Opieral sa pritom o závery správy, ktorú koncom minulého roka zverejnila Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v Paríži.

Klepáč upozornil, že hoci niektoré firmy s tým polemizujú, špička využívania fosílnych palív by podľa IEA mala nastať v roku 2030.

„Dramaticky síce poklesne spotreba uhlia, ale ak sa pozrieme na predikciu do roku 2050, tak využívanie zemného plynu a ropy poklesne len na 97 percent stavu z roku 2030. To je dostatočný dôvod na to, aby investície do fosílnych palív pokračovali, lebo si nemôžeme dovoliť ohroziť bezpečnosť dodávok energií,“ uviedol Klepáč.

Podľa neho sa výrazne zmení rozloženie spotreby zemného plynu vo svete. „Realitou bude veľký rozdiel medzi spotrebou zemného plynu v rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. V STEPS scenári spotreba v rozvinutých ekonomikách poklesne o 40 percent, ale spotreba v nových trhoch a rozvíjajúcich sa ekonomikách stúpne o 25 percent,“ poznamenal poradca.

Ten po nedávnych eurovoľbách očakáva, že nové zloženie Európskeho parlamentu neprinesie len kozmetické, ale aj pragmatické úpravy Green Dealu.

„Prieskumy mapujúce správanie sa európskych voličov hovoria, že ich až tak veľmi ako v minulosti nezaujímajú témy životného prostredia či imigrácie, ale skôr ich trápia vysoké ceny, inflácia a rast životných nákladov. Život sa nespráva podľa toho, ako sa rozhodnú v Bruseli, ale ako sa rozhodnú európski voliči. Ich hlas by mali v novom europarlamente a v novej Európskej komisii vypočuť,“ dodal.

(tasr)