Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko: Putin podpísal dekrét umožňujúci zhabanie amerického majetku

Vladimir Putin podpísal vo štvrtok výnos, ktorý umožní zhabanie majetku patriaceho USA, ich občanom a firmám. Cieľom je kompenzácia pre subjekty, ktoré zasiahnu západné sankcie voči Moskve.

Od vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 zmrazil Západ ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, prevažne rezervy centrálnej banky. Americký Kongres prijal minulý mesiac zákon, ktorý prezidentovi Joeovi Bidenovi umožní použiť zmrazené ruské aktíva v USA na osobitný fond pre podporu Ukrajiny.

Ruský dekrét stanovuje, že ruské firmy, organizácie a jednotlivci, ktorých sa dotknú sankcie, budú mať právo požiadať o odškodnenie ruskú vládu. Táto kompenzácia by mala byť vo forme Američanmi vlastnených aktív v Rusku. Patria sem nehnuteľnosti, firmy, bankové účty či akcie.

Z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine odišli mnohé západné spoločnosti. Tým, ktoré v krajine naďalej pôsobia alebo ešte nedokončili predaj svojich tamojších aktivít, by teraz mohlo hroziť skonfiškovanie tohto majetku, približuje AFP.

Moskva a západné metropoly sa v súvislosti so zmrazeným majetkom navzájom obviňujú z krádeží. Rusko nariadilo prevod viacerých západných podnikov pod "dočasnú" štátnu kontrolu, čo západné lídri a firmy odsúdili ako znárodnenie. V Európe, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, rastie tlak v súvislosti s tým, ako ich využiť na podporu Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident bosnianskych Srbov odmieta, že masaker v Srebrenici bol genocídou

Prezident Bosny a Herzegoviny Milorad Dodik vo štvrtok odmietol, že masaker v Srebrenici bol genocídou. Sporný incident sa odohral v roku 1995 a zomreli pri ňom tisícky mužov a chlapcov.

"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN. V prípade schválenia by ustanovila 11. júl za medzinárodný deň pripomenutia si genocídy v Srebrenici. Návrh rezolúcie predložili Nemecko a Rwanda, 193-členné Valné zhromaždenie OSN o ňom má hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno miestneho času.

Rezolúcia vyvolala prudký odpor prezidenta bosnianskych Srbov Dodika aj populistického prezidenta susedného Srbska Aleksandara Vučiča, hoci nespomína ani srbský ľud, ani kolektívnu zodpovednosť. Dodik napriek tomu v prípade jej schválenia v stredu pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny, uvádza AP.

Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8-tisíc bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".

(tasr)

Minúta  |  

Izrael varoval pred následkami vo vzťahoch so štátmi, ktoré uznajú Palestínu

Izrael varoval pred následkami vo vzťahoch so štátmi, ktoré uznajú Palestínu. Hovoril o tom, že to bude mať vážne dôsledky. Odkaz smeroval do Írska, Nórska či Španielska. Po predvolaní ich veľvyslancov to uviedol vo štvrtok izraelský rezort diplomacie.

Ministerstvo oznámilo, že veľvyslancom týchto troch krajín vyjadrilo "pokarhanie" za rozhodnutie ich vlád. Ukázali im tiež video zachytávajúve, ako militanti hnutia Hamas unášajú päť vojačiek počas útoku na Izrael zo 7. októbra minulého roka, ktorý vyvolal súčasnú vojnu s Hamasom v Pásme Gazy.

"Zvrátené rozhodnutie vašich vlád je odmenou pre Hamas. Hamas vám gratuluje," citovalo ministerstvo slová svojho predstaviteľa adresované ambasádorom.

Írsko, Nórsko a Španielsko v stredu oznámili, že 28. mája oficiálne uznajú Palestínu ako štát. Uviedli tiež, že dúfajú, že podobne budú postupovať aj ďalšie západné krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Alternatívu pre Nemecko vylúčili z europarlamentnej frakcie Identita a demokracia

Národno-konzervatívna politická skupina Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) vo štvrtok rozhodla o vylúčení politickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) zo svojich radov.

"ID už nechce byť spájaná s incidentmi, do ktorých je zapletený Maximilian Krah, líder strany (AfD) pre voľby do EP," uviedla frakcia vo vyhlásení. Vylúčení však majú byť všetci deviati členovia tejto nemeckej strany.

V priebehu dňa sa už objavili informácie, že predseda ID Marco Zanni požiadal o vylúčenie strany AfD z tejto politickej skupiny v EP. ID k tomuto kroku pristúpila po sérii incidentov, ktoré zahŕňali europoslanca Maximiliana Kraha a následne aj celú nemeckú delegáciu vo frakcii.

AfD v stredu zakázala Krahovi verejne vystupovať na podujatiach spojených s nadchádzajúcimi voľbami do EP v dôsledku škandálov spojených s jeho osobou. Sám na sociálnej sieti X oznámil, že končí aj v predsedníctve tejto strany.

Krah si v uplynulých týždňoch získal veľkú pozornosť, keď v rozhovore pre talianske noviny La Repubblica relativizoval zločiny jednotiek SS nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Nemecké úrady tiež nedávno začali vyšetrovať Krahovho asistenta Jiana G. pre podozrenia zo špionáže pre Čínu. Podľa nemeckej generálnej prokuratúry sledoval aktivity čínskej opozície v Nemecku, odovzdával informácie z Európskeho parlamentu čínskemu ministerstvu štátnej bezpečnosti a pôsobil aj ako agent tajnej služby.

Europoslanec svojho asistenta po zatknutí prepustil. AfD bola už predtým terčom kritiky nemeckej vlády aj opozície za svoje pozitívne postoje k Rusku v súvislosti s inou kauzou.

ID popri vylúčenej Alternatíve pre Nemecko pozostáva zo strán, ako sú francúzske Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, Liga Mattea Salviniho, holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa alebo Slobodná strana Rakúska.

Vylúčenie AfD môže pomerne výrazne ochromiť spoločný postup národno-konzervatívnych síl po júnových európskych voľbách, ktoré by podľa viacerých prognóz mali patriť práve takýmto subjektom.

(tod/tasr)

Minúta  |  

Rusko povolilo konfiškáciu majetku USA

Rusko povolilo konfiškáciu majetku USA, jeho občanov či tam sídliacich firiem. Vyhlášku podpísanú prezidentom Vladimirom Putinom zverejnil oficiálny portál úradného vestníka.

Dekrét tiež umožňuje ruským spoločnostiam a jednotlivcom obrátiť sa na ruské súdy, aby vyhlásili zaistenie majetku nariadené súdmi alebo vládnymi agentúrami v Spojených štátoch za neoprávnené. Ak ruský súd zistí, že konfiškácia bola neoprávnená, špeciálna vládna komisia musí ponúknuť majetok súvisiaci s USA nájdený v Rusku ako náhradu.

Putinov dekrét umožňuje zhabať nehnuteľnosti, cenné papiere, podiely v ruských spoločnostiach a vlastnícke práva v Rusku patriace Spojeným štátom alebo americkým obyvateľom a občanom.

(radio svoboda)

Minúta  |  

Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD

Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD. „ID už nechce byť spájaná s incidentmi, do ktorých je zapletený Maximilian Krah, líder strany (AfD) pre voľby do EP,“ uviedla frakcia vo vyhlásení.

Vylúčení však majú byť všetci deviati členovia tejto nemeckej nacionalistickej strany.

(afp, dpa, reuters, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.