Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na predvolebnom podujatí v Mexiku sa zrútilo pódium, hlásia štyri obete

Na predvolebnom podujatí v Mexiku sa zrútilo pódium. Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 15 osôb utrpelo zranenia.

K tragédii došlo v meste San Pedro Garza Garcia pri meste Monterrey. Prezidentský kandidát Jorge Álvarez Máynez v príspevku na sociálnej sieti napísal, že bol prevezený do nemocnice, no je v poriadku. Zrútenie pódia podľa neho spôsobil silný vietor. Dodal, že zranenia utrpeli aj členovia jeho volebného tímu.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v príspevku na sociálnej sieti napísal, že "posiela objatie rodinným príslušníkom a priateľom obetí".

Na videu z incidentu zverejnenom na sociálnych sieťach je možné pozorovať, ako Máynez stojí na pódiu a dav skanduje jeho meno. Následne sa však rozbehol keď zbadal, ako sa na neho rúti veľká obrazovka a konštrukcia.

(tasr, reuters, ap)

Minúta  |  

Kadyrov sa stretol s Putinom, ponúkol mu vyslanie ďalších bojovníkov na Ukrajinu

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa v Kremli stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ponúkol mu vyslanie ďalších svojich bojovníkov na Ukrajinu.

 Kadyrov na platforme Telegram napísal, že s Putinom diskutoval aj o hospodárskych problémoch a perspektívach Čečenska a pozval ho na návštevu regiónu. V príspevku zverejnil aj spoločnú fotografiu.

Čečenský vodca tvrdí, že desaťtisíce "dobre vycvičených a vybavených bojovníkov zo záloh" sú pripravené bojovať za Rusko na Ukrajine, ak by bol vydaný takýto rozkaz. Celkovo už na Ukrajine slúžilo 43 500 čečenských mužov, z toho 18-tisíc dobrovoľníkov, dodal.

Kadyrov je vodcom Čečenskej republiky od 2007 a je veľkým podporovateľom Kremľa. Plne podporil anexiu Krymského polostrova aj ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorú nazval "veľkým džihádom". Dokonca vyzýval Rusko, aby proti Ukrajine nasadilo jadrové zbrane s nízkou účinnosťou.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Za pokus o únos Madura vo Venezuele odsúdili 29 ľudí

Venezuelský súd odsúdil 29 osôb na tresty odňatia slobody v dĺžke 21 až 30 rokov za účasť na neúspešnej vojenskej invázii proti vláde prezidenta Nicolása Madura v roku 2020.

"Skupina Venezuelčanov v spolupráci so zahraničnými aktérmi a silami uskutočnila prostredníctvom invázie po mori túto žoldniersku operáciu, ktorej cieľom bolo zavraždiť predstaviteľov úradov najvyššej úrovne vrátane Madura," uviedol venezuelský minister spravodlivosti Tarek William Saab. Dodal, že viacerí účastníci sa vyhýbajú spravodlivosti.

Deviatim osobám súd udelil 21-ročné tresty odňatia slobody a 20 odsúdil na 30 rokov, píše La Nación. Invázia označovaná ako Operácia Gedeón bol pokus o únos Madura za účasti bývalých príslušníkov venezuelskej armády a zahraničných žoldnierov, ktorých najala venezuelská opozícia. Tá však tieto tvrdenia odmieta, rovnako ako USA.

Niekoľko ozbrojených skupín vstúpilo v máji 2020 z Kolumbie na územie Venezuely, kde údajne plánovali obsadiť letisko v Caracase a použiť ho pri preprave Madura do USA, kde bola na jeho hlavu vypísaná odmena. Pri pokuse o inváziu došlo k prestrelke s venezuelskými vojakmi, pričom bolo zabitých najmenej osem amerických žoldnierov a mnoho ďalších bolo zadržaných.

(tasr, afp, la nación)

Minúta  |  

Čínska armáda spustila dvojdňové manévre v okolí Taiwanu

Čína vo štvrtok spustila dvojdňové vojenské cvičenia v okolí Taiwanu. Hovorca čínskej armády vyhlásil, že ide o "trest za separatistické aktivity" taiwanskej vlády. Tchaj-pej manévre čínskej armády odsúdil.

Čína odštartovala manévre v Taiwanskom prielive tri dni po inaugurácii nového taiwanského prezidenta Laj Čching-tea. Peking ho označuje za nebezpečného separatistu. Laj rovnako ako jeho predchodkyňa Cchaj Jing-wen odmieta nároky Číny na zvrchovanosť nad Taiwanom a tvrdí, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodnúť len jeho obyvatelia.

Východné veliteľstvo čínskej armády informovalo, že do cvičení s názvom Sword-2024A sa zapoja námorné, letecké a raketové sily. Manévre boli spustené o 7:45 miestneho času (1:45 SELČ), čínska armáda zverejnila aj ich program a mapu.

Vojenské cvičenia čínskej armády v Taiwanskom prielive označil Tchaj-pej za "iracionálne provokácie, ktoré podkopávajú mier a stabilitu v regióne". Taiwanské ministerstvo obrany oznámilo, že reagovalo nasadením svojich námorných, vzdušných a pozemných síl, aby "chránili slobodu, demokraciu a suverenitu" Taiwanu. Dodalo, že taiwanská armáda je pripravená brániť ostrov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Macron pricestoval do Novej Kaledónie. Verí, že tam čoskoro zavládne mier

Emmanuel Macron v noci na štvrtok pricestoval do nepokojmi zasiahnutej Novej Kaledónie. Francúzsky prezident vyjadril nádej, že na toto francúzske tichomorské územie sa čo najskôr vráti pokoj, mier a bezpečnosť.

"Spolu s mojimi ministrami a vládou si želám, aby sme čo najskôr dosiahli návrat k mieru, pokoju a bezpečnosti," povedal francúzsky prezident po prílete. Novú Kaledóniu naposledy navštívili vlani v júli, zástupcovia Kanakov vtedy jeho návštevu bojkotovali.

Macron má v Novej Kaledónii počas krátkej návštevy naplánované stretnutia s tamojšími politickými a obchodnými lídrami s cieľom ukončiť nepokoje, ktoré už vyše týždňa sužujú toto francúzske zámorské územie a vyžiadali si šesť obetí.

Nepokoje vypukli pre ústavný návrh zákona, ktorým sa menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.

Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody. Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25.000 ľudí. Novokaledónske hnutie za nezávislosť však v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Kolumbijský prezident podporuje Palestínu. Nariadil otvorenie veľvyslanectva v Ramalláhu

Kolumbijský prezident Gustavo Petro podporuje Palestínu. Nariadil otvorenie veľvyslanectva v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu. Oznámil to v stredu kolumbijský minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo.

"Prezident Petro nariadil, aby sme otvorili kolumbijské veľvyslanectvo v Ramalláhu. Je to ďalší krok, ktorý urobíme," povedal Murillo novinárom. Podľa vlastných slov verí, že čoskoro začne viac krajín podporovať uznanie palestínskeho štátu pred OSN, čo už Kolumbia podporila. Ramalláh je administratívnou metropolou palestínskej samosprávy.

Petro začiatkom mája oznámil, že Kolumbia prerušuje diplomatické vzťahy s Izraelom pre pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy. Kolumbijský prezident v minulosti ostro kritizoval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a žiadal, aby sa Kolumbia pripojila k podnetu, ktorý podala Juhoafrická republika na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) pre genocídu, ktorej sa podľa JAR dopúšťa Izrael v Pásme Gazy.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.