Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ.

Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Keďže sa Európska komisia domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.

Súdny dvor dal eurokomisii za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.

„Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie,“ konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.

Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov „žiadateľov o azyl“, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.

Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi štátmi EÚ.

Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.

Ak sa eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

(sdeú, tasr)

Minúta  |  

Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa môže javiť ako dobrá správa

Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa môže javiť ako dobrá správa, ale pri bližšom pohľade to tak nemusí byť. V tomto duchu sa vyjadril politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

V týchto eurovoľbách sme na Slovensku zaznamenali historicky najvyššiu účasť (viac ako 34 percent). No v rámci Európskej únie sme stále na chvoste rebríčka. "Nižšiu voličskú účasť ako Slovensko mali už len Lotyšsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko. Považujem za žalostné, ak dve tretiny oprávnených voličov ostávajú doma bez akejkoľvek spätnej odozvy," vraví politológ.

Za nárastom účasti Onufrák vidí najmä aktivizáciu proeurópsky orientovaných voličov. Výsledky tohoročných eurovolieb na Slovensku podľa politológa potvrdili, že o víťazovi sa rozhodovalo medzi dvomi najsilnejšími politickými subjektmi - koaličným Smerom-SD a opozičným hnutím Progresívne Slovensko (PS).

Onufrák poukázal na to, že víťazným progresívcom stúpla v porovnaní s poslednými eurovoľbami voličská podpora o vyše 200-tisíc hlasov. Tá stúpla aj v prípade výsledkov Smeru, keď oproti predchádzajúcim eurovoľbách v roku 2019 získali rovnako o 200-tisíc hlasov viac.

(sita)

Minúta  |  

Ruská ponorka a vojnové lode priplávali na Kubu

Ruská jadrová ponorka a niekoľko lodí vojnového námorníctva vplávalo v stredu do havanského prístavu. Ostať tam majú do 17. júna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Prvá do prístavu vplávala tankovacia loď Akademik Pašin s remorkérom Nikolaj Čiker. Neskôr dorazila aj fregata triedy Admirál Gorškov a napokon ponorka na jadrový pohon Kazaň. Žiadne z týchto plavidiel nemalo na palube jadrové zbrane, čo potvrdili aj Spojené štáty. Nemenovaný predstaviteľ Washingtonu poznamenal, že prítomnosť ruských plavidiel na Kube nepredstavuje žiadnu hrozbu pre USA.

Podľa ruského ministerstva obrany toto zoskupenie predtým vykonalo cvičenie s použitím presných rakiet v Atlantickom oceáne.

Kuba minulý týždeň ozrejmila, že návšteva ruských plavidiel je súčasťou bežnej praxe, ktorú má Havana so spriatelenými krajinami.

Na snímke ľudia s ruskými vlajkami sledujú ruskú jadrovú ponorku Kazaň, ktorá sa plaví do havanského prístavu na Kube v stredu 12. júna 2024.

Havana leží iba približne 160 kilometrov od americkej námornej základne Key West na Florida. "Návšteva ruských lodí je spôsob, akým ruský prezident Vladimir Putin pripomína Západu, že Moskva dokáže pôsobiť ako vyzývateľ Washingtonu aj v jeho sfére vplyvu," povedal politológ William Leogrande z Americkej univerzity vo Washingtone.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel sa stretol s Vladimirom Putinom v máji už po štvrtý raz, keď sa zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve. Vyhlásil vtedy, že Rusko môže s podporou Havany vždy počítať. Moskva zas Kube v marci poskytla 90-tisíc ton ropy, ktorej má ostrov nedostatok, a prisľúbila aj podporu ďalších projektov.

Na snímke ľudia sledujú fregatu triedy Admirál Gorškov, ktorá sa plaví do havanského prístavu na Kube v stredu 12. júna 2024. Foto: TASR/AP
Minúta  |  

Členské štáty NATO plánujú podniknúť „ráznejšie kroky“ voči ruským špiónom, vyhlásil generálny tajomník

Členské štáty NATO plánujú podniknúť „ráznejšie kroky“ voči ruským špiónom, vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Má ísť o reakciu na „nepriateľské kroky“ Moskvy.

„Pozorujeme viacero prípadov sabotáže, podpaľačských pokusov, kybernetických útokov a dezinformácií,“ povedal. Ministri obrany NATO sa na svojom zasadnutí v Bruseli budú venovať aj týmto nepriateľským aktivitám Ruska, avizoval.

Rokovať budú podľa Stoltenberga o možnostiach, ako na tieto kroky reagovať – vrátane ochrany dôležitej námornej a kybernetickej infraštruktúry a prísnejších opatreniach voči príslušníkom ruských spravodajských služieb.

Ministri sa majú venovať aj podpore Ukrajiny. „Cieľom postupu NATO je obmedziť medzery a zdržania v podpore Ukrajiny,“ uviedol.

Dodal, že na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je potrebná dohoda naprieč celou Severoatlantickou alianciou. Členské štáty podľa neho takisto ešte musia dosiahnuť dohodu o dlhodobom prísľube o finančnej pomoci pre Ukrajinu.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Fungovanie schengenu, posilnenie ochrany vonkajších hraníc a efektívne návraty migrantov sú priority

Riadne fungovanie schengenu, posilnenie ochrany vonkajších hraníc a efektívne návraty migrantov sú priority, ktoré Slovenská republika dlhodobo presadzuje na európskej úrovni. Na rokovaní Rady ministrov pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu to zdôraznil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Podľa neho sme otvorení aj inovatívnym prístupom vrátane možnosti využívať extrateritoriálne centrá na spracovanie žiadostí o azyl mimo EÚ. Na dobré fungovanie schengenského priestoru má dôležitý vplyv vízová politika, pričom je podľa ministra vnútra nevyhnutné vytvárať tlak na tretie krajiny, aby si tú svoju zosúladili s vízovou politikou členských štátov.

Opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo podľa neho zostať iba krajným riešením. Šutaj Eštok zároveň partnerov informoval o súčasnej situácii z pohľadu sekundárnej tranzitnej migrácie na území SR, ktorá medziročne klesla.

(sita)

Minúta  |  

V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“

V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Zároveň dúfa, že k dosiahnutiu dohody o vytvorení fondu pre Ukrajinu dôjde počas stretnutia G7 vo Fasane v regióne Apúlia v južnom Taliansku.

Poradca spomenul aj vojnu v Pásme Gazy. Izrael podľa neho stojí za návrhom na prímerie v osemmesačnej vojne v palestínskej enkláve, pričom cieľom je odstrániť rozpory s palestínskym hnutím Hamas a čoskoro dosiahnuť dohodu.

V rozhovore s novinármi pred stretnutím lídrov G7 Sullivan vyhlásil, že svet by mal nabádať palestínske hnutie na prijatie návrhu o prímerí, ktoré predstavil koncom mája americký prezident Joe Biden.

Sullivan dodal, že lídri skupiny G7 sú v dôležitých otázkach jednotnejší než kedykoľvek predtým.

Vo štvrtok sa začína 50. samit hláv štátov a vlád skupiny G7. Zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Témami pracovných rokovaní prvého dňa budú Afrika, klimatická zmena, Blízky východ a Ukrajina.

(afp, reuters, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.