Preskočiť na obsah
  |  

Príspevok na pohreb by sa mohol zvýšiť zo sumy 79,67 eur na 200 eur

Príspevok na pohreb by sa mohol zvýšiť zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.

Do parlamentu ju predložila skupina poslancov za koaličnú SNS, ktorá návrh odôvodňuje potrebou zohľadniť súčasné ekonomické podmienky a zabezpečiť dostatočnú finančnú podporu pre pozostalých. "Od poslednej úpravy výšky príspevku na pohreb v roku 2007 došlo k výraznému nárastu životných nákladov vrátane cien pohrebných služieb, čo spôsobilo, že aktuálna suma príspevku je nedostatočná na pokrytie nákladov spojených s pohrebom," uviedli predkladatelia.

Zvýšenie príspevku by podľa nich malo prispieť k sociálnej spravodlivosti a malo by viesť k zmierneniu finančného zaťaženia rodín po strate blízkej osoby. Novela by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. januára 2025.

(tasr)

  |  

Ceny nových aj starších bytov rastú, realitný boom však zatiaľ nemožno očakávať

Ceny nových aj starších bytov rastú, realitný boom však zatiaľ nemožno očakávať. Ceny bytov sa od konca decembra 2023 zvýšili z úrovne 2 629 eur/m2 na 2 712 eur/m2. Za päť mesiacov ide tak o nárast o 3,2 percent.

V medziročnom porovnaní sa ceny bytov zvýšili o 2,4 percent. Vyplýva to z údajov Realitného barometra Realitnej únie SR. Jeho hodnota sa najviac zvýšila u novších trojizbových bytov v Prešove a Žiline. Rast cien bytov však zaznamenalo za uplynulých päť mesiacov šesť z ôsmich krajských miest.

Napriek tomu podľa analytika Vladimíra Kubrického o realitnom boome hovoriť nemožno. "Rast je v súčasnosti oveľa miernejší ako napríklad pred dvomi rokmi, keď byty zdražovali štyrikrát rýchlejším tempom." Oživenie realitného trhu podľa neho priniesol priaznivý vývoj zamestnanosti, miezd či skrotenie spotrebiteľskej inflácie.

Hoci sa realitný trh v posledných mesiacoch dostal zo stabilizačnej do rastovej fázy, podľa Kubrického je oproti svojmu maximu z augusta 2022 stále v mínuse 6,5 percent. Aktuálne júnové zníženie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou o 25 bázických bodov zatiaľ na trh s hypotékami veľké zmeny podľa analytika neprinieslo. Ceny bytov budú podľa Realitnej únie v najbližších mesiacoch stúpať len mierne.

(tasr)

  |  

Pellegrini bude na obede po inaugurácii hostiť 15 mladých ľudí a 15 seniorov

Pellegrini bude na obede po inaugurácii hostiť 15 mladých ľudí a 15 seniorov. Týmto by chcel vyslať z Prezidentského paláca signál o potrebe vrátiť sa naspäť k medzigeneračnej solidarite a dialógu.

"Pokúsiť sa dostať do rozhovorov najmladšiu generáciu s tou najstaršou. Mladí prinášajú energiu, starší skúsenosť. Treba mať k tomu rešpekt a počúvať sa," povedal pre s tým, že seniori s mladými budú sedieť za jedným stolom "na striedačku".

Poukázal na to, že tieto dve skupiny sa prestávajú chápať, dostávajú iný obsah a žijú vo svojich "bublinách". Medzigeneračnú solidaritu považuje Pellegrini za základ fungovania spoločnosti.

(tasr)

  |  

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ.

Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Keďže sa Európska komisia domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.

Súdny dvor dal eurokomisii za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.

„Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie,“ konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.

Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov „žiadateľov o azyl“, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.

Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi štátmi EÚ.

Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.

Ak sa eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

(sdeú, tasr)

  |  

Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa môže javiť ako dobrá správa

Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa môže javiť ako dobrá správa, ale pri bližšom pohľade to tak nemusí byť. V tomto duchu sa vyjadril politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

V týchto eurovoľbách sme na Slovensku zaznamenali historicky najvyššiu účasť (viac ako 34 percent). No v rámci Európskej únie sme stále na chvoste rebríčka. "Nižšiu voličskú účasť ako Slovensko mali už len Lotyšsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko. Považujem za žalostné, ak dve tretiny oprávnených voličov ostávajú doma bez akejkoľvek spätnej odozvy," vraví politológ.

Za nárastom účasti Onufrák vidí najmä aktivizáciu proeurópsky orientovaných voličov. Výsledky tohoročných eurovolieb na Slovensku podľa politológa potvrdili, že o víťazovi sa rozhodovalo medzi dvomi najsilnejšími politickými subjektmi - koaličným Smerom-SD a opozičným hnutím Progresívne Slovensko (PS).

Onufrák poukázal na to, že víťazným progresívcom stúpla v porovnaní s poslednými eurovoľbami voličská podpora o vyše 200-tisíc hlasov. Tá stúpla aj v prípade výsledkov Smeru, keď oproti predchádzajúcim eurovoľbách v roku 2019 získali rovnako o 200-tisíc hlasov viac.

(sita)

  |  

Ruská ponorka a vojnové lode priplávali na Kubu

Ruská jadrová ponorka a niekoľko lodí vojnového námorníctva vplávalo v stredu do havanského prístavu. Ostať tam majú do 17. júna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Prvá do prístavu vplávala tankovacia loď Akademik Pašin s remorkérom Nikolaj Čiker. Neskôr dorazila aj fregata triedy Admirál Gorškov a napokon ponorka na jadrový pohon Kazaň. Žiadne z týchto plavidiel nemalo na palube jadrové zbrane, čo potvrdili aj Spojené štáty. Nemenovaný predstaviteľ Washingtonu poznamenal, že prítomnosť ruských plavidiel na Kube nepredstavuje žiadnu hrozbu pre USA.

Podľa ruského ministerstva obrany toto zoskupenie predtým vykonalo cvičenie s použitím presných rakiet v Atlantickom oceáne.

Kuba minulý týždeň ozrejmila, že návšteva ruských plavidiel je súčasťou bežnej praxe, ktorú má Havana so spriatelenými krajinami.

Na snímke ľudia s ruskými vlajkami sledujú ruskú jadrovú ponorku Kazaň, ktorá sa plaví do havanského prístavu na Kube v stredu 12. júna 2024.

Havana leží iba približne 160 kilometrov od americkej námornej základne Key West na Florida. "Návšteva ruských lodí je spôsob, akým ruský prezident Vladimir Putin pripomína Západu, že Moskva dokáže pôsobiť ako vyzývateľ Washingtonu aj v jeho sfére vplyvu," povedal politológ William Leogrande z Americkej univerzity vo Washingtone.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel sa stretol s Vladimirom Putinom v máji už po štvrtý raz, keď sa zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve. Vyhlásil vtedy, že Rusko môže s podporou Havany vždy počítať. Moskva zas Kube v marci poskytla 90-tisíc ton ropy, ktorej má ostrov nedostatok, a prisľúbila aj podporu ďalších projektov.

Na snímke ľudia sledujú fregatu triedy Admirál Gorškov, ktorá sa plaví do havanského prístavu na Kube v stredu 12. júna 2024. Foto: TASR/AP