Preskočiť na obsah
  |  

Alternatívu pre Nemecko vylúčili z europarlamentnej frakcie Identita a demokracia

Národno-konzervatívna politická skupina Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) vo štvrtok rozhodla o vylúčení politickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) zo svojich radov.

"ID už nechce byť spájaná s incidentmi, do ktorých je zapletený Maximilian Krah, líder strany (AfD) pre voľby do EP," uviedla frakcia vo vyhlásení. Vylúčení však majú byť všetci deviati členovia tejto nemeckej strany.

V priebehu dňa sa už objavili informácie, že predseda ID Marco Zanni požiadal o vylúčenie strany AfD z tejto politickej skupiny v EP. ID k tomuto kroku pristúpila po sérii incidentov, ktoré zahŕňali europoslanca Maximiliana Kraha a následne aj celú nemeckú delegáciu vo frakcii.

AfD v stredu zakázala Krahovi verejne vystupovať na podujatiach spojených s nadchádzajúcimi voľbami do EP v dôsledku škandálov spojených s jeho osobou. Sám na sociálnej sieti X oznámil, že končí aj v predsedníctve tejto strany.

Krah si v uplynulých týždňoch získal veľkú pozornosť, keď v rozhovore pre talianske noviny La Repubblica relativizoval zločiny jednotiek SS nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Nemecké úrady tiež nedávno začali vyšetrovať Krahovho asistenta Jiana G. pre podozrenia zo špionáže pre Čínu. Podľa nemeckej generálnej prokuratúry sledoval aktivity čínskej opozície v Nemecku, odovzdával informácie z Európskeho parlamentu čínskemu ministerstvu štátnej bezpečnosti a pôsobil aj ako agent tajnej služby.

Europoslanec svojho asistenta po zatknutí prepustil. AfD bola už predtým terčom kritiky nemeckej vlády aj opozície za svoje pozitívne postoje k Rusku v súvislosti s inou kauzou.

ID popri vylúčenej Alternatíve pre Nemecko pozostáva zo strán, ako sú francúzske Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, Liga Mattea Salviniho, holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa alebo Slobodná strana Rakúska.

Vylúčenie AfD môže pomerne výrazne ochromiť spoločný postup národno-konzervatívnych síl po júnových európskych voľbách, ktoré by podľa viacerých prognóz mali patriť práve takýmto subjektom.

(tod/tasr)

  |  

Rusko povolilo konfiškáciu majetku USA

Rusko povolilo konfiškáciu majetku USA, jeho občanov či tam sídliacich firiem. Vyhlášku podpísanú prezidentom Vladimirom Putinom zverejnil oficiálny portál úradného vestníka.

Dekrét tiež umožňuje ruským spoločnostiam a jednotlivcom obrátiť sa na ruské súdy, aby vyhlásili zaistenie majetku nariadené súdmi alebo vládnymi agentúrami v Spojených štátoch za neoprávnené. Ak ruský súd zistí, že konfiškácia bola neoprávnená, špeciálna vládna komisia musí ponúknuť majetok súvisiaci s USA nájdený v Rusku ako náhradu.

Putinov dekrét umožňuje zhabať nehnuteľnosti, cenné papiere, podiely v ruských spoločnostiach a vlastnícke práva v Rusku patriace Spojeným štátom alebo americkým obyvateľom a občanom.

(radio svoboda)

  |  

Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD

Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD. „ID už nechce byť spájaná s incidentmi, do ktorých je zapletený Maximilian Krah, líder strany (AfD) pre voľby do EP,“ uviedla frakcia vo vyhlásení.

Vylúčení však majú byť všetci deviati členovia tejto nemeckej nacionalistickej strany.

(afp, dpa, reuters, tasr)

  |  

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odloží reformu volebných zákonov v Novej Kaledónii

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odloží reformu volebných zákonov v Novej Kaledónii, voči ktorej tam vypukli nepokoje. „Sľubujem, že táto reforma dnes nebude prijatá v súčasnom kontexte,“ povedal.

„Necháme niekoľko týždňov, s cieľom umožniť upokojenie napätia a obnovenie dialógu s cieľom nájsť všeobecnú zhodu,“ dodal prezident. Situáciu podľa svojich slov opätovne prehodnotí v priebehu mesiaca.

(afp, reuters, tasr)

  |  

V eurovoľbách budú môcť v niektorých členských štátoch EÚ voliť aj občania mladší ako 18 rokov

V eurovoľbách budú môcť v niektorých členských štátoch EÚ voliť aj občania mladší ako 18 rokov. Väčšina mladých Slovákov však so znížením veku nesúhlasí.

Konkrétne ide o Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Maltu a Grécko, kde môžu voliť už 16- alebo 17-roční. V ostatných krajinách je hranica volebného veku nastavená na 18 rokov.

Agentúra Focus uskutočnila prieskum pre Radu mládeže, aby zistila, ako by mladí Slováci vnímali možnosť voliť od 16 rokov. Prieskum sa realizoval na vzorke 1 005 respondentov vo veku 15 až 29 rokov.

Výsledky ukázali, že väčšina mladých Slovákov nesúhlasí so znížením volebného veku, pričom najväčšiu podporu malo potenciálne zníženie veku pri komunálnych voľbách. Neplnoletí respondenti vykazovali vyššiu mieru súhlasu so znížením hranice ako plnoletí.

Rada mládeže Slovenska hovorí, že Rada Európy už dlhodobo upozorňuje na demografický vývoj, ktorý by mohol viesť k marginalizácii mladých ľudí v politike. V roku 2015 Rada Európy vyzvala krajiny, aby začali zníženie veku voličov od miestnych volieb.

Nedávno aj Estónsko znížilo vekovú hranicu pre voličov, avšak táto zmena bude účinná až pre budúce eurovoľby.

(tvnoviny)

  |  

Gruzínsky premiér obvinil nemenovaného eurokomisára z vyhrážok a pokusu o vydieranie

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze obvinil nemenovaného eurokomisára z vyhrážok a pokusu o vydieranie v súvislosti s prijatím zákona o zahraničnom vplyve. Údajne odkazoval aj na atentát na slovenského predsedu vlády Roberta Fica.

Kobachidze uviedol, že eurokomisár naznačil opatrenia, ktoré by západní politici mohli prijať, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentské veto. Eurokomisár údajne vyzval Kobachidzeho na opatrnosť a uviedol: „Videli ste, čo sa stalo Ficovi.“

(afp, tasr)