Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muž z Mexika nakazený vtáčou chrípkou nezomrel na daný vírus, ale v dôsledku chronických chorôb

Muž z Mexika nakazený vtáčou chrípkou nezomrel na daný vírus, ale v dôsledku chronických chorôb, oznámil tamojší rezort zdravotníctva. 59-ročný muž, ktorý zahynul pre septický šok, trpel ochorením obličiek či cukrovkou.

Na piatkovej tlačovej konferencii v Ženeve označil hovorca WHO Christian Lindmeier prípad tohto muža za "multifaktorové úmrtie" a poznamenal, že odborníci stále vyšetrujú, či sa nakazil od niekoho alebo pri kontakte so zvieratami.

Ministerstvo dodalo, že v súvislosti s týmto prípadom neexistujú dôkazy o prenose vírusu A(H5N2) z človeka na človeka. Vedci boli v pohotovosti, aby zistili zmeny vo víruse, ktoré by mohli signalizovať, že sa prispôsobuje tak, aby sa ľahšie šíril medzi ľuďmi.

Iný variant vtáčej chrípky, H5N1, sa už niekoľko týždňov šíri medzi stádami dojníc v USA, pričom zaznamenali aj malý počet prípadov u ľudí. Podľa úradov však v žiadnom z prípadov nejde o prenos nákazy z človeka na človeka, ale o prenos choroby z dobytka na ľudí.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Bielorusko mieni vyšetriť smrť poľského vojaka dobodaného na hraniciach

Bielorusko mieni vyšetriť smrť poľského vojaka dobodaného na hraniciach, Varšava však Minsku neposkytla potrebné informácie. Pohraničná stráž chce uskutočniť jednostranné alebo spoločné vyšetrovanie.

Poľského pohraničníka dobodali na hraniciach s Bieloruskom koncom mája. Poľská armáda vtedy uviedla, že vojakovi spôsobil bodné poranenia na hrudi migrant, ktorý sa načiahol cez bariéru na hraniciach.

21-ročného vojaka po útoku previezli do nemocnice. Poľsko však vo štvrtok oznámilo jeho úmrtie. Hovorca varšavskej prokuratúry Piotr Skiba uviedol, že pri pitve zosnulého vojaka v piatok stanovili, že príčinou jeho úmrtia boli bodné poranenia pľúc.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok v tejto záležitosti predvolalo bieloruského chargé d'affaires a žiadalo, aby bieloruské úrady identifikovali a vydali Poľsku "vraha" pohraničníka, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Slovák, ktorý bojoval v ruskej armáde, si údajne odsedel deväť rokov za brutálnu vraždu

Slovenský občan Jaroslav Halajčík, ktorý sa nechal naverbovať do ruskej armády a neskôr sa vzdal do rúk ukrajinských vojakov, má byť právoplatne odsúdeným vrahom. Trest za mrežami si údajne odpykal za vraždu svojej sesternice v čase, keď mal iba 16 rokov.

Informáciu o minulosti Slováka bojujúceho za Rusko priniesol denník Pravda. Obeťou brutálnej vraždy, ktorú mal Jaroslav H. spáchať so svojím vtedajším 15-ročným spolužiakom, bola 19-ročná Monika trpiaca epilepsiou.

Slovák zajatý Ukrajincami: Chcel som kopať zákopy, do boja nás poslali zo dňa na deň

Mohlo by Vás zaujímať Slovák zajatý Ukrajincami: Chcel som kopať zákopy, do boja nás poslali zo dňa na deň

Mladú ženu plánovala skupinka troch maloletých 8. októbra 2005 zabiť rituálnym spôsobom, pričom na nej mienili realizovať viaceré satanistické praktiky. Pre odpor, ktorý kládla, ju škrtili, kopali do hlavy a nakoniec utopili v kanáli. Predtým ju chceli pochovať zaživa v existujúcom hrobe.

Počas celého aktu bola po boku 16-ročného Jaroslava H. a jeho 15-ročného spolužiaka Mariána B. prítomný aj 12-ročná M. H. Telo 19-ročnej obete neskôr objavili rybári. Polícia vrahov vypátrala tri dni po spáchaní trestného činu. Maloletú pre nízky vek nemohli obžalovať.

Odsúdený mal pri sebe v čase zatknutia 100 gramov marihuany a neskoršie zistenia objasnili, že vraždu mladíci spáchali pod vplyvom toluénu, ktorý ich pravdepodobne povzbudil k vyskúšaniu satanistických rituálov, o ktorých si zvykli čítať. Páchatelia sa k vražde priznali.

Verdikt vyniesol košický súd v roku 2006 po tom, čo prokurátor odmietol návrh dohody o vine a treste. Jaroslav H. si za svoj čin odsedel deväť rokov trestu odňatia slobody, spolužiak Marián B. strávil vo väzení o rok menej.

(min)

Minúta  |  

Použitie jadrových zbraní na vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné, uviedol Putin

Použitie jadrových zbraní na vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné, uviedol ruský prezident Vladimir Putin. Vyzval ľudí, aby o nich prestali diskutovať. Za potrebný nepovažuje ani jadrový test a mobilizáciu.

"Ich použitie je možné vo výnimočnom prípade - v prípade hrozby pre suverenitu a územnú celistvosť krajiny. Nemyslím si, že takáto vec nastane. Nie je to potrebné," povedal Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

Zároveň však nevylúčil zmenu ruskej jadrovej doktríny. "Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní," povedal Putin.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Putin tiež uviedol, že nie je potrebné vyhlásenie ďalšie mobilizácie v Rusku. Podľa jeho slov sa ľudia hlásia do armády "dobrovoľne a idú na frontovú líniu brániť svoju vlasť".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Izrael a Hamas sa mali dopustiť porušenia práv detí, ocitli sa preto na "čiernom zozname" OSN

Izrael a Hamas sa mali dopustiť porušenia práv detí, ocitli sa na "čiernom zozname" Organizácie spojených národov. Izraelský premiér označil rozhodnutie generálneho tajomníka Antónia Guterresa za "choré".

Tel Aviv sa spolu s palestínskym militantným hnutím ocitol na zozname vedenom OSN po boku krajín ako Ruská federácia a Afganistan, prípadne teroristických organizácií Al-Káida či Islamský štát.

"OSN sa dnes zaradila na čiernu listinu dejín, keď sa pridala k podporovateľom vrahov Hamasu. Izraelské ozbrojené sily sú najmorálnejšia armáda na svete a žiadne choré rozhodnutie OSN to nezmení," prehlásil v reakcii predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu.

(times of israel)

Minúta  |  

OSN požaduje prepustenie jedenástich pracovníkov zadržiavaných v Jemene

Organizácia spojených národov požaduje prepustenie jedenástich pracovníkov, ktorých zadržiavajú jemenskí povstalci húsíovia, uviedol hovorca OSN Stéphan Dujarric. Aktivisti hrozia Jemenu izoláciou.

Dujarric dodal, že organizácia využíva všetky dostupné prostriedky, aby čo najskôr zabezpečila bezpečné a bezpodmienečné prepustenie všetkých zadržaných.

Regionálni predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že medzi zadržanými sú zamestnanci Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Rozvojového programu OSN, Svetového potravinového programu aj úradu osobitného vyslanca generálneho tajomníka pre Jemen.

Ľudskoprávna organizácia Majjún vo svojom vyhlásení menovala aj ďalšie humanitárne iniciatívy, ktorých pracovníkov zadržali húsíovia v štyroch provinciách – Amrán, Hudajdá, Sáda a Saná. Majjún kroky húsíov ostro odsúdil ako "nebezpečnú eskaláciu".

(tasr, afp, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.