Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúza zadržaného v Rusku obvinili zo zhromažďovania vojenských informácií

Francúza zadržaného v Rusku obvinili zo zhromažďovania vojenských informácií. Bol obvinený zo zhromažďovania vojenských spravodajských informácií.

Sledkom, ktorý vyšetruje v Rusku tie najzávažnejšie trestné činy, súčasne oznámil, že má v úmysle požiadať súd, aby Laurenta Vinatiervzala do väzby.

O Vinatierovom zadržaní Rusko informovalo vo štvrtok. Francúzsky prezident Emmanuel Macron jeho zadržanie vo štvrtok večer potvrdil, ale odmietol obvinenia zo špionáže, ktoré voči Vinatierovi vzniesli ruské úrady. Celý prípad označil za súčasť dezinformačnej kampane Moskvy.

Ruské úrady obviňujú Laurenta Vinatiera, vedca pracujúceho pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu Centrum pre humanitárny dialóg, zo zhromažďovania informácií, ktoré by mohli byť použité proti bezpečnosti Ruska.

Macron dodal, že 48-ročný Vinatier "pracuje pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu, ktorú založil bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan a ktorá sa zaoberá diplomaciou a dialógom".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že Ukrajina použila americké strely pri útokoch na civilné ciele

Rusko tvrdí, že Ukrajina použila americké strely pri útokoch na civilné ciele v Belgorodskej oblasti. Podľa Moskvy je Kyjev zodpovedný za smrť žien a detí. Ukrajina ani Spojené štáty sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrili.

Obvinenia vyslovila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na okraj ekonomického fóra v Petrohrade. Uviedla, že úlomky rakiet HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine, budú slúžiť ako dôkaz toho, čo sa stalo.

USA minulý týždeň povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska. Na toto povolenie sa však vzťahujú aj obmedzenia - ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu.

Povolením sa však podľa amerických predstaviteľov nemenia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Gruzínsko: USA urobili ďalšiu chybu. A musíme predpokladať, že budú aj ďalšie

Gruzínska vicepremiérka a ministerka kultúry Tea Culukianiová označila za "ďalšiu chybu" rozhodnutie Washingtonu zaviesť vízové obmedzenia voči približne trom desiatkam gruzínskych občanov, informuje agentúra Reuters. USA takýto krok oznámili vo štvrtok v reakcii na kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve, ktorý Tbilisi v pondelok definitívne prijalo.

"Je to len ďalšia chyba, ktorú na ich aj našu škodu robia Spojené štáty vo vzťahu k svojim strategickým partnerom. Pravdepodobne to nie je prvá chyba. A musíme predpokladať, že budú aj ďalšie," povedala Culukianiová miestnym médiám.

Vízové obmedzenia sa majú týkať Gruzíncov, ktorí podľa USA podkopávajú demokraciu vo svojej vlasti. Medzi takto sankcionovanými sú členovia vládnucej strany Gruzínsky sen, poslanci tamojšieho parlamentu či príslušníci bezpečnostných zložiek.

Ide o dosiaľ prvú várku vízových obmedzení, ktoré USA v súvislosti so zmienenou legislatívou avizovali už koncom mája. Informovali vtedy tiež, že prehodnotia aj vzťahy a spoluprácu s Gruzínskom. USA teraz Tbilisi varovali, že ak svoje konanie neprehodnotí, sú pripravené prijať aj ďalšie opatrenia.

Kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve v pondelok podpísal predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili. Samotnému podpísaniu predchádzalo 28. mája hlasovanie gruzínskeho parlamentu, ktorý nezobral do úvahy pripomienky prezidentky Salome Zurabišviliovej a prehlasoval jej veto pomerom hlasov 84 k štyrom.

Gruzínsky sen tak dosiahol schválenie návrhu tohto zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu až na druhý pokus – vlani podobný návrh vládnuca strana stiahla po masových protestoch a stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými zložkami. Tento rok však vláda a jej prívrženci legislatívu schválili aj napriek protestom desaťtisícov občanov a odmietavému postoju medzinárodných partnerov Gruzínska vrátane Európskej únie.

EÚ a mnohé západné štáty varovali, že zákon, ktorý je podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch, bude prekážkou na ceste Gruzínska do EÚ. V súlade s touto legislatívou sa teraz každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku bude musieť zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva neeviduje požiadavku Detskej fakultnej nemocnice Košice na modernizáciu priestorov

Ministerstvo zdravotníctva neeviduje požiadavku Detskej fakultnej nemocnice Košice na modernizáciu priestorov. V reakcii na kritiku Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) spred pár dní to uviedol komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.

Ako totiž povedal poslanec KDH a záchranár František Majerský, oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny v Košiciach sa muselo obrátiť na pomoc verejnosti a spustili finančnú zbierku na výmenu okien či rekonštrukciu priestorov. Podľa Majerského je to zlyhanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.

„Je nehorázne, že mamičky s deťmi musia byť ošetrované v takýchto dezolátnych podmienkach. Vyzývame ministerku, aby konečne začala pracovať a napravila situáciu,” uviedol František Majerský. Podobne to vidí aj poslanec Peter Stachura. „Dolinková má zodpovednosť za to, aby systém podpory nemocníc bol zmysluplný, nemôže sa stávať, že na jednej strane chceme postaviť luxusné nemocnice s jednolôžkovými izbami a nadštandardným vybavením, ktoré nie sú bežné ani v bohatších krajinách, a na druhej strane tu máme oddelenia v havarijnom stave, ktoré si nikto nevšíma,“ hovorí Stachura.

Rezort zdravotníctva podľa ich vyjadrení v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva podporuje investičné akcie Detskej fakultnej nemocnice Košice. „Dôkazom toho je aj pridelenie mimoriadnych kapitálových výdavkov koncom roka 2023 vo výške 1,75 mil. eur, a na rok 2024 boli pridelené vo výške 2,75 mil. eur, avšak je na organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ako si priorizujú svoje investičné projekty,“ dodalo ministerstvo.

(sita)

Minúta  |  

Práce na moste pri Trenčíne si vyžiadajú obmedzenia. Potrvajú niekoľko týždňov

TRENČÍN – Na moste cesty prvej triedy I/9 v blízkosti Trenčína vymenia zábradlia a namontujú nové, naplánovaná je aj sanácia ríms.

Práce budú realizovať v úseku mosta Chocholná – Velčice na ceste I/9 v km 12,300 - 13,180 a budú si vyžadovať čiastočné obmedzenie premávky. Rekonštrukcia je naplánovaná od 7. júna 7:00 do 27. júna 2024 do 18:00.

V 1. etape budú pracovať na ľavej strane mosta v smere na Drietomu. V 2. etape na pravej strane mosta v smere do Trenčína. 

Počas 1. etapy presmerujú dopravu do odbočovacieho pruhu smer Bratislava. Počas 2. etapy zase do protismerného odbočovacieho pruhu smer Bratislava. V rámci oboch etáp bude doprava vedená v režime 1+1. 

NDS apeluje na motoristov, aby dodržiavali obmedzenia súvisiace s opravnými prácami, a to najmä rešpektovanie rýchlostných limitov. „Záleží nám totiž nielen na bezpečnosti motoristov, ale aj na zachovaní bezpečnosti našich pracovníkov v teréne. Prosíme, buďte obozretní a ohľaduplní voči nim,“ uviedli na webe NDS.

(Zdroj: NDS)

Minúta  |  

Košice si opäť pripomenuli smutnú minulosť. Pred Zahlerovým domom osadili spomienkový kameň

KOŠICE - Spomienkový Kameň zmiznutých, ktorý pripomína Aladára Zahlera zavraždeného počas druhej svetovej vojny, osadili vo štvrtok na chodníku pred Zahlerovým domom, budovou na Rooseveltovej 3 v Košiciach.

Prítomný bol aj vnuk tejto obete holokaustu Roberto Zahler, ktorý prišiel z Čile, kde v minulosti pôsobil ako guvernér národnej banky. Ako informoval TASR Andrej Čierny z občianskeho združenia Antikomplex.sk, honosný dom na Rooseveltovej 3 dal postaviť Aladár Zahler v roku 1912.

„Keď o tri desaťročia aj jeho rodinu ako Židov prenasledovali, poslal ich do bezpečia a sám sa cítil neohrozene. Nacisti však v roku 1944 nemilosrdne deportovali všetkých košických Židov na smrť a Aladára zavraždili v Osvienčime," uviedol.

Budovu dnes využíva Dopravný podnik mesta Košice (DPMK). Na ceremónii sa prvýkrát stretli príbuzní Aladára Zahlera zo Slovenska, z Južnej Ameriky a dokonca z Malajzie.

Andrej Čierny doplnil, že v piatok 7. júna osadia Kamene zmiznutých v Budimíre (okres Košice-okolie) pri kaštieli, kde je dnes Múzeum historických hodín. Ďalšia rodina Zahlerovcov tam v minulosti profesionálne viedla zemiansky veľkostatok. Túto vetvu rodiny deportovali do koncentračných táborov už na jar 1942, keďže Budimír patril za vojny pod slovenský štát - na rozdiel od Košíc, ktoré patrili pod Maďarsko.

V metropole východu sa znova nakrúca. V seriáli Miša v Košiciach si môžete zahrať aj vy

Mohlo by Vás zaujímať V metropole východu sa znova nakrúca. V seriáli Miša v Košiciach si môžete zahrať aj vy

Spomienkové Kamene zmiznutých "Stolpersteine" sú súčasťou medzinárodného projektu pripomenutia obetí nacistov. Vsadené do chodníka pred domom zavraždeného pripomínajú zločin a miestnu históriu a dotvárajú verejný priestor.

Na kameni s mosadznou tabuľkou s veľkosťou 10 × 10 centimetrov je meno obete, dátum narodenia a jej osud. Autor projektu, nemecký umelec Gunter Demnig, vyrába a inštaluje kamene po celej Európe od roku 1996. Dodnes je to viac ako 100-tisíc kameňov v 25 krajinách.

(tasr, kol)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.