Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc ruských vojakov

Vo vojne na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc Rusov, povedal v piatok ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s vyznamenanými účastníkmi invázie, ktoré vysielali v televízii.

"V zóne našej špeciálnej vojenskej operácie sa nachádza takmer 700-tisíc ľudí," uviedol Putin. Moskva stále hovorí o vojne na Ukrajine, ktorú rozpútala pred vyše dvoma rokmi, ako o špeciálnej vojenskej operácii.

Vlani v decembri počas výročnej tlačovej konferencie Putin vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nasadilo 617-tisíc vojakov a podľa neho bolo mobilizovaných 244-tisíc z nich. Zároveň vtedy poznamenal, že 486-tisíc ľudí dobrovoľne uzavrelo kontrakty s armádou.

Rusko zvyčajne nezverejňuje straty, ktoré utrpelo vo vojne na Ukrajine. Naposledy v septembri 2022 uviedlo, že v boji zahynulo 5 937 vojakov. Podľa AFP však viacero nezávislých analýz západných spravodajských služieb stanovuje tento počet na desaťtisíce.

Zelenskyj ešte vo februári povedal, že v prvých dvoch rokoch vojny zahynulo 31-tisíc ukrajinských vojakov.

(tasr, afp)

  |  

Veľvyslanci EÚ sa dohodli na rokovacích rámcoch pre Ukrajinu a Moldavsko

Veľvyslanci EÚ sa dohodli na rokovacích rámcoch pre prístupové rozhovory Ukrajiny a Moldavska, oznámilo v piatok večer belgické predsedníctvo Rady Európskej únie. Ich rozhodnutie sa má formálne dokončiť na zasadnutí ministrov EÚ na budúci týždeň.

Dohoda o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom je dôležitým signálom najmä pre Kyjev. Prichádza deň pred začiatkom mierovej konferencie o Ukrajine vo Švajčiarsku, ktorej cieľom je získať čo najširšiu medzinárodnú podporu pre ukrajinský mierový plán s úplným stiahnutím Ruska z ukrajinského územia.

Kyjev požiadal o členstvo v EÚ vo februári 2022 po tom, ako Rusko vystupňovalo dlhotrvajúci konflikt na východe Ukrajiny začatím rozsiahlej invázie do krajiny.

Moldavsko, kde proruský separatistický región Podnestersko predstavuje trvalý bezpečnostný problém od vojny na začiatku 90. rokov 20. storočia, požiadalo o vstup o mesiac neskôr. Gruzínsko, ktoré v roku 2008 viedlo vojnu s Ruskom, tiež podalo žiadosť o členstvo v EÚ v marci 2022.

(tasr, dpa)

  |  

Medzinárodná agentúra Moody´s nezmenila Slovensku ratingové hodnotenie

Medzinárodná agentúra Moody´s nezmenila Slovensku ratingové hodnotenie a ponechala ho na doterajšej úrovni A2 s negatívnym výhľadom.

Pridala sa tak k ďalším dvom agentúram Standard & Poor´s (S&P) a Fitch Ratings, ktoré v poslednom období rovnako potvrdili svoje hodnotenia SR. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

oody´s považuje za pozitívne stránky slovenskej ekonomiky najmä trend rastu, členstvo v eurozóne a Európskej únii a mierne dlhové zaťaženie. Očakáva nárast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,3 % v tomto roku a 2,6 % v roku 2025.

"Okrem toho medzi silné stránky zaraďuje fiškálnu aj menovú politiku, ktorú považuje za solídnu," konštatoval rezort financií.

[link url = https://standard.sk/692440/agentura-moodys-potvrdila-slovensku-rating-a2-s-negativnym-vyhladom]

(tasr)

  |  

Múry veľvyslanectiev SR a Maďarska posprejovali odkazom na Srebrenicu

Číslo 8 372, oficiálny počet obetí genocídy v Srebrenici v Bosne a Hercegovine z roku 1995, ktosi v piatok nasprejoval na múry slovenského a maďarského veľvyslanectva v Sarajeve. Stalo sa tak tri týždne po tom, čo Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o vyhlásení medzinárodného dňa na pamiatku jej obetí.

Maďarsko bolo medzi 19 krajinami, ktoré sa pripojili k Srbsku a hlasovali proti rezolúcii, Slovensko zas bolo medzi 68 krajinami, ktoré sa hlasovania zdržali. Polícia sarajevského kantónu v ten istý deň potvrdila pre RFE/RL, že vyšetrovanie prípadu ukončila a incident klasifikovala ako vandalizmus. Nezáväzná rezolúcia Valného zhromaždenia OSN odsudzuje popieranie genocídy v Srebrenici ako historickej udalosti a odsudzuje činy, ktoré velebia ľudí odsúdených za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu.

Masaker v Srebrenici z júna 1995 vykonali príslušníci armády Republiky srbskej a v roku 2007 ho Medzinárodný súdny dvor v Haagu označil za genocídu. V súvislosti s genocídou bolo odsúdených viac ako 50 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Republiky srbskej Radovana Karadžiča a veliteľa jej armády Ratka Mladiča.

(rfe/rl, tasr)

  |  

Nemecko poskytlo Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci

Nemecko dodalo Ukrajine brániacej sa voči ruským silám ďalších 20 obrnených transportérov Marder. V spolupráci s Dánskom aj desať bojových tankov Leopard 1 A5. Oznámila to v piatok spolková vláda.

Aktualizovaný zoznam dodávok obsahuje aj tri salvové raketomety HIMARS a 21 000 delostreleckých granátov kalibru 155 mm. V balíku je ďalej štvrtý systém protivzdušnej obrany stredného dosahu Iris-T SLM, ktorý je však podľa médií na Ukrajine už od mája, ako aj štvrtý systém Iris-T SLS s krátkym dosahom, dva mostné tanky Biber s náhradnými dielmi, dva ženijné tanky Dachs, vyslobodzovací tank Bergepanzer 2, štyri odmínovacie tanky Wisent a 16 cisterien Zetros.

Súčasťou dodávky je aj 100 útočných pušiek, 95 odstrelovacích pušiek s 240 000 nábojmi a štyri milióny kusov munície do ručných zbraní. Z hľadiska množstva je Nemecko po USA druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. V dohľadnom čase chce Berlín odovzdať Kyjevu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot.

(dpa, tasr)

  |  

Spojené štáty uvalili sankcie na izraelskú skupinu, ktorá marila prísun pomoci do Gazy

Spojené štáty uvalili sankcie na izraelskú skupinu, ktorá marila prísun pomoci do Gazy. Izraelskú skupinu Cav 9 USA obviňujú z podnikania útokov na konvoje nákladných áut, ktoré sa pokúšajú priviezť humanitárnu pomoc Palestínčanom.

Táto skupina má zhruba 100 členov a podľa izraelských médií je prepojená na armádnych záložníkov a židovských osadníkov. Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že jej členovia sa opakovane pokúsili zabrániť prísunu humanitárnej pomoci z Jordánska do Pásma Gazy, a to rôznymi spôsobmi vrátane zablokovania ciest, vyhádzania humanitárneho nákladu aj použitia násilia.

Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že príslušníci Cav 9 na Západnom brehu Jordánu 13. mája vyrabovali a podpálili dve nákladné autá s humanitárnou pomocou. Polícia vtedy zadržala štyroch členov tejto skupiny vrátane jedného neplnoletého.

Skupina po tomto incidente vyhlásila, že prekazila dodanie zásielok palestínskemu militantnému hnutiu Hamas, a obvinila izraelskú vládu z "obdarovávania teroristov".

"Poskytovanie humanitárnej pomoci je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo zhoršeniu humanitárnej krízy v Gaze a aby sa zmiernilo riziko hladomoru," uviedla americká diplomacia s tým, že takéto sabotáže a násilie nebude tolerovať.

(tasr, afp)