Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbský súd odobril vydanie bieloruského opozičného aktivistu do vlasti

Srbský súd odobril vydanie bieloruského opozičného aktivistu do vlasti. Jeho podporovatelia a právnici sa však obávajú, že mu tam hrozí väznenie a mučenie. Novinár Andreja Hňota je obvinený z daňových únikov.

Hňota zadržali na základe zatykača Interpolu vlani v októbri v Belehrade, kam údajne prišiel nakrúcať reklamné video. V Bielorusku je obvinený z daňových únikov vo výške státisícov eur. Aktivista obvinenia odmieta a tvrdí, že sú len pokusom bieloruských úradov o jeho umlčanie. V belehradskom väzení strávil vyše sedem mesiacov.

V súčasnosti je v tzv. domácom väzení, pričom pre AFP povedal, že sa voči verdiktu odvolá. Súd v Belehrade jeho vydanie odobril už v decembri, následne však odvolací súd verdikt v marci zrušil a prípad vrátil na opätovné preskúmanie. Belehradský súd teraz opätovne rozhodol, že boli splnené zákonné podmienky potrebné na jeho vydanie.

Hňot (41) ušiel z Bieloruska v roku 2021. Tvrdí, že ak ho teraz vydajú do vlasti, "najlepšou možnosťou" pre neho bude trest smrti. Je si tiež istý, že v tamojšom väzení by ho mučili.

Hňot založil v Bielorusku združenie, ktoré podporilo v roku 2020 masové protesty vyvolané výsledkami sporných prezidentských volieb. V tých oficiálne zvíťazil dlhoročný autoritársky prezident Alexander Lukašenko, bieloruská opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované. Režim následné protesty tvrdo potlačil. Stovky ľudí sa ocitli vo väzení, alebo z krajiny ušli.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Katolícka cirkev v USA sa ospravedlnila pôvodným obyvateľom za zneužívanie

Katolícka cirkev v USA sa ospravedlnila pôvodným obyvateľom za zneužívanie. Miestni biskupi hovoria, že prispeli k "histórii traumy", ktorú zažili pôvodní obyvatelia Ameriky v cirkevných indiánskych internátnych školách.

"Cirkev si uvedomuje, že sa podieľala na traumách, ktoré zažili domorodé deti," uviedla vo vyhlásení Katolícka biskupská konferencia USA (USCCB), ktorá formuje cirkevnú politiku v Spojených štátoch.

Výsledky vyšetrovania denníka The Washington Post zverejnené v máji ukázali, že najmenej 122 kňazov, sestier a bratov, ktorí boli od 90. rokov 19. storočia pridelení do 22 katolíckych internátnych škôl, bolo neskôr obvinených zo sexuálneho zneužívania indiánskych detí, o ktoré sa starali.

Väčšina zdokumentovaných prípadov zneužívania sa odohrala v 50. a 60. rokoch 20. storočia a týkala sa vyše tisíc detí, väčšinou na Stredozápade a Pacifickom severozápade vrátane Aljašky, uviedol denník.

"Ospravedlňujeme sa za to, že sme nedokázali vychovávať, posilňovať, ctiť, uznávať a oceňovať tých, ktorí boli zverení do našej pastoračnej starostlivosti," uvádza sa v dokumente USCCB, ktorý bol schválený hlasovaním. "Všetci musíme prispieť k zvýšeniu povedomia a prelomiť kultúru mlčania, ktorá obklopuje všetky druhy utrpenia a zlé zaobchádzanie i zanedbávanie v minulosti," dodáva sa vo vyhlásení Konferencie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Putin: Na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc ruských vojakov

Vo vojne na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc Rusov, povedal v piatok ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s vyznamenanými účastníkmi invázie, ktoré vysielali v televízii.

"V zóne našej špeciálnej vojenskej operácie sa nachádza takmer 700-tisíc ľudí," uviedol Putin. Moskva stále hovorí o vojne na Ukrajine, ktorú rozpútala pred vyše dvoma rokmi, ako o špeciálnej vojenskej operácii.

Vlani v decembri počas výročnej tlačovej konferencie Putin vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nasadilo 617-tisíc vojakov a podľa neho bolo mobilizovaných 244-tisíc z nich. Zároveň vtedy poznamenal, že 486-tisíc ľudí dobrovoľne uzavrelo kontrakty s armádou.

Rusko zvyčajne nezverejňuje straty, ktoré utrpelo vo vojne na Ukrajine. Naposledy v septembri 2022 uviedlo, že v boji zahynulo 5 937 vojakov. Podľa AFP však viacero nezávislých analýz západných spravodajských služieb stanovuje tento počet na desaťtisíce.

Zelenskyj ešte vo februári povedal, že v prvých dvoch rokoch vojny zahynulo 31-tisíc ukrajinských vojakov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Veľvyslanci EÚ sa dohodli na rokovacích rámcoch pre Ukrajinu a Moldavsko

Veľvyslanci EÚ sa dohodli na rokovacích rámcoch pre prístupové rozhovory Ukrajiny a Moldavska, oznámilo v piatok večer belgické predsedníctvo Rady Európskej únie. Ich rozhodnutie sa má formálne dokončiť na zasadnutí ministrov EÚ na budúci týždeň.

Dohoda o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom je dôležitým signálom najmä pre Kyjev. Prichádza deň pred začiatkom mierovej konferencie o Ukrajine vo Švajčiarsku, ktorej cieľom je získať čo najširšiu medzinárodnú podporu pre ukrajinský mierový plán s úplným stiahnutím Ruska z ukrajinského územia.

Kyjev požiadal o členstvo v EÚ vo februári 2022 po tom, ako Rusko vystupňovalo dlhotrvajúci konflikt na východe Ukrajiny začatím rozsiahlej invázie do krajiny.

Moldavsko, kde proruský separatistický región Podnestersko predstavuje trvalý bezpečnostný problém od vojny na začiatku 90. rokov 20. storočia, požiadalo o vstup o mesiac neskôr. Gruzínsko, ktoré v roku 2008 viedlo vojnu s Ruskom, tiež podalo žiadosť o členstvo v EÚ v marci 2022.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Medzinárodná agentúra Moody´s nezmenila Slovensku ratingové hodnotenie

Medzinárodná agentúra Moody´s nezmenila Slovensku ratingové hodnotenie a ponechala ho na doterajšej úrovni A2 s negatívnym výhľadom.

Pridala sa tak k ďalším dvom agentúram Standard & Poor´s (S&P) a Fitch Ratings, ktoré v poslednom období rovnako potvrdili svoje hodnotenia SR. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

oody´s považuje za pozitívne stránky slovenskej ekonomiky najmä trend rastu, členstvo v eurozóne a Európskej únii a mierne dlhové zaťaženie. Očakáva nárast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,3 % v tomto roku a 2,6 % v roku 2025.

"Okrem toho medzi silné stránky zaraďuje fiškálnu aj menovú politiku, ktorú považuje za solídnu," konštatoval rezort financií.

[link url = https://standard.sk/692440/agentura-moodys-potvrdila-slovensku-rating-a2-s-negativnym-vyhladom]

(tasr)

Minúta  |  

Múry veľvyslanectiev SR a Maďarska posprejovali odkazom na Srebrenicu

Číslo 8 372, oficiálny počet obetí genocídy v Srebrenici v Bosne a Hercegovine z roku 1995, ktosi v piatok nasprejoval na múry slovenského a maďarského veľvyslanectva v Sarajeve. Stalo sa tak tri týždne po tom, čo Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o vyhlásení medzinárodného dňa na pamiatku jej obetí.

Maďarsko bolo medzi 19 krajinami, ktoré sa pripojili k Srbsku a hlasovali proti rezolúcii, Slovensko zas bolo medzi 68 krajinami, ktoré sa hlasovania zdržali. Polícia sarajevského kantónu v ten istý deň potvrdila pre RFE/RL, že vyšetrovanie prípadu ukončila a incident klasifikovala ako vandalizmus. Nezáväzná rezolúcia Valného zhromaždenia OSN odsudzuje popieranie genocídy v Srebrenici ako historickej udalosti a odsudzuje činy, ktoré velebia ľudí odsúdených za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu.

Masaker v Srebrenici z júna 1995 vykonali príslušníci armády Republiky srbskej a v roku 2007 ho Medzinárodný súdny dvor v Haagu označil za genocídu. V súvislosti s genocídou bolo odsúdených viac ako 50 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Republiky srbskej Radovana Karadžiča a veliteľa jej armády Ratka Mladiča.

(rfe/rl, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.