Slovák zajatý Ukrajincami: Chcel som kopať zákopy, do boja nás poslali zo dňa na deň

Slovák Jaroslav Halajčík, ktorý bojoval na strane Ruska a nedávno padol do ukrajinského zajatia, tvrdí, že jeho pôvodný plán nezahŕňal účasť v bojových operáciách.

Snímka obrazovky 2024-06-03 110732 Oleksandr Kačur (vľavo) a Jaroslav Halajčík. Foto: reprofoto Facebook

„Viete, chcel som ruské občianstvo. A potom odísť na Sibír. Ďaleko od civilizácie. Tam žiť v úplnom pokoji. To bol taký sen. Najradšej som v lese. Mám veľmi rád prírodu,“ povedal novinárom českého Deníka N, ktorí sa s ním stretli na nešpecifikovanom mieste v Doneckej oblasti pod dohľadom Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Halajčík, ktorý v minulosti pracoval v Británii a svoje zárobky investoval do cestovania, sa v roku 2021 začal zaujímať o politiku a sledovať ruské médiá, pričom ruskej propagande na štátnej televízii Rossija 24 uveril natoľko, že sa rozhodol tam odísť.

Peniaze na zablokovanej karte

Krátko po príchode koncom januára 2024 podpísal kontrakt na službu v ruskej armáde, čo ho napokon priviedlo k účasti na ruskej invázii na Ukrajinu. Za zmluvu zinkasoval 205-tisíc rubľov [vyše 2-tisíc eur, pozn. red.] a peniaze mu posielali na kartu, ktorá je ale pre protiruské sankcie zablokovaná. 

Výcvik v ruskej armáde bol krátky a pôvodné plány na nevojenskú úlohu rýchlo zanikli. Halajčík opisuje, ako bol zhruba v polovici februára poslaný do prvej línie vojenských operácií, kde jeho úlohy zahŕňali tvorbu a obsluhu zákopov a bunkrov v Luhanskej oblasti.

„Myslel som si, že budem kopať bunkre. A to som spočiatku aj robil. Od 13. februára som bol mesiac a pol v tyle, v lese v Luhanskej oblasti. Tiež som stále nakladal a vykladal uraly, ruské nákladné autá. Vodu, debny s muníciou,“ vraví.

„Oddnes ste v útoku. Hotovo“

Jeho bojová úloha na frontovej línii vyvrcholila počas aprílovej ofenzívy, kedy bol presunutý z logistiky priamo do útočnej pechoty. Táto zmena vraj prišla neočakávane a bez jeho súhlasu, no netýkala sa iba jeho.

Vojakom z jeho jednotky údajne zobrali všetky doklady a prekvalifikovali ich na útočnú pechotu. „Celá naša rota išla dopredu. Skrátka, prišli a oznámili nám to: ‚Oddnes ste v útoku.‘ Hotovo.“

Jeho príbeh vyšiel na najavo po tom, čo sa počas jedného z útokov koncom mája omylom dostal na ukrajinskú pozíciu a rozhodol sa vzdať. Vo svojom rozhovore uviedol, že počas útokov na ukrajinských vojakov nestrieľal a namiesto toho pomáhal zdravotníkom s evakuáciou zranených.

Teraz Halajčík tvrdí, že by sa rád vrátil na Slovensko a že do Ruska už ísť nechce. Avizoval ochotu odsedieť si na Slovensku trest za účasť v cudzom vojsku, za čo by mu hrozilo dva až osem rokov odňatia slobody.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac