 20.00 h miestneho času, keď sa tri motorové člny jednotky pobrežnej stráže revolučných gárd priblížili do vzdialenosti asi 70 metrov k hliadkovaciemu plavidlu amerického námorníctva USS Firebolt a člnu americkej pobrežnej stráže Baranoff, uviedla hovorkyňa 5. flotily so sídlom v Bahrajne Rebecca Rebarichová.

Výstrely po varovaní

Posádka amerického plavila následne vyslala iránskym lodiam viacnásobné varovania prostredníctvom rádiosignálu i megafónmi, uvádza sa vo vyhlásení 5. flotily amerického námorníctva.

Iránske plavidlá však pokračovali vo svojich manévroch, uviedla hovorkyňa. Dodala, že posádka lode USS Firebolt potom vystrelila niekoľko varovných výstrelov a člny revolučných gárd sa vzdialili.

Podľa amerického námorníctva tieto dve americké lode vykonávali v medzinárodných vodách v Perzskom zálive "bežné hliadkovanie".

Nejde o prvý prípad

Agentúra AFP dodala, že od začiatku roka ide o druhý incident medzi americkým námorníctvom a iránskymi loďami. Súčasne je to aj prvýkrát od roku 2017, čo americké námorníctvo prikročilo k varovným výstrelom.  

Piata flotila pred tým v utorok oznámila, že člny iránskych revolučných gárd sa 2. apríla "agresívne" priblížili k iným dvom americkým lodiam plaviacim sa tiež v Perzskom zálive.

Iránsky katamarán sa vtedy spolu s tromi rýchloloďami priblížil na vzdialenosť asi 64 metrov k americkým lodiam Wrangell a Monomoy, ktoré v zálive vykonávali bežné hliadkovanie. Wrangell manévroval, aby zabránil zrážke s iránskymi loďami, "pričom zaznelo päť krátkych trúbení klaksónu".

Incidenty sa odohrali v čase, keď sa vo Viedni konajú rokovania s Iránom o možnostiach návratu USA k iránskej jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej bývalý americký prezident Donald Trump odstúpil.

Keď americký prezident Joe Biden vo februári navrhol opätovné pripojenie sa USA k jadrovej dohode, zdôraznil súčasne potrebu obmedziť "destabilizačné aktivity Iránu na Blízkom východe," konštatovala agentúra AFP.

(tasr, ste)

  |  

NATO je hlavný pilier našej obrany a bezpečnosti, uisťoval dnes Heger jeho šéfa

AKTUALIZOVANÉ Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg mu na to uviedol, že Slovensko je plnohodnotným členom NATO. Čelíme novým hrozbám, ktoré prichádzajú z Ázie a Číny, sme znepokojení ruským agresívnym správaním, vravel premiér Eduard Heger.

Heger so Stoltenbergom tieto výroky uviedli na dnešnej tlačovej konferencii v Bruseli po spoločnom rokovaní v bruselskej centrále Severoatlantickej aliancie. Premiér zároveň pri tejto príležitosti potvrdil pevné zakotvenie Slovenska v európskych a transatlantických štruktúrach.

Stoltenberg počas spoločnej tlačovej konferencie s Hegerom uviedol, že Slovensko je plnohodnotným členom NATO, ktorého vojaci sa zúčastňujú na zahraničných misiách v Afganistane a Iraku a na rotačnej misii v Pobaltí. Ocenil prínos Slovenska pri operáciách na stabilizáciu pomerov v regióne západného Balkánu a privítal tiež snahy slovenskej strany o zvýšenie výdavkov na obranu. "Aj tieto príspevky robia spojencov silnejšími a bezpečnejšími," skonštatoval šéf Aliancie.

Podľa jeho slov spolu s Hegerom prebrali viacero súčasných bezpečnostných tém, najmä destabilizačné kroky Ruska naprieč euroatlantickým priestorom vrátane územia členských krajín NATO. Do kategórie "agresívnych krokov" Ruska podľa neho zapadá aj výbuch muničného skladu v českých Vrběticiach z roku 2014, pokračujúce pošliapavanie ukrajinskej suverenity a najnovšie snahy o zákaz vstupu cudzích lodí do niektorých čiernomorských prístavov.

Hovorili tiež o príprave júnového samitu NATO, ktorý podľa Stoltenberga znamená presadenie novej stratégie NATO 2030 zameranej na budúce výzvy a hrozby, ktoré stoja pred spojencami.

Heger pripomenul, že po Prahe je jeho druhou pracovnou zastávkou Brusel, sídlo inštitúcií EÚ a NATO, čím opätovne naznačil, že súčasná vláda je proeurópska a proatlantická.

"Záleží nám na našom členstve v NATO. Je to hlavný pilier našej obrany a bezpečnosti. Najefektívnejší spôsob obrany je kolektívna obrana. Z hľadiska bezpečnosti aj z hľadiska nákladov, a preto do nej radi investujeme," vyhlásil premiér.

V tejto súvislosti poznamenal, že SR si svoje záväzky ctí a plní, čoho dôkazom je aj vlaňajšie vyčlenenie dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu a z toho 30 percent na modernizáciu ozbrojených síl.

Aj Heger vyjadril obavy v súvislosti s dianím na Ukrajine. Spresnil, že pre Slovensko je dôležité, aby Ukrajina bola stabilná, bezpečná a prosperujúca, a dodal, že Slováci podporujú jej euroatlantické smerovanie a reformné úsilie.

"Sme znepokojení ruským agresívnym správaním," vyhlásil Heger s odkazom na nedávne zistenia českých tajných služieb v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach a Stoltenbergovi pripomenul, že v rámci solidarity s Českou republikou SR vyhostila troch ruských diplomatov. "Chceme budovať konštruktívne vzťahy s Ruskom, avšak založené na vzájomnom rešpekte a dodržiavaní pravidiel," odkázal premiér.

Heger zároveň uviedol, že podporuje prípravu novej strategickej koncepcie NATO na najbližšie desaťročie, ktorá bude odrážať súčasné zmenené bezpečnostné prostredie. "Našou spoločnou prioritou je silná kolektívna obrana a schopnosť čeliť novým hrozbám, či už sú to kybernetické útoky alebo zneužívanie moderných technológií. Pozornosť musíme venovať aj hrozbám, ktoré prichádzajú z Ázie a Číny," povedal premiér v závere svojho vystúpenia, pričom podporil politiku otvorených dverí Aliancie a pomoc pre ďalšie krajiny snažiace sa o vstup do NATO, ako aj rozvoj vzťahov medzi EÚ a NATO.

Na stretnutí bol tiež slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý Stoltenberga informoval o viacerých modernizačných projektoch slovenských ozbrojených síl vrátane prebiehajúceho obstarávania 3D rádiolokátorov, prieskumu dostupnej pásovej techniky, ktorá má nahradiť súčasne využívané bojové vozidlá pechoty či riešenia zabezpečenia kolesovej techniky. Bruselské sídlo NATO navštívil aj štátny tajomník rezortu Marian Majer, ktorý rokoval s námestníkom generálneho tajomníka NATO pre vzrastajúce bezpečnostné hrozby Davidom van Weelom.

Hegerova prvá prvá premiérska návšteva Bruselu riešila aj vstup OĽaNO do EPP

Heger v rámci svojej prvej oficiálnej návštevy v inštitúciách EÚ a NATO v utorok dopoludnia absolvoval aj stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a pracovný obed s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Popoludňajší program obsahoval stretnutie s predsedom Európskeho parlamentu Davidom Sassolim, pričom Heger pobyt na pôde zákonodarného zboru EÚ využil aj na stretnutie s predsedom politickej skupiny EPP Manfredom Weberom.

O vstupe slovenského politického subjektu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) do Európskej ľudovej strany (EPP) sa stále rokuje, rozhodnutie padne v máji alebo v júni. Uviedol to predseda vlády pred svojou utorňajšou návštevou Európskeho parlamentu v Bruseli.

Ľudovci sú najväčšou a najvplyvnejšou politickou frakciou v Europarlamente a tiež najväčšou politickou rodinou na celoeurópskej scéne. OĽaNO prejavilo záujem o vstup do EPP už v roku 2019. Zo Slovenska sú členmi tejto skupiny strany KDH, Spolu-OD, Most-Híd a SMK, ktoré sú všetky mimo slovenskej parlamentnej scény. V Europarlamente však slovenskí poslanci z frakcie EPP tvoria najpočetnejšiu, päťčlennú skupinu.

Premiér zdôraznil, že jeho schôdzka s Weberom bola skôr priateľským stretnutím ako nejakým straníckym rokovaním.

"Predpokladám, že v máji alebo začiatkom júna by malo prísť k rozhodnutiu. Sme v očakávaní. Toto je priateľské stretnutie pri príležitosti návštevy Bruselu," opísal Heger situáciu.

(tasr)