Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislava: Pre stúpajúcu hladinu Dunaja prijímajú v meste viaceré opatrenia

Pre stúpajúcu hladinu Dunaja prijímajú v Bratislave viaceré opatrenia. Z preventívnych dôvodov uzavrelo v pondelok podvečer hlavné mesto dolné parkovisko na Tyršovom nábreží.

V mestskej časti Devín zasadal krízový štáb v súvislosti s možným vybrežením dunajského koryta Karloveského ramena do záplavového územia pod Devínskou cestou. V prípade potreby je pripravený pre túto lokalitu vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Informuje o tom hlavné mesto na sociálnej sieti.

"Aktuálna prognóza predpokladá hladinu tesne pod úrovňou vybreženia, parkovisko však bude uzavreté z preventívnych dôvodov, ak by sa situácia rýchlo zmenila," konštatuje bratislavský magistrát.

Hladina Dunaja aj Moravy aktuálne stúpa najmä z dôvodu veľkého úhrnu zrážok v Nemecku a Rakúsku, v najbližších hodinách sa očakáva nárast na hranicu prvého stupňa povodňovej aktivity. Na rieke Morava má hladina stúpať najmä pre vzdutie sa zo stúpajúcej hladiny Dunaja pritekajúceho zo spomínaných krajín. Kulminácia hladiny sa očakáva počas nasledujúcich 48 hodín, v závislosti od počasia.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina žiada spojencov o väčšiu slobodu pri zasahovaní cieľov v Rusku

Ukrajina žiada spojencov o väčšiu slobodu pri zasahovaní cieľov v Rusku západnými zbraňami. Uviedol to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Spojené štáty minulý týždeň za istých podmienok povolili Ukrajine zasahovať niektoré vojenské ciele v Rusku americkými zbraňami v rámci úsilia odraziť ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti.

"Nie je to 100-percentné povolenie. Sú s ním spojené určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať," povedal Kuleba na tlačovej konferencii s estónskym ministrom zahraničných vecí Margusom Tsahknom. "Budeme pokračovať v spolupráci s našimi spojencami na rozšírení rozsahu uplatňovania súhlasu používať západné zbrane na útoky proti cieľom na území Ruska," dodal.

Táto záležitosť rozdelila partnerov Ukrajiny. Niektorí sa zdráhajú dať Ukrajine takéto povolenie pre obavy, že by ich to mohlo priblížiť k priamemu konfliktu s Ruskom.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajinské posily nevedia často ani strieľať. Vojakov je málo, do bojov berú aj chorých

Ukrajinských veliteľov už dlhodobo trápi nevýrazná príprava regrútov vo výcvikových strediskách. Ukrajina sa však všemožne snaží riešiť nedostatok vojakov. A tak sťažnosti veliteľov z terénu na slabý výcvik mobilizovaných ostávajú nevypočuté.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pred mesiacom podpísal zákon, ktorý umožňuje niektorým väzňom vstúpiť do armády výmenou za možnosť podmienečného prepustenia. Týmto krokom kopírujú ruskú taktiku.

Odmysliac si však, odkiaľ noví vojaci do terénu prichádzajú, velitelia poukazujú na nedostatočný výcvik. Týždne tak trávia výučbou základných zručností – napríklad streľbou.

Informujú o tom reportéri denníka The Washington Post, ktorí sa rozprávali s ukrajinskými veliteľmi.

„Mali sme chlapíkov, ktorí ani nevedeli, ako rozobrať a zložiť zbraň,“ povedal 28-ročný zástupca veliteľa práporu z 93. mechanizovanej brigády pre The Washington Post. Týždeň strávil s presunutými vojakmi zo základných stanovíšť, aby sa ubezpečil o tom, že vystrelia denne aspoň jednu škatuľu guliek (asi 1 500 výstrelov) a až potom prešiel na zložitejšie úlohy. V blízkom čase by sa títo mohli presunúť na boje blízko mesta Časiv Jar, ktoré ruské sily obklopujú.

Keďže kyjevské sily majú kriticky nedostatočný počet zamestnancov a strácajú pôdu pod nohami, neposkytnutie primeraného základného výcviku vojakom podčiarkuje hroznú situáciu. Rusko dosiahlo tento rok zisky najmä preto, že ukrajinská armáda nemá dostatok vojakov na obranu proti neúnavným útokom.

Neskúsení pre málo munície?

Pre frontových veliteľov sú akékoľvek nové posily vítané vzhľadom na to, že niektoré jednotky vydržali bez pomoci mesiace. „Ale to, čo sa vyučuje v ukrajinských výcvikových strediskách, je úplný nezmysel,“ povedal 32-ročný vojak v jednotke. „Všetko sa naučíte na mieste.“

Dôstojník, ktorý strávil viac ako rok inštruktážou nových vojakov v jednom z ukrajinských zariadení uviedol, že vo výcvikových strediskách je málo munície sovietskeho kalibru, pretože sa šetrí pre vojakov na bojisku. To znamená, že odvedenci majú málo skúseností so streľbou naživo. „Vo výcvikových strediskách nie sú žiadne granáty na hádzanie a vo výcvikovom stredisku nie sú náboje z granátometov. Výcvikové stredisko dostalo len 20 nábojov na osobu,“ povedal anonymne dôstojník.

Žiada preto, aby ukrajinských inštruktorov učili školitelia NATO. Rovnako treba podľa neho dvojmesačný základný výcvik skrátiť o polovicu. Aktuálnou prioritou ukrajinského generálneho štábu je zabezpečiť viac výcviku pre odvedencov v zahraničí – v zariadeniach, ktoré na rozdiel od tých na Ukrajine nemôžu byť terčom ruského bombardovania. 

Veľká Británia doteraz poskytla Ukrajincom najzákladnejší výcvik. Ako potenciálny impulz Francúzsko zasa zvažuje vyslanie inštruktorov na Ukrajinu, ktorí by pomohli s prípravou odvedencov. No práve neochota, respektíve strach mnohých ukrajinských mužov pramení v tom, že majú byť vyslaní bez adekvátneho zaučenia do nebezpečných frontových pozícií.

Bez reklamy ani na krok

Naprieč ostrieľovanou krajinou sa popri cestách týčia bilbordy sľubujúce „60 dní prípravy“. Vyhliadka, že ich pošlú na front bez primeraného výcviku, je hlavný dôvod, prečo sa mnohí ukrajinskí muži obávajú odvodu.

„Ak nás pošlú niekoho naverbovať, všetkých dobrých už zobrali iné brigády a vy si musíte vybrať z tých pokrivených, chromých, chorých,“ povedal veliteľ útočnej brigády, ktorý si vo výcvikových strediskách vyberá posily na bojisko. Aj preto sa snaží s vojakmi komunikovať, aby zistil, ako intenzívne sú ochotní bojovať. 

Niektorí odvedení sú však podľa jeho slov považovaní za fyzicky zdatných, hoci majú po päťdesiatke a trápia ich problémy s kolenami či chrbtom. „Čo je problém, aby prešli kilometre s výstrojou a zbraňami. Niektoré brigády však majú nariadené, aby vzali i takých.“ Na iných zasa vidieť, že žijú s obavami. „Potrebujú postrčiť. Potrebujú dôveru vo svoju zbraň, ako aj dôveru, že ich neopustíme a budú bojovať.“

Otvorene však priznáva, že ak aj niekto úprimne odpovie, že bojovať nebude, nič iné, ako vziať takéhoto človeka, mu neostáva. „V našej armáde je to nastavené tak, že vám na personálnom oddelení povie: v žiadnom prípade, musíte ho zobrať, je zdravý.“

(max)

Minúta  |  

Pandemická dohoda nebola prijatá. Rokovania k jej finálnemu zneniu budú pokračovať

Pandemická dohoda nebola prijatá, rokovania k jej finálnemu zneniu budú pokračovať. Taký je výsledok zasadnutia 77. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve.

Členské štáty WHO prijali ďalší postup pri pokračovaní v rokovaniach o Pandemickej dohode konsenzom. Prijatým dokumentom sa dohodli, že jej finálne znenie bude predložené na prijatie najneskôr počas 78. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Ak krajiny dosiahnu zhodu na finálnom znení dokumentu v skoršom termíne, bude zvolané mimoriadne zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia.

Ako ďalej informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR, krajiny však prijali balík revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR), od ktorých sa Slovenská republika dištancovala. „Máme za to, že po dohode na finálnom znení balíka nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ priblížil rezort.

[link url = https://standard.sk/681192/pandemicka-dohoda-nepresla-rozhodli-o-tom-clenske-staty-svetovej-zdravotnickej-organizacie]

(sita)

Minúta  |  

R. Kaliňák: Premiér naďalej podstupuje rehabilitačné a rekonvalescenčné terapie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) naďalej podstupuje rehabilitačné a rekonvalescenčné terapie. V pondelok o tom informoval vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD). Verí, že stav predsedu vlády sa bude naďalej zlepšovať.

Aktuálne nevedel odhadnúť, či premiér plánuje v blízkom čase nejaké verejné vyjadrenie. "Sám musí cítiť už dostatočnú energiu na to, aby sa rozhodol nejaké vyjadrenie urobiť," poznamenal Kaliňák. Potvrdil, že o predsedu vlády sa starajú lekári z bratislavskej nemocnice svätého Michala.

(tasr)

Minúta  |  

V Prahe protestujú akademici, žiadajú navýšenie rozpočtu a hrozia štrajkom

V Prahe protestujú stovky vysokoškolských pedagógov, nepedagogických zamestnancov vysokých škôl a študentov protestujú v pondelok v Prahe proti nedostatočnému financovaniu českého vysokého školstva. Požadujú ročné navýšenie rozpočtu o 11 miliárd korún (444,7 miliónov eur) a plán na stabilizáciu financovania.

 Podľa iniciatívy Hodina pravdy, ktorá protest organizuje, nie sú ohrozené len humanitné a sociálne fakulty, ale v kríze je celý systém. "Žiadame navýšenie inštitucionálnych prostriedkov na VŠ vo výške 11 miliárd ročne a plán na stabilizáciu financovania na obdobie 2025-2030," uviedli akademici. Nízke mzdy podľa ich slov znižujú kvalitu vyučovania aj vedy.

Okrem iných na proteste vystúpila aj rektorka Univerzity Karlovej Milena Králíčková. "Prečo je tak zásadné, aby sme sa bili o to, aby vysoké školy mali dostatočné financovanie a dôstojné mzdy? Investícia do vzdelávania, výskumu, vedy a inovácií je niečo, čo posúva celú našu spoločnosť," zdôraznila Králíčková. Dodala, že ak sa má v ČR všetkým dariť lepšie, je nevynutná investícia do vzdelania.

Protest sa koná pred plánovaným rokovaním Poslaneckej snemovne o rozpočte na rok 2025. Akademici naposledy protestovali vlani v októbri, ich požiadavky vtedy minister školstva Mikuláš Bek označil za nereálne. Teraz im rozpočet navýšiť chce o šesť miliárd korún. Presvedčiť však musí nielen ministra financií, ale celú vládu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.