Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán: Prezidenta Raísího pochovali v jeho rodnom meste Mašhad

Iránskeho prezidenta, ktorý zahynul v nedeľu pri havárii vrtuľníka, vo štvrtok pochovali v jeho rodnom meste Mašhad na severovýchode Iránu.

Do ulíc tohto druhého najväčšieho iránskeho mesta vo štvrtok vyšli tisíce smútiacich ľudí. Okolostojaci hádzali kvety na rakvu s pozostatkami prezidenta, ktorú nieslo vozidlo v sprievode. Ten pomaly smeroval k svätyni imáma Rézu, kde Ebrahíma Raísího uložili do hrobu. Toto miesto posledného odpočinku imáma Rézu z 9. storočia je najposvätnejším miestom islamu v Iráne, dodáva Reuters.

Posledná rozlúčka so zosnulým prezidentom bola v stredu v Teheráne. Zúčastnili sa na nej aj líder palestínskej militantnej organizácie Hamas Ismáíl Haníja a vysokopostavený člen vedenia libanonského šiitského hnutia Hizballáh Náim Kásim.

Raísí sa narodil v Mašhade v decembri 1960. V prezidentskom úrade bol od roku 2021. Svoj mandát vykonával v období masových protestov v krajine a ekonomickej krízy prehĺbenej americkými sankciami. Bol tiež považovaný za možného nástupcu najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

K havárii vrtuľníka, ktorý viezol prezidenta, došlo v nedeľu v hustej hmle v hornatej oblasti iránskej provincie Východný Azerbajdžan. O život prišli všetci na palube vrátane ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána a viacerých ďalších funkcionárov.

Raísí sa spolu s delegáciou vracal z provincie Východný Azerbajdžan na severozápade Iránu, kde spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom otvorili projekt priehrady na spoločnej hranici.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsky premiér šokuje. Komisár EÚ mu mal pohroziť, aby si všimol, čo sa stalo Ficovi

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze obvinil nemenovaného komisára EÚ z vyhrážok a pokusu o vydieranie v súvislosti s prijatím zákona o zahraničnom vplyve a označením mimovládiek financovaných zo zahraničia.

Irakli Kobachidze (ročník 1978) o tomto incidente informoval na Facebooku. K nátlaku malo prísť počas telefonického rozhovoru s európskym komisárom, jeho meno premiér neuviedol.

Neskôr vysvitlo, že ide o maďarského predstaviteľa Olivéra Várhelyiho. Ten vyhrážky poprel a vo štvrtok uviedol, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

Kobachidze vyhlásil, že eurokomisár najskôr kritizoval návrh jeho vlády k mimovládkam, pričom počas rozhovoru naznačil, že EÚ by mohla prijať opatrenia namierené proti jeho vláde, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentské veto. Eurokomisár údajne vyzval Kobachidzeho na opatrnosť a povedal šokujúcu vetu: „Videli ste, čo sa stalo Ficovi.“

O tomto rozhovore informovali agentúry, verejne o ňom hovoril aj samotný Kobachidze na svojom Facebooku. Podľa voľného prekladu opísal tento incident gruzínsky predseda vlády nasledovne:

Gruzínska spoločnosť sleduje vývoj okolo zákona o transparentnosti (zákon označujúci mimovládky podporované zo zahraničia, pozn. red.) a vidí, že "množstvo vysokopostavených zahraničných politikov sa nestráni ani pokusov o vydieranie Gruzínska a gruzínskej vlády. Na takýto druh zneužívania moci a vydierania sme si už dávnejšie zvykli a preto má menší význam a stratilo vplyv na našu verejnosť aj vládu."

Aj napriek dlhodobému vydieraniu, píše Kobachidze, ho však dnešné vyhrážanie sa počas telefonického rozhovoru s jedným z európskych komisárov ohromilo. Píše: "Eurokomisár počas rozhovoru so mnou spomenul niekoľko opatrení, ktoré môžu západní politici prijať po prípadnom prehlasovaní prezidentského veta a prijatí zákona o transparentnosti, pričom pri výpočte týchto opatrení spomenul aj toto" – a nasledujúcu vetu dal gruzínsky premiér do úvodzoviek: „Pozrite sa, čo sa stalo s Ficom, mali by ste byť veľmi opatrný."

Gruzínsky premiér v ďalšom texte pripomína, že premiér Fico pred niekoľkými dňami čelil teroristickému útoku a momentálne podstupuje liečenie. Ako dodal, zmienka slovenského premiéra v rozhovore s komisárom EÚ "je pre neho v kontexte vydierania mimoriadne znepokojujúcou správou".

Ďalej sa Kobachidze púšťa do konšpirácie a píše: "Pripomínam, že za útokom na premiéra Fica stojí podľa predbežných informácií jedna zo špeciálnych služieb z krajiny, ktorá je obzvlášť úzko spojená s vedením globálnej vojny."

Ďalej píše, že z preventívnych dôvodov cíti povinnosť o tomto telefonáte varovať gruzínsku spoločnosť. "Paralela s pokusom o atentát na Roberta Fica nám pripomína, že čelíme strane podporujúcej globálnu vojnu a máme dočinenia s extrémne nebezpečnou silou, ktorá urobí všetko pre to, aby do Gruzínska vniesla chaos."

V závere statusu premiér uisťuje, že si je istý, že tieto plány neuspejú a Gruzínsko zostane politicky stabilné a situácia nebude smerovať k vojne.

Štandard oslovil o komentár k tejto situácii nášho spolupracovníka Tomáša Baranca, ktorý sa Gruzínsku dlhodobo venuje a napísal k vnútropolitickej situácii samostatný text. Na adresu Kobachidzeho výroku povedal:

"Považujem za málo pravdepodobné, že by k takémuto priamemu a neopatrnému vyhrážaniu sa zo strany zástupcu EÚ mohlo naozaj dôjsť. Takéto rozhovory môžu byť, samozrejme, nahrávané, dali by sa potom veľmi ľahko verejne použiť a poškodiť daného politika, či vôbec EÚ."

Podľa Baranca, "vyjadrenie Kobachidzeho treba chápať v širšom kontexte, nie je vlastne ani ojedinelé, pred pár dňami podpredsedníčka zahraničného výboru gruzínskeho parlamentu poskytla západným médiám dlhšie interview, kde hovorila o slobodomurároch a rôznych spiknutiach proti Gruzínsku. Nemyslím si, že by týmto slovám gruzínski politici verili, skôr za týmito výrokmi vidím to, že vládna strana Gruzínska túžba je pripravená v spore o zákon o mimovládkach hrať nadoraz a, takpovediac, vabank, pričom sa nebojí vyhrotiť vzťahy so Západom. Tvrdý slovník zrejme zodpovedá tomu, že sa nebudú usilovať o kompromis, alebo sa o kompromis pokúsia až na poslednú chvíľu, aby z toho čo najviac vyťažili."

Tomáš Baranec si myslí, že v najbližšej dobe nás čaká skôr vyhrocovanie vzťahov medzi Západom a Gruzínskom.

(fed, tasr)

Minúta  |  

SR sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici

Slovenská republika sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to odôvodnilo potrebou zachovania stability na západnom Balkáne.

Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom.

"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD). Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.

Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo. "V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande," podotklo v stanovisku.

Rezort zároveň deklaroval, že SR je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Plne podľa svojho stanoviska rešpektuje Chartu OSN aj verdikty dvoch medzinárodných súdov, ktoré potvrdili spáchanie genocídy. Podporuje tiež dôstojné pripomínanie si obetí.

Víta aj európsku integráciu štátov západného Balkánu. Považuje za správne rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania Európskej Únie (EÚ) s Bosnou a Hercegovinou. Rezolúcia však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do EÚ.

Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov, informovala o tom TASR podľa agentúr AP a AFP.

(tasr)

Minúta  |  

VZ OSN schválilo medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici

VZ OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov.

Za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 členských krajín. Proti ich bolo 19 a 68 sa hlasovania zdržalo.

Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.

Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8-tisíc bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Putin podpísal dekrét umožňujúci zhabanie amerického majetku

Vladimir Putin podpísal vo štvrtok výnos, ktorý umožní zhabanie majetku patriaceho USA, ich občanom a firmám. Cieľom je kompenzácia pre subjekty, ktoré zasiahnu západné sankcie voči Moskve.

Od vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 zmrazil Západ ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, prevažne rezervy centrálnej banky. Americký Kongres prijal minulý mesiac zákon, ktorý prezidentovi Joeovi Bidenovi umožní použiť zmrazené ruské aktíva v USA na osobitný fond pre podporu Ukrajiny.

Ruský dekrét stanovuje, že ruské firmy, organizácie a jednotlivci, ktorých sa dotknú sankcie, budú mať právo požiadať o odškodnenie ruskú vládu. Táto kompenzácia by mala byť vo forme Američanmi vlastnených aktív v Rusku. Patria sem nehnuteľnosti, firmy, bankové účty či akcie.

Z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine odišli mnohé západné spoločnosti. Tým, ktoré v krajine naďalej pôsobia alebo ešte nedokončili predaj svojich tamojších aktivít, by teraz mohlo hroziť skonfiškovanie tohto majetku, približuje AFP.

Moskva a západné metropoly sa v súvislosti so zmrazeným majetkom navzájom obviňujú z krádeží. Rusko nariadilo prevod viacerých západných podnikov pod "dočasnú" štátnu kontrolu, čo západné lídri a firmy odsúdili ako znárodnenie. V Európe, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, rastie tlak v súvislosti s tým, ako ich využiť na podporu Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident bosnianskych Srbov odmieta, že masaker v Srebrenici bol genocídou

Prezident Bosny a Herzegoviny Milorad Dodik vo štvrtok odmietol, že masaker v Srebrenici bol genocídou. Sporný incident sa odohral v roku 1995 a zomreli pri ňom tisícky mužov a chlapcov.

"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN. V prípade schválenia by ustanovila 11. júl za medzinárodný deň pripomenutia si genocídy v Srebrenici. Návrh rezolúcie predložili Nemecko a Rwanda, 193-členné Valné zhromaždenie OSN o ňom má hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno miestneho času.

Rezolúcia vyvolala prudký odpor prezidenta bosnianskych Srbov Dodika aj populistického prezidenta susedného Srbska Aleksandara Vučiča, hoci nespomína ani srbský ľud, ani kolektívnu zodpovednosť. Dodik napriek tomu v prípade jej schválenia v stredu pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny, uvádza AP.

Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8-tisíc bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.