Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mesiac pred eurovoľbami sa najviac písalo o Progresívnom Slovensku

Mesiac pred eurovoľbami sa najviac v médiách písalo o Progresívnom Slovensku. Vyplýva to z dát spoločnosti Mediaboard, ktorá v súvislosti s blížiacimi sa eurovoľbami spustila online projekt Mediálny obraz.

Dáta ukazujú, že z pohľadu objemu medializácie získali najväčší kus májového koláča opozičné strany. S necelými 6 000 zmienkami dominovali Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita (SaS). K počtu 4 000 sa približovala strana Smer-SD a cez trojtisícovú hranicu sa dostal aj Hlas-SD.

Naopak, hnutiu Slovensko zatiaľ nepomohla ani volebná koalícia so stranou Za ľudí a s 249 zmienkami výrazne zaostávalo. Z mimoparlamentných strán bola v máji najviditeľnejšia Maďarská aliancia (698) a Demokrati (489). Republika mala v tradičných médiách iba okrajový priestor (68), novinári dokonca častejšie spomínali stranu Slovenský Patriot (80).

Mapu politických článkov v rámci intenzity najviac formovali Denník N a Sme. Obe médiá boli dvoma najčastejšími zdrojmi o PS, SaS, Smere-SD aj Hlase-SD.

Aktívna bola aj Pravda, ktorá sa najviac venovala Smeru-SD (164), PS (125) a Hlasu-SD (112).

V priebehu mája približne stokrát zmienil štyri najmedializovanejšie strany aj denník Štandard.

Z bulvárnych médií sa mesiac pred voľbami politike najviac venoval portál Plus Jedeň deň (Pluska), ktorý sa dostal medzi najčastejšie zdroje o Smere-SD, SaS a Hlase-SD. Topky sa zase výraznejšie zamerali na SaS (92) a Progresívne Slovensko (86).

„V tejto situácií považujeme za obzvlášť dôležité, aby mali ľudia na Slovensku prístup k nezávislému monitoringu mediálnej aktivity. Preto opäť pred voľbami spúšťame Mediálny obraz,” uviedol CEO spoločnosti Mediaboard Ľubomír Šimášek.

Centralizované dáta môžu podľa jeho slov pomôcť verejnosti lepšie pochopiť mediálnu stopu kandidujúcich strán a odhaľovať potenciálne skreslenia.

(sita)

Minúta  |  

Izrael spustil vplyvovú kampaň namierenú na černošských zákonodarcov

Izrael spustil vplyvovú kampaň namierenú na černošských zákonodarcov, jej cieľom je ovplyvniť verejnú mienku v Spojených štátoch pri téme vojny v Pásme Gazy. Operáciu má na starosti ministerstvo pre záležitosti diaspóry, v rámci cielenej reklamy ponúka islamofóbny obsah.

Kampaň je namierená na mladých ľudí „progresívneho razenia“ v USA a Kanade, používa falošné webové stránky či účty na sociálnych médiách na propagáciu obsahu, ktorý je „proizraelský, protipalestínsky a protimoslimský“, uvádza investigatívny portál Fake Reporter. Účty tiež šíria dezinformácie o rastúcom antisemitizme na amerických univerzitách.

Cez verejné obstarávanie sa ku kampani dostala spoločnosť Voices of Israel, súkromná reklamná firma založená ministerstvami pre strategické záležitosti a verejnej diplomacie.

Na webovej stránke spoločnosti sa uvádza, že „Voices of Israel má dohodu o spoločnom podniku so štátom Izrael pod vedením ministerstva pre záležitosti diaspóry na boj proti antisemitizmu“, a že jej základnými cieľmi je „zlepšiť obraz Izraela na globálnej scéne a bojovať proti delegitimizácii a novému antisemitizmu na celom svete pomocou nástrojov verejnej diplomacie“.

Ministerstvo pre záležitosti diaspóry poprelo účasť na odhalenej vplyvovej operácii, ale zdroj z rezortu pre denník Haaretz potvrdil, že „vo všeobecnosti“ ministerstvo financuje oficiálne aj neoficiálne kampane.

Jednou z najrozšírenejších dezinformácií, ktoré šírili falošné účty na sociálnych sieťach, bolo priame prepojenie medzi Agentúrou OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) a hnutím Hamas.

(haaretz)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci vnímajú najpozitívnejšie budúceho prezidenta a odchádzajúcu hlavu štátu

Slováci v súčasnej situácii vnímajú najpozitívnejšie zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho a úradujúcu prezidentku Zuzanu Čaputovú. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK realizovaného v dňoch 21. až 27. mája na reprezentatívnej vzorke 1 006 respondentov.

Respondenti v ňom odpovedali aj na otázku „Ako vnímate tieto osobnosti v súčasnej situácii?", vybrať si mohli z odpovedí veľmi pozitívne, skôr pozitívne, skôr negatívne, veľmi negatívne, a tiež nepoznám, či neviem/nechcem odpovedať. V prípade Pellegriniho 53 percent uvádzalo, že ho vníma veľmi pozitívne alebo skôr pozitívne (23 percent veľmi pozitívne, 30 percent skôr pozitívne).

U Čaputovej celkový podiel týchto odpovedí predstavoval 51 percent, pričom 26 percent opýtaných ju vníma veľmi pozitívne a 25 percent skôr pozitívne. Pellegriniho veľmi negatívne alebo skôr negatívne vníma 39 percent respondentov, v prípade úradujúcej prezidentky uvádzalo tieto odpovede celkovo 40 percent opýtaných.

Na treťom mieste skončil premiér Robert Fico (Smer-SD), pozitívne ho vníma celkovo 41 percent respondentov a negatívne 48 percent. Jedenásť percent opýtaných sa nechcelo, respektíve nevedelo v jeho prípade vyjadriť. Za premiérom sa umiestnil minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorého v súčasnej situácii pozitívne vníma celkovo 39 percent účastníkov prieskumu.

Veľmi alebo skôr negatívne ho vníma 50 percent z nich. Piatu pozíciu obsadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), pozitívne ho vníma celkovo 32 percent opýtaných a negatívne 46 percent. V prípade šéfa rezortu vnútra po 11 percent respondentov uvádzalo, že ho nepoznajú, prípadne nechceli či nevedeli odpovedať.

Predsedu najsilnejšieho opozičného subjektu Progresívne Slovensko Michala Šimečku vníma v súčasnej situácii veľmi alebo skôr pozitívne 29 percent opýtaných. Odpovede skôr alebo veľmi nedatívne uvádzalo v jeho prípade celkovo 55 percent respondentov. Rovnako 29 percent účastníkov prieskumu vníma pozitívne ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS).

Šéfa envirorezortu negatívne vníma 47 percent opýtaných, 11 percent odpovedalo, že ho nepozná a 13 percent sa nevedelo či nechcelo vyjadriť. Pozitívne vníma 24 percent respondentov podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD), negatívne ho zas vníma celkovo 56 percent opýtaných.

Jedenásť percent respondentov v jeho prípade nevedelo alebo nechcelo odpovedať, deväť percent sa vyjadrilo, že ho nepozná. Ďalšieho podpredsedu NR SR Andreja Danka (SNS) pozitívne v súčasnej situácii vníma celkovo 22 percent, negatívne 69 percent respondentov.

Na konci rebríčka skončil predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Pozitívne ho v súčasnej situácii vníma 15 percent respondentov, negatívne celkovo 74 percent opýtaných, pričom 50 percent sa vyjadrilo, že ho vníma veľmi negatívne.

(sita)

Minúta  |  

Ústava osobitne neupravuje zastupovanie premiéra a nepredpokladá ani jeho úmrtie

Ústava Slovenskej republiky osobitne neupravuje zastupovanie predsedu vlády tak, ako ho upravuje napríklad v prípade predsedu Národnej rady SR. Jeho zastupovanie predpokladá len takzvaný kompetenčný zákon.

Ten upravuje najmä činnosť vlády smerom dovnútra, teda zvolávanie a vedenie jej schôdzí. „Je prinajmenšom sporné, či podpredseda vlády môže zastupovať premiéra pri právomociach, ktoré Ústava SR zveruje priamo predsedovi vlády, ako je najmä navrhovanie prezidentovi vymenúvanie a odvolávanie ministrov,“ uvádza ústavný právnik a zástupca vedúceho Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin.

Prikláňa sa k názoru, že táto právomoc je nezastupiteľná. „Ústava však predsedovi vlády zveruje napríklad aj právomoc podpisovať nariadenia vlády. Keďže však nariadenie vlády je prejavom kolektívnej vôle vlády ako celku, tu je zastupiteľnosť predsedu vlády predstaviteľná,“ konštatuje docent Domin. Zároveň dodáva, že to potvrdila aj prax, keď boli v minulosti nariadenia vlády podpisované aj podpredsedom.

V zmysle kompetenčného zákona podpredseda vlády, ktorý je určený a poverený premiérom, ho zastupuje pri zvolávaní a vedení schôdzí vlády. „Takéto zastupovanie nie je vopred časovo obmedzené a mám za to, že text zákona sa dá interpretovať aj tak, že zastupujúcich podpredsedov môže byť aj viac,“ konštatuje právnik.

V prípade predsedu Národnej rady SR napríklad ústava stanovuje, že je plne zastupiteľný podpredsedami, a to na všetky právomoci a bez vopred určeného časového ohraničenia.

Úmrtie predsedu vlády Ústava SR výslovne nepredpokladá a nerieši. „Ak by, nedajbože, takáto situácia nastala, prikláňam sa k takej interpretácii, že tento stav treba považovať za stav podobný demisii predsedu vlády alebo vysloveniu nedôvery Národnou radou SR predsedovi vlády. V oboch prípadoch to totiž má za následok demisiu, respektíve odstúpenie celej vlády, keďže tá je previazaná s osobou predsedu,“ dodáva odborník na ústavné právo.

V prípade úmrtia predsedu vlády by mal prezident v čo možno najkratšom čase vymenovať nového predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov vlády – ministrov. „Takáto vláda, aj keby bola personálne takmer identická ako tá predchádzajúca, by musela Národnú radu požiadať o vyslovenie dôvery, keďže by formálne išlo o novú vládu,“ uzatvára Domin.

Na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bol spáchaný atentát 15. mája počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Utrpel viacero strelných poranení.

Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje, v stredu informoval o tom, že zdravotný stav premiéra sa zlepšuje a jeho rekonvalescencia bude naďalej prebiehať ambulantnou starostlivosťou v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Následne by sa mohol vrátiť do plného pracovného nasadenia. „Čas si ešte v tejto chvíli nedovolím odhadnúť," povedal Kaliňák.

(sita)

Minúta  |  

Ruský kozmonaut je prvým človekom, ktorý strávil vo vesmíre tisíc dní

Ruský kozmonaut Oleg Kononenko sa stal prvým človekom, ktorý strávil vo vesmíre 1 000 dní. Od roku 2008 absolvoval päť letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Jeho súčasná misia sa začala 15. septembra 2023, keď odletel s kozmonautom Nikolajom Čubom a astronautkou amerického NASA Loral O'Harovou.

Ak sa Kononenkova misia skončí podľa plánu 23. septembra 2024, na obežnej dráhe Zeme strávi celkovo 1 110 dní. Predošlý rekord času stráveného vo vesmíre svojho ruského kolegu Gennadija Padalku (878 dní, 11 hodín, 29 minút a 48 sekúnd) prekonal už vo februári 2024.

Kononenko pre ruskú tlačovú agentúru TASS povedal, že prvými, ktorí mu zablahoželali k historickému míľniku, boli jeho americkí kolegovia.

Medzinárodná vesmírna stanica zostáva jednou z mála oblastí, kde Washington a Moskva naďalej úzko spolupracujú aj napriek ruskej invázii na Ukrajinu.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Maďarsko kúpi podiel v najväčšom azerbajdžanskom plynovom poli

Maďarsko kúpi podiel v azerbajdžanskom plynovom poli Šah Deniz, ktoré je jedným z najväčších na svete. Povedal to v Baku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Maďarsko aj po počas ruskej invázie na Ukrajinu dováža zemný plyn z Ruska. Získanie podielu v Šah Deniz podľa Szijjártóa poskytne Maďarsku ochranu pred výkyvmi cien energie. "Táto situácia nám poskytuje oveľa stabilnejšiu dodávku energie, oveľa viac bezpečnosti dodávok energie," povedal maďarský minister.

Dodal, že Maďarsko tento rok od Azerbajdžanu kupuje 50 miliónov kubických metrov zemného plynu. Maďarská vláda na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

(reuters, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.