Odkiaľ sa berie poľský ekonomický zázrak

Nie je možné hľadať jeden jediný dôvod. Samozrejme, pôvodcov rastu je hneď niekoľko a ten viditeľný rozdiel je potom daný ich úspešnou kombináciou. Začnime tým, že Poľsko začínalo z horšieho základu. Príchod 90. rokov bol oproti Nemecku či Československu vnímaný ako koniec konca sveta, nie ako príležitosť na transformáciu.

Poľsko do transformácie vstupovalo v hyperinflácii a všeobecnom vnímaní zmaru Aj štruktúra ekonomiky bola iná a aj keď už dávno neplatí, že by Poľsko bola poľnohospodárska veľmoc, v názoroch naň sa stále taký pohľad objavuje.

Inými slovami sa z nižšieho základu ľahšie rastie. Rovnako, ako je jednoduchšie zdvojnásobiť jedno euro ako miliardu, tak urobiť 3-percentný ekonomický rast v Poľsku je oveľa jednoduchšie ako ho urobiť v Nemecku. Východiskové podmienky tak Poľsku pomáhali, ale nevysvetľujú samy osebe jeho súčasný rast.

Relatívne veľké kraje (vojvodstvá) s inými právomocami, než na ktoré sme zvyknutí v Česku či na Slovensku, dokázali efektívne čerpať z Európskej únie. Je to často skloňovaný argument, ktorý má pravdivý základ, ale ani ten sám osebe neobstojí.

Je to ťažké zmerať, ale možno tomuto štátu pomohlo aj trocha poľského nacionalizmu, keď sa krajina dokázala na pár rokov aj naprieč vládnymi kabinetmi zomknúť pre svoju budúcnosť. Znie to ako pátos a klišé, ale nepochybne to v súčasnom raste hralo úlohu. Otázka je, či je to len krátkodobé nakopnutie ekonomiky optimizmom, alebo z toho Poliaci vykrešú základy pre dlhodobý rast potenciálu ich krajiny.

Národná pýcha však neznamená uzavreté hranice, naopak. Zatiaľ čo v Česku či na Slovensku robíme všetko pre to, aby k nám neprúdili zahraničné investície, v Poľsku sa stavia, zatiaľ čo jeho bohatší susedia čakajú na stavebné povolenie dlhé roky. A Poľsko je tiež veľká ekonomika s citeľnými výnosmi z rozsahu, čo Česko ani Slovensko nikdy vedieť nebudú, maximálne v prepojení s EÚ.

Nie je však všetko len dobré. V prestížnom Global Innovation Index je Nemecko 8. najinovatívnejšou ekonomikou sveta, Česká republika je 31. a Poľsko až 41. Bohužiaľ, Slovensko je 45., takže v regióne na tom Poliaci nie sú najhoršie, ale zase to jasne ukazuje, že poľský úspech je len krátkodobý, „vyhnaný“ skôr diaľnicami, než vecami s vysokou pridanou hodnotou.