Na horskom priechode Vernár v okrese Poprad sa na ceste skrížil kamión. Úsek je obojsmerne neprejazdný.
Dodala, že vodiči môžu zablokovanú cestu obísť cez Stratenú, Mlynky, Spišskú Novú Ves a Spišský Štvrtok.
(tasr)
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Na horskom priechode Vernár v okrese Poprad sa na ceste skrížil kamión. Úsek je obojsmerne neprejazdný.
Dodala, že vodiči môžu zablokovanú cestu obísť cez Stratenú, Mlynky, Spišskú Novú Ves a Spišský Štvrtok.
(tasr)
Zelenskyj a Biden podpísali desaťročnú dohodu, ktorá má slúžiť aj ako „most“ pre prípadné členstvo Ukrajiny v NATO. Okrem toho má posilniť bezpečnosť Ukrajiny. Stalo sa tak na okraj samitu G7 v Taliansku.
Spojené štáty majú v úmysle poskytovať dlhodobú materiálnu, výcvikovú, spravodajskú a obrannú podporu na rozvoj ukrajinských bezpečnostných a obranných síl.
Desaťročnú zmluvu uzatvoril Zelenskyj aj s Japonskom „V roku 2024 Japonsko poskytne Ukrajine 4,5 miliardy dolárov a bude nás naďalej podporovať počas celého desaťročného obdobia platnosti dohody,“ povedal Volodymyr Zelenskyj, keď dohodu oznámil.
„To zahŕňa bezpečnostnú a obrannú pomoc, humanitárnu pomoc, technickú a finančnú spoluprácu, ako aj spoločné úsilie o mierový vzorec,“ dodal. „Dohoda navyše zahŕňa sankcie voči agresorovi a snahu brať agresora na zodpovednosť.“
(reuters, tasr)
Španielsky systém protivzdušnej obrany typu Patriot zostane v Turecku, a to aj napriek tomu, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vlády európskych krajín, aby takéto obranné systémy dodali Kyjevu.
"Napriek tomu, že sme o tom hovorili s ukrajinskou vládou, záväzkom španielskej vlády je ponechať systémy Patriot v Turecku," povedal Sánchez počas spoločnej tlačovej konferencie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Madride.
Zelenskyj niekoľkokrát vyzval spojencov, aby Ukrajine dodali viac systémov protivzdušnej obrany. V utorok na konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne uviedol, že na ochranu veľkých ukrajinských miest potrebuje jeho armáda v najbližšej dobe najmenej sedem systémov Patriot.
(reuters, tasr)
Parížania vyzývajú „spraviť veľkú potrebu do Seiny“, lebo prezident Emmanuel Macron sa zaviazal, že si pred olympiádou v nej zapláva. Francúzski občania tým na sociálnych sieťach vyjadrujú obavy, že rieka nie je čistá.
Protestná kampaň s názvom „23. júna sa kaká do Seiny“ vznikla s cieľom spochybniť bezpečnosť rieky, keďže francúzsky prezident sa zaviazal plávať v nej pred blížiacim sa termínom olympiády. Politik tým chce dokázať, že rieka je čistá a bezpečná.
Plávanie v Seine je zakázané od roku 1923. Tento rok sa konajú olympijské hry v Paríži, vláda preto vyčlenila financie na vyčistenie rieky, aby sa umožnili podujatia na otvorenej vode.
Pol roka pred olympiádou európska pobočka Surfrider Foundation testuje vzorky vody zo Seiny. Pochybnosti však pretrvávajú a organizácia uvádza, že športovci „budú musieť súťažiť v znečistených vodách Seiny“, čo ohrozí ich zdravie. Zo 14 odobratých vzoriek bola zatiaľ iba jedna považovaná za "uspokojivú". Zvyšné vzorky vykazovali zvýšené množstvo črevných baktérií.
(sbs news)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval lídrov krajín G7, aby schválili "Marshallov plán" na obnovu Ukrajiny po ruskej invázii.
Marshallov plán, ktorý prijal americký Kongres v roku 1948, bol program zahraničnej pomoci v hodnote niekoľkých miliárd dolárov s cieľom pomôcť Európe zničenej druhou svetovou vojnou.
"Potrebujeme jasný plán obnovy Ukrajiny. Podobne ako bol Marshallov plán pre Európu po vojne," uviedol Zelenskyj. Svetová banka odhaduje, že obnova Ukrajiny bude stáť približne pol bilióna dolárov.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že nedávne uvoľnenie obmedzení, aby Ukrajina mohla používať západné zbrane pri útokoch na ciele v Rusku, jej poskytlo väčšinu ochranu pred ruskými vzdušnými útokmi, predovšetkým v meste Charkov.
Kyjev však podľa neho potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot aj zbraní dlhého dosahu.
(reuters, tasr)
V okrese Košice a Košice-okolie na toku Hornád naďalej hrozia povodne. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal hydrologickú výstrahu prvého stupňa.
Výstraha je predbežne vydaná do piatka 14. júna do 8.00 hodiny. "Na tokoch budú pretrvávať vysoké vodné stavy zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity. Vývoj hydrologickej situácie bude priebežne aktualizovaný," uviedol SHMÚ.
(tasr)
Všetky krajiny skupiny G7 prispejú na pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu. Ako záruka na túto pôžičku budú použité úroky zo zmrazených ruských aktív, potvrdila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
O dohode ohľadom použitia ruských zmrazených aktív na podporu Ukrajiny dosiaľ hovorili len nemenované zdroje. Tieto aktíva majú hodnotu 325 miliárd dolárov. Výnosy z úrokov majú slúžiť ako zábezpeka na získanie pôžičky pre Kyjev v hodnote do 50 miliárd dolárov.
"Na túto pôžičku prispejú všetky krajiny G7. Ministri financií sa teraz zaoberajú podrobnosťami - napríklad na tému ochranných opatrení - a objasnia to čo najskôr," uviedla von der Leyenová na okraj summitu G7 v Taliansku.
Nemenovaný predstaviteľ Európskej únie podľa Reuters povedal, že približne polovicu z 50-miliardovej pôžičky môže zabezpečiť samotná EÚ, konečné podiely však zatiaľ neboli dohodnuté.
(tasr, afp, reuters)
Spojené štáty, Británia a Kanada vo štvrtok obvinili Rusko zo snáh ovplyvniť októbrové prezidentské voľby v Moldavsku.
V spoločnom vyhlásení troch západných krajín sa uvádza, že Rusko sa s pomocou dezinformácií a propagandy usiluje zhoršiť napätie v moldavskej spoločnosti a vyvolať negatívne dojmy o Západe aj o úradujúcej prezidentke Mai Saunduovej.
Cieľom tohto vyhlásenia je "varovať demokratických partnerov a spojencov, že ruskí aktéri vykonávajú sprisahanie so zámerom ovplyvniť výsledky prezidentských volieb v Moldavsku".
Vlády USA, Británie a Kanady tvrdia, že Moskva podporuje vybraných prezidentských kandidátov a prostredníctvom istých aktérov kritizuje prezidentku Sanduovú a jej stranu Akcia a solidarita s cieľom vyvolať protesty. Títo aktéri podľa nich plánujú šíriť lži o prezidentke a poukazovať na údajné nezrovnalosti súvisiace s voľbami. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrilo.
Varovanie pred ruským zasahovaním prichádza iba deň po tom, čo Spojené štáty uvalili sankcie na Jevgeniju Guculovú, proruskú guvernérku moldavského regiónu Gaugazsko.
(reuters, tasr)
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová privítala v Nemecku 350 zahraničných policajtov, ktorí sa budú počas konania futbalových majstrovstiev Európy podieľať na bezpečnosti. Ako najväčšiu hrozbu, ktorej budú čeliť, uviedla islamský terorizmus.
„Našu pozornosť venujeme samozrejme najviac islamskému terorizmu, chuligánom a ďalším porušením zákona, každodennému zločinu, násilnému zločinu, ale tentoraz aj kybernetickým útokom,“ povedala Faeserová.
Policajti pochádzajú zo všetkých krajín, ktoré sa zúčastňujú na turnaji. Budú spoločne nasadení na železničných staniciach, vo vlakoch, na letiskách a na hraniciach.
Podľa ministerky vyzýval Islamský štát krátko po útoku v ruskej koncertnej sále Crocus City Hall k útokom aj na európske futbalové štadióny, preto majú islamskú scénu pevne na muške. Existuje aj obava, že konflikt a napätie na Ukrajine a na Blízkom východe by sa mohlo preniesť na turnaj. "Niektorí ľudia sa snažia tieto konflikty priniesť do našej krajiny,“ varovala Faeserová.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Juraj Blanár, neočakáva, že mierový samit vo Švajčiarsku prinesie jednoznačný záver, pretože na ňom bude chýbať Ruská federácia, ale aj ďalší globálni hráči, ako napríklad Čína.
"Očakávam, že sa na vznik a vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine bude pozerať realisticky, pretože to je dôležitý predpoklad, ako dospieť k prímeriu a hľadaniu mierového riešenia," uviedol Blanár.
Ministerstvo podotklo, že vláda SR presadzuje potrebu hľadania mierových riešení, a preto Slovensko podporuje každú iniciatívu týkajúcu sa mieru. "Potvrdzuje sa to, čo vláda opakuje, ukazuje sa, že tretí rok trvania konfliktu neprináša vojenské riešenie. Považujeme za nevyhnutné predovšetkým rokovať a hľadať diplomatické riešenia na to, aby sa konflikt na Ukrajine riešil diplomaticky," dodalo ministerstvo.
(tasr)
KDH sa obráti listom na nového prezidentka Petra Pellegrinho, aby vetoval novelu zákona o zdravotných poisťovniach, v ktorej si vládni poslanci takzvaným prílepkom k novele odsúhlasili aj odvolávanie riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) bez udania dôvodu a môžu si tak dosadiť svojho nominanta.
"V parlamente sme v priamom prenose svedkami toho, ako vládna koalícia prichádza s narýchlo pripravenými zákonmi a pozmeňovákmi, ktorých jediným cieľom je dostať nevhodných ľudí z dôležitých úradov a funkcií. Obrátime sa preto listom na prezidenta Pellegriniho, aby vetoval novelu tohto zákona,“ vysvetľuje predseda KDH Milan Majerský.
Poslanec KDH Peter Stachura považuje za veľmi nešťastné, ak vládna koalícia účelovo mení zákon, aby pozbavila Michala Staňáka funkcie riaditeľa NIHO a z nezávislého úradu chce spraviť úrad podriadený ministerke Zuzane Dolinkovej (Hlas). "Som pobúrený, že vláda si neváži kvalitných ľudí s výsledkami v prospech Slovenska. Pán Staňák ušetril svojou prácou Slovensku niekoľko sto miliónov eur ročne pri dohadovaní cien drahých liekov a vybudoval kvalitný inštitút, ktorý pomáha pacientom na Slovensku.“
KDH zdôrazňuje, že NIHO bol vytvorený ako nezávislá agentúra na hodnotenie zdravotníckych technológií – napríklad nových drahých liekov. Slovensko dlhodobo nemalo takúto agentúru, hoci je to štandardom v zahraničí. Po vzniku NIHO volali odborníci už dlhodobo a priblížili sme sa tým k zahraničnej kvalite.
Podľa novely zákona by v NIHO malo dôjsť k viacerým nelogickým zmenám. Po novom by mal úrad napríklad hodnotiť všetky zdravotnícke technológie bez ohľadu na ich vplyv na rozpočet všetkých liekov.
"Na toto nie sú kapacity ani rozpočet NIHO pripravené. A zásadne nesúhlasíme ani s tým, aby bol riaditeľ odvolávaný ministrom bez udania dôvodu spolu s ďalšími podmienkami, ktoré zaklincovala jedna, že riaditeľom sa môže stať kandidát, ktorý prijímal plnenia od farmaceutických firiem, čo je úplné narušenie nezávislosti úradu,“ uzatvára poslanec KDH František Majerský.
(est)
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, lex atentát, zaradili poslanci do programu aktuálnej schôdze Národnej rady SR.
Návrh na skrátené konanie by mali poslanci prerokovať v utorok 18. júna o 14.00 hodine. Po jeho prerokovaní by o ňom mali rozhodnúť. Následne by mali pristúpiť k prvému čítaniu o samotnom zákone.
Poslanci si zároveň predĺžili rokovacie dni. Od budúceho týždňa budú miesto do 19.00 hodiny rokovať do 20.00 hodiny, o hodinu si skrátia aj obedovú prestávku. V piatky by mali rokovať bez prestávky do 16.00 hodiny.
(tasr)
Poľská vláda plánuje na budúci rok zvýšiť minimálnu mzdu o viac než sedem percent na v prepočte vyše 1000 eur. Bude to ďalší rast minimálnej mzdy po tohtoročnom zvýšení, ktoré sa rovnako ako vlani realizuje v dvoch etapách.
V tomto roku už minimálnu mzdu vláda raz zvýšila. V januári vzrástla z minuloročnej úrovne 3600 zlotých na 4242 zlotých. Od júla sa potom zvýši na 4300 zlotých (989,12 eura). Na budúci rok by potom mala vzrásť o 7,6 percenta na 4626 zlotých, čo v prepočte predstavuje 1064 eur. Minimálnu mzdu poberajú v Poľsku zhruba tri milióny ľudí.
Minimálna mzda sa v Poľsku zvyšuje počas roka vždy dvakrát, ak v predchádzajúcom roku prekročila inflácia päť percent. Tento rok je však miera inflácie výrazne pod touto úrovňou. O vládnom návrhu bude ešte rokovať Rada pre sociálny dialóg, ktorá zahrnuje zástupcov vlády, odborov a zamestnávateľov.
(tasr, pap)
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie údajne vo štvrtok schválili misiu zameranú na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Informuje o tom nemecká tlačová agentúra DPA odvolávajúca sa na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov NATO.
Projekt je predovšetkým o tom, že NATO chce v budúcnosti prevziať medzinárodnú koordináciu dodávok zbraní a výcvikových aktivít pre ukrajinské ozbrojené sily.
Misia nazvaná Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) by predstavovala prvé poskytnutie takejto pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO.
Väčšina štátov NATO predtým hlasovala za názov „Misia NATO Ukrajina“. Federálna nemecká vláda však zaujala stanovisko, že by sa to mohlo mylne chápať tak, že aliancia chcela poslať vojakov na Ukrajinu.
Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali pomoc prostredníctvom svojej neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.
Takýto presun zodpovednosti je jedným z prvkov rozsiahlejšieho diskutovaného návrhu, aby spojenci NATO prijali určitý dlhodobý záväzok týkajúci sa podpory pre Ukrajinu.
Štvrtková dohoda neobsahuje podľa zdrojov agentúry DPA nijaké konkrétne finančné záväzky. Stanovuje však, že spoločnú pomoc bude prinajmenšom koordinovať samotné NATO.
DPA pripomína, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na májovom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe žiadal, aby sa spojenci zaviazali k tomu, že Ukrajine poskytnú každoročne aspoň 40 miliárd eur.
(tod/tasr)
Francúzsko sa príliš angažuje v konflikte na Ukrajine, zvyšuje tak riziko priameho stretu s Ruskom. Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej je načase, aby sa ľudia vo Francúzsku prebudili a uvedomili si, do čoho sú zaťahovaní.
(reuters, tasr)
Ruská prokuratúra obvinila reportéra Wall Street Journal Evana Gershkovicha zo zhromažďovania informácií pre CIA. Údajne mal získavať utajované informácie o spoločnosti Uralvagonzavod, ktorá vyrába vojenskú techniku.
Gershkovichov prípad zaslala obžaloba oblastnému súdu v Jekaterinburgu. Novinár svoju vinu odmieta.
Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023, následne ho obvinili zo špionáže. Prokuratúra prvýkrát zverejnila detaily tohto obvinenia. Ruské úrady však dosiaľ nepredložili žiadne dôkazy.
Federálna bezpečnostná služba (FSB) pôvodne tvrdila iba to, že novinár „podľa pokynov americkej strany zhromažďoval informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu“.
FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu „pri pokuse získať tajné informácie“.
(afp, wall street journal, tasr)
Vodiča, ktorý na D1 pri Hornej Strede usmrtil dvoch hasičov, stíhajú na slobode. K jeho obžalovaniu zatiaľ nedošlo, prípad je stále v štádiu vyšetrovania.
Tragická nehoda sa stala 27. mája. Kamionista prešiel do pravej časti vozovky, kde narazil do stojaceho vozidla Mýtnej polície, v ktorom v tom čase sedel 42-ročný úradník mýtnej jednotky. Ten v dôsledku nárazu utrpel mnohopočetné zranenia a bol leteckou záchrannou službou transportovaný do nemocnice.
Nákladné vozidlo následne narazilo do stojaceho vozidla Hasičského a záchranného zboru, vedľa ktorého stáli dvaja profesionálni hasiči. Muži vo veku 27 a 43 rokov následkom nárazu utrpeli zranenia, ktorým na mieste podľahli.
(tasr)
Eurokomisia požiadala tri najväčšie svetové pornostránky, aby poskytli podrobnosti o opatreniach na ochranu neplnoletých, ako i o opatreniach na predchádzanie násiliu na ženách.
EK prijala rozhodnutie zamerané na Pornhub, XVideos a Stripchat v rámci svojho zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý ukladá súbor prísnych požiadaviek navrhnutých na zaistenie bezpečnosti používateľov internetu. Spoločnosti, ktoré čelia pokutám, musia poskytnúť informácie do 4. júla.
Spomínané tri stránky boli klasifikované ako „veľmi veľké online platformy“, ktoré podliehajú prísnejšej kontrole v rámci DSA, pretože každá z nich má v priemere 45 miliónov používateľov mesačne.
„Komisia žiada spoločnosti, aby poskytli podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré prijali s cieľom dôsledne posúdiť a zmierniť riziká súvisiace s ochranou neplnoletých osôb online, ako aj zabrániť množeniu nezákonného obsahu a rodovo podmienenému násiliu,“ oznámila Európska komisia.
(ap, tasr)
Členské štáty NATO údajne schválili misiu na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Agentúru DPA o tom informovali anonymní predstavitelia Severoatlantickej aliancie.
Misia s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) by predstavovala prvé poskytnutie takejto pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO.
Doteraz členské štáty Aliancie koordinovali pomoc prostredníctvom svojej neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.
Takýto presun zodpovednosti je jedným z prvkov rozsiahlejšieho diskutovaného návrhu, aby spojenci NATO prijali určitý dlhodobý záväzok týkajúci sa podpory pre Ukrajinu.
Dohoda neobsahuje podľa zdrojov agentúry nijaké konkrétne finančné záväzky. Stanovuje však, že spoločnú pomoc bude prinajmenšom koordinovať samotné NATO.
(dpa, tasr)
Zrušenie Rady pre štátnu službu či strata jej nezávislosti by mohli ohroziť aj čerpanie eurofondov. Skonštatoval to poslanec Národnej rady SR za SaS Vladimír Ledecký.
Pripomenul, že existencia rady bola požiadavkou zo strany EÚ. "Celé zrušenie rady je nelegitímne," vyhlásil poslanec. Podľa neho počas diskutovania v parlamentnom výbore pre sociálne veci o výročnej správe rady nikto nemal výhrady a ani informácie o pláne na jej zrušenie. Deň po debate v inom výbore prišiel návrh na jej zrušenie.
Odmieta nielen spôsob presadzovania zmeny, ale aj odôvodnenie potrebou konsolidácie verejných financií. Pripomenul, že rada dávala aj návrhy, ako ročne ušetriť financie pri riadení štátu cez štátnych zamestnancov. Rušenie Rady pre štátnu službu vyplýva z pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o organizácii a činnosti vlády.
(tasr)
Prokuratúra zvažuje pri atentáte na predsedu vlády Fica aj terorizmus. Správne klasifikovanie atentátu ako trestného činu bude pre odsúdenie páchateľa kľúčové. Rozdiel medzi terorizmom a úkladnou vraždou bude spočívať práve v úmysle, s akým sa rozhodol strelec konať.
Z pohľadu vyšetrovacích verzií sa prokuratúra nesústreďuje iba na jednu o úkladnej vražde, ale pracuje so všetkými možnosťami. Generálny prokurátor zmenu kvalifikácie pripustil v prípade, ak k danému záveru budú smerovať vykonané dôkazy. Do úvahy prichádza terorizmus, ktorý mohol byť motívom Cintulu pre politický podtón útoku.
Viac v článku Jozefa Onačillu:
Predajca strelných zbraní v Arizone chcel „podnietiť rasovú vojnu“, porota ho uznala vinným. Mark Adams Prieto (58) si za svojho zákazníka vybral agenta FBI v utajení.
Prieto mal v pláne predávať svoj tovar na istej výstave zbraní, agentovi sa „pochválil“ svojím plánom uskutočniť masovú vraždu príslušníkov menšín s cieľom podnietiť rasovú vojnu pred novembrovými prezidentskými voľbami.
Za miesto útoku si vybral rapový koncert v meste Atlanta v polovici mája. Podľa obžaloby začal streľbu plánovať v januári, možné útoky upresňoval v priebehu niekoľkých mesiacov na výstavách vo Phoenixe a Tucsone (obe v Arizone).
Na výstavách zbraní Prieto podľa obžaloby predal agentovi FBI dve pušky, ktoré sa mali použiť pri streľbe.
Prieto bol zatknutý v susednom Novom Mexiku 14. mája – približne v čase koncertu v Atlante – počas cesty z Arizony na východ. Úrady uviedli, že v jeho vozidle našli sedem neregistrovaných strelných zbraní.
Po jeho zatknutí okresný sudca v Novom Mexiku nariadil, aby Prieto zostal vo federálnej väzbe, pričom uviedol, že „závažnosť nebezpečenstva pre spoločnosť je extrémna“, ak by mal byť prepustený.
(ap)
Lekári i pacienti kritizujú postoj Slovenska k novým medzinárodným zdravotným predpisom. Upozorňujú na možné negatívne dopady na zdravie občanov. Vyplýva to zo stanovísk Slovenskej lekárskej komory (SLK), Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) a Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).
V SLK dúfajú, že s definitívnym schválením bude Slovenská republika súhlasiť. Terajšie negatívne stanovisko Slovenska považuje za nepochopiteľné aj SLS, ktorá poukazuje na to, že dokument definuje rámec pravidiel, akými bude svet reagovať na nové hrozby, epidémie či pandémie. V tejto veci sa otvoreným listom obrátili na ministerstvo zdravotníctva.
Z AOPP považujú aktualizované medzinárodné zdravotné predpisy za záruku lepšieho zvládnutia prípadných pandémií. Zároveň oceňujú iniciatívu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej rozšíriť súčasnú pracovnú skupinu pre IHR, ktorá má aktualizované dokumenty vyhodnotiť, ako aj iniciovanie mimoriadneho zasadnutia parlamentného výboru pre zdravotníctvo opozíciou.
SR sa na júnovom stretnutí členských krajín WHO v Ženeve verbálne disasociovala od prijatia balíka revidovaných článkov medzinárodných zdravotných predpisov. Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár to odôvodnil tým, že nové predpisy uprednostňujú záujmy farmaceutického priemyslu. Namietal aj neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd či do zvrchovanosti suverénnych členských štátov.
(tasr)
Británia oznámila sériu nových sankcií voči Rusku, ich súčasťou sú aj sankcie proti moskovskej burze, ku ktorým Londýn pristúpil po vzore USA.
Navyše, prvýkrát uvalil sankcie na plavidlá takzvanej tieňovej flotily, ktorými Rusko obchádza západné sankcie pri obchode s ropou.
Britská vláda uviedla, že nové sankcie zasiahnu ruský finančný systém a dodávateľské firmy podporujúce ruskú zbrojársku výrobu.
„Dnešnými sankciami ešte viac zvyšujeme ekonomický tlak na Rusko s cieľom obmedziť jeho možnosti financovať jeho vojnovú mašinériu,“ povedal na samite skupiny G7 britský premiér Rishi Sunak.
Ako dodal, je „absolútne nevyhnutné, aby sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi znemožnilo pokračovať vo financovaní konfliktu“.
Nové britské sankcie sa týkajú aj dodávateľov munície, obrábacích strojov, mikroelektroniky a logistiky pre ruskú armádu vrátane firiem so sídlom v Číne, Izraeli, Kirgizsku a Turecku, dodala britská vláda.
(afp, reuters, tasr)
Rusko údajne používalo hladovanie civilistov ako bojovú taktiku pri obliehaní Mariupoľa, uviedla ľudskoprávna organizácia Global Rights Compliance (GRC), ktorej členovia pomáhajú ukrajinskej generálnej prokuratúre v príprave žalôb za potenciálne vojnové zločiny.
Ruské sily „systematicky útočili na objekty nevyhnutné na prežitie civilného obyvateľstva“, ako sú potraviny, voda, energia a prístup k zdravotnej starostlivosti, tvrdí skupina právnikov v novej správe.
Podľa GRC tiež vojská odrezali evakuačné trasy a zablokovali prísun humanitárnej pomoci.
Hladovanie civilistov „zbavením ich predmetov nevyhnutných na prežitie“ ako vojenská taktika je podľa zakladajúceho Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu definované ako vojnový zločin.
V tejto definícii sa vyhladovanie netýka len potravín, uviedla Oľha Mackivová, ukrajinská právna poradkyňa GRC.
„Ide o všetko, čo človek potrebuje na prežitie,“ vysvetlila s tým, že vykurovanie, voda a dostupnosť zdravotnej starostlivosti môžu byť tiež predmetmi nevyhnutnými na prežitie.
(reuters)
Zložitý myšlienkový proces Emmanuela Macrona sa ťažko prispôsobuje otázkam novinárov, uviedla francúzska prezidentská kancelária v roku 2017 v reakcii na neúčasť hlavy štátu na oslavách Dňa Bastily – začiatku Veľkej francúzskej revolúcie.
Podobné „zložité myšlienkové procesy“ elyzejského Jupitera (ako ho pre odťažitosť prezývajú členovia jeho vlády) zrejme viedli aj k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 4. júla, a v ktorých si môže prvenstvo udržať Le Penovej strana Národné zhromaždenie.
Viac o monarchizme francúzskeho prezidenta i o zložitých myšlienkových procesoch, ktoré nakoniec môžu pripraviť Macrona o úrad, sa dočítate v článku Ondřeja Šmigola:
Nespokojnosť Nemcov so „semaforovou“ koalíciou dosiahla rekordnú úroveň, ukázal prieskum verejnej mienky spoločnosti Mannheimer Forschungsgruppe pre televíziu ZDF. Prieskum uskutočnili v dňoch 10. až 12. júna na vzorke 1 334 respondentov.
Spomedzi opýtaných 71 percent uviedlo, že sú nespokojní s prácou vlády, pričom v máji to bolo 66 percent. Približne 51 percent opýtaných sa vyslovilo za predčasné voľby, zatiaľ čo 66 percent stále verí, že koalícia vydrží do konca svojho funkčného obdobia v budúcom roku.
Všetky tri strany nemeckej vládnucej koalície utrpeli v eurovoľbách – ktoré sú prvým ukazovateľom celoštátneho hlasovania – straty, zatiaľ čo Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla výrazný zisk.
Pápež František sa na okraj samitu G7 stretne s lídrami USA, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín, oznámil Vatikán. V piatok sa v meste Borgo Egnazia zúčastní na rokovaní lídrov o nových technológiách, ešte v januári pritom upozornil na hrozbu zo strany AI.
Pápež podľa oznámenia Svätej stolice absolvuje bilaterálne stretnutia s prezidentmi
Joeom Bidenom (USA), Emmanuelom Macronom (Francúzsko), Volodymyrom Zelenským (Ukrajina), Luizom Ináciom Lulom da Silva (Brazília), Recepom Tayyipom Erdoganom (Turecko) či Williamom Rutom (Keňa).
Ohlásené stretnutia sú aj s premiérmi Justinom Trudeauom (Kanada) či Naréndrom Módím (India).
Podľa Vatikánu sa František okrem politických lídrov stretne i s riaditeľkou Medzinárodného menového fondu Kristalinou Georgievovou.
František je prvým pápežom, ktorý sa zúčastní na rokovaniach skupiny G7.
(reuters, tasr)
Prešetrovacia komisia Ústavného súdu uzavrela prípad úniku informácií do médií z konca februára, keď plénum súdu pozastavilo účinnosť časti trestných kódexov.
Ústavný súd v tlačovej správe podrobne popisuje, čo sa dialo na súde v deň kľúčového rozhodovania, ako aj kto každý mal prístup v počítačovom systéme k rozhodnutiu. Komisia konštatovala, že k narušeniu kybernetickej a informačnej bezpečnosti neprišlo.
Zo zverejnených zistení vyplýva, že identifikovali externého poradcu súdu, ktorého v tlačovej správe uvádzajú s iniciálkami T. U. Ten si na počítači otváral dokumenty týkajúce sa trestných noviel bez toho, aby to súviselo s plnením jeho úloh. Sám sa však vyjadril, že o obsahu s nikým nekomunikoval a zistené informácie nikomu neposkytol.
„Komisia nedisponuje prostriedkami, ktoré by mohli toto tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť,“ konštatuje Ústavný súd. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan avizuje, že prehodnotí ďalšie pokračovanie zmluvných vzťahov s osobami dotknutými závermi komisie s ohľadom na požiadavku vysokej miery dôvery vyžadovanej pri prerokúvaní jednotlivých prípadov v záujme ochrany integrity rozhodovania ústavného súdu.
Podľa záverov komisie únik informácií nenarušil integritu priebehu konania ani samotné rozhodovanie súdu. Zároveň komisia poznamenala, že v tomto type konania môže byť výsledok rozhodovania oznámený verejnosti aj zo strany samotného Ústavného súdu ešte pred doručením rozhodnutia účastníkom konania.
Premiér Robert Fico v reakcii na únik informácie o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov do médií v marci vyhlásil, že predseda Fiačan by mal odstúpiť z funkcie. Vyhlásil, že niekto musí niesť zodpovednosť za medializáciu rozhodnutia súdu predtým, ako bolo doručené dotknutým stranám. Podľa Fiačana sa to nemalo stať, za dôvod na odstúpenie to však nepovažoval.
Po oboznámení sa so závermi komisie sa rozhodol prijať i opatrenia na zvýšenie ochrany údajov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu.
(tasr, n)
Šéf Národného bezpečnostného úradu Poľska Jacek Siewiera sa ohradil voči tomu, aby Spojené štáty z územia jeho krajiny stiahli svoj systém protivzdušnej obrany Patriot a presunuli ho na Ukrajinu. „Nie, určite nie,“ reagoval na túto eventualitu v rozhovore pre Rádio ZET.
„Požiadal som o stretnutie s mojím náprotivkom, aby sme sa o tomto probléme porozprávali,“ povedal Siewiera a poznamenal, že „premiestňovanie celej batérie Patriot je veľmi nebezpečné“ a „bezpečnosť Poľska sa znižuje“.
Funkcionár v tejto súvislosti uviedol, že Poľsko je krajinou, cez ktorú prechádza väčšina vojenskej pomoci, v ktorej bol za posledné dva roky bol trikrát narušený vzdušný priestor a krajinou, ktorá má kľúčový význam nielen pre zásobovanie Ukrajiny, ale aj pre obranu východného krídla.
„Každý vojak vie, že rozmiestnenie vojsk sa začína predovšetkým ochranou vlastných zoskupení, teda protivzdušnou obranou. Je potrebné brániť infraštruktúru a zoskupenia vlastných vojsk,“ zdôraznil šéf úradu.
Menej kriticky ako Siewiera sa vyjadril tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk. Ten skonštatoval, že americký systém bude v Poľsku nahradený inou súpravou.
"Táto americká súprava bude nahradená systémom z inej časti sveta," uviedol Tomczyk v príspevku na sociálnej sieti X. "Poľsko nesúhlasilo s presunom poľskej súpravy. Poľské Patrioty bránia poľské nebo, a to sa nezmení," dodal.
O možnosti presunu Patriotu z Poľska na Ukrajinu predtým informoval americký denník New York Times (NYT) citujúc dvoch nemenovaných predstaviteľov americkej administratívy. Arzenál Kyjeva by mohol posilniť už o niekoľko dní. Išlo by tak už o druhý Patriot poskytnutý USA.
Jeho dodanie podľa citovaných zdrojov odobril americký prezident Joe Biden, oficiálne to však zatiaľ nik neoznámil. Biden sa tak podľa NYT rozhodol po viacerých schôdzkach na vysokej úrovni, ktoré absolvoval minulý týždeň.
Agentúra AP pripomína, že USA priebežne dodávajú Kyjevu rakety do tohto systému. Ten jej však dosiaľ poskytli len jeden, a to pred približne 18 mesiacmi – po prvej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v USA odvtedy, ako jeho krajinu napadlo Rusko.
Patriot je považovaný za jeden z najmodernejších protivzdušných raketových systémov. Môže sa použiť na boj proti nepriateľským lietadlám, balistickým raketám či riadeným strelám, pričom dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti približne sto kilometrov, a to vo výške do tridsať kilometrov, približuje agentúra DPA.
Britský kráľ Karol III. spolu s manželkou zablahoželali Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu v prezidentských voľbách. Tiež popriali premiérovi Robertovi Ficovi skoré uzdravenie.
„Dúfam, že Vaše funkčné obdobie prehĺbi zblíženie našich dvoch krajín, a že budeme môcť spoločne pracovať na riešení veľkých problémov našej doby,“ cituje monarchu britské veľvyslanectvo na Slovensku.
Za tieto „veľké problémy“ označil „posilňovanie euroatlantickej bezpečnosti“ či „klimatickú zmenu“.
(ig)
Na poľsko-bieloruskej hranici bude na 90 dní obnovené nárazníkové pásmo, oznámil poľský rezort vnútra. Nárazníková zóna v Podleskom vojvodstve na východe má dĺžku približne 60 kilometrov a do vnútrozemia krajiny siaha do vzdialenosti 200 metrov od štátnych hraníc.
Nová zóna bude rozsiahlejšia než tá, ktorú Poľsko zriadilo v minulosti. Regulované pásmo však nezasahuje do miest ani turistických trás, aby v čo najmenšej miere obmedzovalo obyvateľov oblasti či návštevníkov. Rozsah zóny úrady konzultovali s miestnymi predstaviteľmi a podnikateľmi.
Ministerstvo však zaviedlo určité opatrenia, ktoré majú obmedziť ilegálne prevádzanie migrantov, a zároveň zvýšiť bezpečnosť policajných zložiek, hraničnej stráže či vojakov strážiacich oblasť.
Poľský premiér Donald Tusk oznámil obnovenie nárazníkového pásma po tom, ako koncom mája nezákonný migrant spôsobil poľskému pohraničníkovi zranenia, ktorým neskôr podľahol.
(pap, tasr)
Viacero štátnych nemocníc získa viac ako 27 miliónov na investičné projekty realizované v rokoch 2025 až 2028. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva SR. Zároveň avizovalo, že v dohľadom čase chce do nemocníc prerozdeľovať ďalšie prostriedky.
Rezort schválil celkovo 18 investičných projektov s hodnotou nad jeden milión eur. Financie poputujú napríklad Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Národnému onkologickému ústavu v Bratislave či Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. Ministerstvo podotklo, že sa pri výbere projektov zamerali na zdravotnícke zariadenia, ktorým v uplynulých rokoch neboli pridelené financie.
"Pre zlepšovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov je nepochybne dôležité aj skvalitňovanie a modernizácia priestorového a prístrojového zariadenia zdravotníckych zariadení naprieč Slovenskom. Zároveň verím, že sa tak zvýši aj ich atraktivita pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí tak budú motivovaní zostať pracovať v slovenských nemocniciach," uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.
Ministerstvo priblížilo, že investičné projekty sú rozdelené do troch skupín. Ide o pokračujúce investičné projekty, ktorých realizácia sa začala už v tomto roku. Dolinková zároveň avizovala, že týmto krokom pomoc nemocniciam nekončí.
(tasr)
Izrael pravidelne blokuje dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, tvrdí Úrad OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA). Izraelský úrad pre správu okupovaných území (COGAT) údajne odmieta žiadosti o vstup do enklávy pre vozidlá OSN.
„Na naše žiadosti o doručenie pomoci a povolenia na pohyb po Gaze dostávame len veľmi málo kladných odpovedí,“ povedala Tamara Alrifaiová, riaditeľka UNRWA pre vonkajšie vzťahy.
„Medzi verejnými, politicky motivovanými útokmi na UNRWA zo strany izraelských úradníkov a neustálymi prekážkami našej schopnosti pracovať, a to tak v Gaze, ako aj vo východnom Jeruzaleme a na západnom brehu Jordánu... to všetko sa skutočne snaží zdiskreditovať nás a v konečnom dôsledku nás vytlačiť z okupovaných palestínskych území,“ doplnila humanitárna pracovníčka.
(guardian)
Europarlamentná frakcia Identita a demokracia nemá v pláne opätovne prijať členov nemeckej AfD, potvrdil hovorca frakcie ID. Pôvodne o zákulisných rozhovoroch vo frakcii informoval bruselský denník Politico.
Denník uviedol, že francúzske Národné zhromaždenie (RN) spolu s ďalšími predstaviteľmi ID prijala toto rozhodnutie na stretnutí v Bruseli – aj napriek pondelňajšiemu vylúčeniu Maximiliana Kraha z parlamentnej delegácie strany.
(dpa, tasr)
Nigel Farage by bol ochotný viesť zlúčenú pravicovú stranu, po parlamentných voľbách podľa neho nastane určité spojenie medzi konzervatívcami a stranou Reform UK.
Volebný líder Reform v rádiu LBC vyhlásil, že by Konzervatívnu stranu „v súčasnej podobe“ nemohol viesť. Podľa neho však pod týmto „spojením“ treba rozumieť vznik novej strany.
„Myslím si, že vznikne niečo nové na stredopravej strane spektra, neviem, ako sa to bude volať,“ povedal v reakcii na otázku o vedúcej úlohe medzi toryovcami. „Ale myslím si, že som schopný viesť národnú opozíciu voči Labouristickej strane s veľkou väčšinou, kde by som sa mohol postaviť a brať ich na zodpovednosť v otázkach? Áno.“
Na otázku, či by rád túto zlúčenú stranu viedol, odpovedal: „Áno.“
Podľa zakladateľa Strany nezávislosti (UKIP), ktorej dedičkou je práve Reform, je táto „veľmi blízko bodu zlomu“ v prieskumoch verejnej mienky, kde zaostáva za konzervatívcami len o jeden či dva percentuálne body.
Niekoľkokrát zopakoval svoje tvrdenie, že „voľby sa skončili, labouristi vyhrali“, a teraz ide o to, kto bude viesť opozíciu v Dolnej snemovni po šéfovi ľavice Keirovi Starmerovi.
Verí, že „konzervatívci nebudú schopní“ vytvoriť túto opozíciu, pretože sa „navzájom nenávidia“, a on by mal najlepšie predpoklady na to, aby sa postavil labouristickej vláde.
(lbc, telegraph)

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…

Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …

Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…

Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…

Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…