Preskočiť na obsah
  |  

Na sídlisku SNP vyrastie nová materská škola až pre 80 malých Michalovčanov

MICHALOVCE - Michalovská radnica má v pláne postaviť na sídlisku SNP novú materskú školu (MŠ) pre 80 detí. Dôvodom je aj vybudovanie nových bytových domov na tomto sídlisku.

„Väčšia časť územia sídliska SNP patrí do spádovej oblasti MŠ na Školskej ulici. Dôvodom na výstavbu MŠ na sídlisku SNP je, že obsadenosť MŠ na Školskej 5 je dlhodobo na svojich maximálnych hodnotách," uviedla pre TASR referentka odboru komunikácie a marketingu mestského úradu Marcela Andréová.

Podľa podkladov má byť nová MŠ dvojpodlažná budova so štyrmi triedami, predpokladaná zastavaná plocha je 480 metrov štvorcových. Na pozemku sa v súčasnosti nenachádzajú stavebné objekty ani spevnené plochy, prevažujú náletové dreviny. Na výstavbu určili pozemok vo vlastníctve mesta.

Mesto plánuje využiť finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, a to v závislosti od rozpočtu, ktorý vzíde z projektovej dokumentácie," dodala Marcela Andréová s tým, že na území mesta sa nachádza celkovo 13 materských škôl.

(tasr, kol)

  |  

Napätie medzi SNS a Hlasom. Šutaj Eštok zápasí o rešpekt

Predsedu parlamentu bude koalícia vyberať až v septembri. Informovali o tom líder Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko a minister životného prostredia Tomáš Taraba počas pondelkovej tlačovej konferencie.

Koaličné rady počas leta plánujú taktiež prebrať aj iné personálne otázky a návrhy zákonov.

„Dali sme si leto na to, aby sme usporiadali všetky personálne vzťahy a nastavenie koalície, aby sme v septembri mohli predstúpiť so schvaľovaním štátneho rozpočtu, s rokovacím poriadkom a mnohými inými zákonmi, ktoré koalícia pripraví,“ povedal Danko.

Koalícia sa podľa jeho slov bude zaoberať aj prípravou mediálneho úradu, ktorý nahradí Radu pre mediálne služby a bude dozerať napríklad na to, aby boli médiá povinné opraviť informácie v článkoch, ktoré budú nepravdivé.

Na september preložili aj návrh zákona o mimovládkach, lebo ešte potrebujú doladiť výhrady Európskej komisie, aby sme neprišli o peniaze z plánu obnovy. "Všetko, čo je problémové, vyriešime v lete a v septembri pred vás predstavíme, verím, že so zdravým premiérom, takzvané jesenné zákony, ktoré budú zaujímavé pre spoločnosť," povedal šéf národniarov.

Preberali vraj aj návrh, že poslanec Tibor Gašpar (Smer) by mohol nahradiť Ľuboša Blahu na poste podpredsedu parlamentu. Smer môže podľa Danka takýto návrh predložiť aj v septembri, SNS takúto nomináciu akceptuje.

V júni budú riešiť vetované zákony

Na júnovej schôdzi sa chce koalícia zaoberať najmä zákonmi, ktoré prezidentka vetovala, teda zákonom o Fonde na podporu umenia (FPU) a zákonom o náletových drevinách. "To budú prvé body. Chceme pokračovať v rokovaní o zákone o STVR a novom zákone lex atentát," naznačil Danko.

Taraba kritizoval prístup médií, ktoré vraj publikujú lži. Ako príklad uviedol, že jeho ministerstvo životného prostredia v pondelok dostalo list z Európskej komisie, že koaličný zákon o odstrele medveďa hnedého je v súlade s európskou legislatívou, hoci Denník N ešte aj dnes článkami navodzuje presný opak.

"Nikto tu nikoho nejde naháňať, ale politik nemôže byť dehumanizovaná persona, voči ktorej si môže každý dovoliť bezbreho čokoľvek," poznamenal Taraba.

Danko uviedol, že Smer aj SNS trvajú na tom, že novým predsedom parlamentu by mal byť šéf SNS. "Na našich pozíciách sa nič nemení. Otázka je, ako dospieť k cieľu," naznačil.

Kreslo predsedu parlamentu je neobsadené od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta. Vtedy prišiel o poslanecký mandát, a teda aj o pozíciu šéfa parlamentu. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).

Kandidatúru lídra SNS Andreja Danka na post predsedu parlamentu podporili premiér Robert Fico, poslanec Smeru Tibor Gašpar, taktiež aj minister obrany za Smer Robert Kaliňák. S obsadením postu predsedu súhlasí aj domáca SNS. Jedna z trojice koaličných strán Hlas, naopak, Andreja Danka za šéfa parlamentu odmieta. Ten totiž už skôr avizoval, že do funkcie nominuje svojho vicepremiéra Richarda Rašiho.

Matúš Šutaj Eštok v súvislosti s postom predsedu parlamentu povedal, že znenie koaličnej zmluvy sa nemení. Na koaličnej rade sa podľa predsedu Hlasu dohodli, že z rešpektu k zraneniam Roberta Fica sa bude koalícia počas leta sústrediť na chod štátu a zlepšovanie vzájomných vzťahov. „Nechceme riešiť funkcie, ale robiť politiku pre ľudí,“ dodal s tým, že koaličné strany sa navzájom rešpektujú.

SNS v eurovoľbách pohorela, lebo voliči nás chcú v parlamente

Koaličná strana SNS neuspela v sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu. Získala 1,9 percenta preferenčných hlasov, čo na obsadenie mandátov nestačí. Stranu volilo 28-tisíc ľudí.

"Ľudia sa rozhodli inak, nemienim ich rozhodnutie spochybňovať," vyjadril sa na margo eurovolieb líder Danko. Dodal, že členovia kandidátky národniarov mali záujem byť súčasťou skupiny Identita a demokracia (ID).

"Ľudia nám podľa nášho názoru odkázali, aby sme zotrvali v tejto vláde, spájali viac koalíciu a pracovali na zákonoch," povedal predseda SNS. Dodal, že očakáva od zástupcov národno-vlasteneckých síl, ktorými sú podľa neho budúci europoslanci z Republiky Milan Uhrík a Milan Mazurek, že sa etablujú v europarlamente a národné hlasy "neskončia v Dunaji".

Národniari si z toho podľa Danka zobrali ponaučenie, že pri zostavovaní eurokandidátky "sa neoplatí ísť v plnej sile, lebo mnohí voliči to nepochopili". Narážal tým zrejme na skutočnosť, že medzi uchádzačmi o európske kreslo boli dvaja ministri (Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová) a aj Danko ako líder strany.

Poslanec Rudolf Huliak, ktorý tiež kandidoval do europarlamentu, si vlastný neúspech vysvetlil tým, že voliči ho chcú v národnom parlamente a na poste starostu Očovej. Aj Taraba si výsledok volieb do Európskeho parlamentu vysvetľuje ako výsledok želania voličov, ktorí nechceli, aby kandidáti SNS odišli do Bruselu.

(let, est)

  |  

Nitra vyhlásila mimoriadnu situáciu spojenú s tretím stupňom povodňovej aktivity

Nitra vyhlásila mimoriadnu situáciu spojenú s tretím stupňom povodňovej aktivity. Hlavným dôvodom je situácia na ulici Nad Hrabinou v mestskej časti Kynek.

"Po výdatných dažďoch prišli návalové vody s blatom z rolí popri diaľnici, ktoré sa vyliali práve v tejto lokalite," informoval primátor Marek Hattas.

Voda s blatom zatopila domy a pivnice, dostala sa aj do áut. Na mieste zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru, dobrovoľní hasiči, ale aj pohotovostná vojenská jednotka. Podľa primátora je situácia aktuálne stabilizovaná, všetky zložky pracujú na odstraňovaní následkov záplav.

(tasr)

  |  

Pátranie so smutným koncom: nezvestného muža našli mŕtveho

ILAVA – Pátranie po nezvestnom Emilovi, o ktorom rodina nemala žiadne informácie, odvolali. Muža našli bez známok života.

Nezvestného začali hľadať v pondelok 10. júna. „Dnes v ranných hodinách sme prijali informáciu o nezvestnosti Emila, ktorý odišiel z domu na bicykli a nepodal o sebe žiadne informácie. Naši členovia z Pohotovostného pátracieho tímu okamžite zareagovali a vyrazili do terénu na pátraciu akciu v spolupráci s Políciou SR a dobrovoľnými hasičmi,“ uviedol Pohotovostný pátrací tím - TN kraj na Facebooku.

O niekoľko hodín neskôr informovali o smutnej správe. „Krátko pred 15:00 sa podarilo nezvestného Emila vypátrať, avšak, žiaľ, už bez známok života. Táto tragická situácia nás veľmi mrzí a rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť,“ dodali.

  |  

Súčasná vlna horúčav v Indii je doteraz najdlhšia v histórii

Súčasná vlna horúčav v Indii je doteraz najdlhšia v histórii. Hlavný vládny expert na počasie varoval, že ľudia budú vystavení čoraz vyšším teplotám.

Niektoré časti severnej Indie sužuje od polovice mája vlna horúčav, pričom teploty stúpajú nad 45 stupňov Celzia. V rôznych častiach krajiny toto horúce obdobie trvalo približne 24 dní. Očakáva sa pokles teplôt, keď sa každoročné monzúnové dažde presunú tento mesiac na sever, ale indický vládny expert varoval, že bude nasledovať ešte horšie obdobie. "Ak sa neprijmú preventívne alebo ochranné opatrenia, vlny horúčav budú častejšie, trvalejšie a intenzívnejšie," povedal.

India je tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, ale zaviazala sa, že do roku 2070 dosiahne uhlíkovo neutrálne hospodárstvo - dve desaťročia po väčšine priemyselných krajín Západu. V súčasnosti je pri výrobe energie v prevažnej miere závislá od uhlia. Ako ukazuje vedecký výskum, zmena klímy spôsobuje, že vlny horúčav sú dlhšie, častejšie a intenzívnejšie. Posledná vlna horúčav spôsobila, že teplota v Naí Dillí sa vyrovnala doterajšiemu rekordu hlavného mesta - 49,2 stupňom Celzia z roku 2022.

(tasr, afp)

  |  

Šimečka: Progresívne Slovensko je dnes najsilnejšou liberálnou stranou v Európe

Pri pohľade na výsledky volieb do Európskeho parlamentu v iných európskych krajinách je dnes Progresívne Slovensko najsilnejším liberálnym politickým subjektom v Európe. Na dnešnej tlačovej konferencii to skonštatoval šéf progresívcov Michal Šimečka. Zároveň zdôraznil, že žiadna slovenská politická strana ešte nezískala taký počet hlasov a šesť kresiel v EP.

„Sme prakticky zdvojnásobili náš zisk z roku 2019," povedal Šimečka. Výsledok PS podľa neho signalizuje, že je možné poraziť Smer-SD. „Je to veľmi dôležitá vzpruha do najbližších mesiacov a rokov," vyhlásil predseda PS. Doplnil, že ide aj o odkaz tejto vláde, „nech trochu brzdia, že nemôžu všetko".

PS chce podľa svojho predsedu na výsledok v eurovoľbách nadviazať a zabojovať o to, aby sa vízia moderného a európskeho Slovenska presadila aj v ďalších voľbách. „Či už komunálnych a župných, alebo potom národných," zdôraznil Šimečka. Dodal, že jeho ambíciou je tiež ukotviť hnutie v každom regióne, meste a okrese.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta hlasov. Získalo tak šesť poslaneckých kresiel, ktoré obsadia Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik a Lucia Yar.

(sita)