Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia: Pre inauguráciu prezidenta budú v Bratislave dopravné obmedzenia

Pre inauguráciu prezidenta budú v Bratislave dopravné obmedzenia. Týkať sa budú najmä Starého Mesta, Devína a diaľničného obchvatu Bratislavy D1 a D2. Informovala o tom bratislavská krajská polícia.

Cestná premávka pre individuálnu aj hromadnú dopravu bude vylúčená pri Redute a okolí od 7.00 do 13.30 h. Staromestská ulica bude obojsmerne uzavretá od 12.30 do 15.30 h od Mosta SNP po Hodžovo námestie pre všetku dopravu. "Zjazd bude umožnený z Mosta SNP v smere z Petržalky na Vajanského nábrežie a výjazd na Most SNP bude z nábrežia v smere do Petržalky," priblížili bratislavskí mestskí policajti.

Obmedzenie premávky bude aj v okolí Pamätníka generála M. R. Štefánika v čase od 16.00 do 17.00 h a v okolí hradu Devín v čase od 16.30 do 17.30 h. Po trase Hodžovo námestie, Staromestská ulica, Most SNP, diaľničný obchvat D1 v smere od Mosta SNP po Letisko M. R. Štefánika budú približne od 16.00 do 16.30 h uzatvorené cesty. Taktiež po trase Ivanka pri Dunaji, diaľničný obchvat D1 v smere od Letiska M. R. Štefánika, diaľnica D2 po križovatku s diaľnicou D4, Devínska Nová Ves a Devín v čase asi od 16.30 do 17.00 h.

Hliadky počas soboty posilní aj Mestská polícia (MsP) Bratislava. Pripomína, že obmedzenia parkovania vozidiel sa dotknú predovšetkým Starého Mesta, konkrétne Jesenského ulice, Medenej, Mostovej a Kapitulskej ulice, Námestia Ľudovíta Štúra, Rudnayovho námestia, ako aj časti ulice Palisády. Uzatvorená bude podľa MsP aj Grasalkovičova záhrada.

Polícia zároveň vyzýva vodičov, aby sa uvedeným úsekom vyhli a využili alternatívnu trasu. Upozorňuje aj na obmedzenia súvisiace s prevádzkou bezpilotných prostriedkov. "Počas celého dňa je potrebné sa striktne riadiť aktuálne platnými obmedzeniami vo vzdušnom priestore," doplnili policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Peter Pellegrini sa v sobotu ujme úradu prezidenta SR

Peter Pellegrini sa v sobotu ujme úradu prezidenta SR. Vo funkcii vystrieda Zuzanu Čaputovú. Sľub zloží na slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v Bratislave.

Po tomto akte bude nasledovať inauguračný príhovor, v ktorom Pellegrini predstaví svoju víziu výkonu verejnej služby vo funkcii hlavy štátu. Prezident sa následne presunie na bratislavské Hviezdoslavovo námestie, kde sa uskutoční prehliadka jednotiek Ozbrojených síl SR. V bratislavskom Dóme sv. Martina sa bude potom konať slávnostná bohoslužba slova Te Deum.

Program bude pokračovať príchodom do Prezidentského paláca a symbolickým prevzatím úradu od prezidentky Čaputovej. Nasledovať bude prehliadka Čestnej stráže prezidenta SR a slávnostný obed, na ktorý Pellegrini pozval 15 mladých ľudí a 15 seniorov.

V sobotný podvečer položí Pellegrini veniec k Pamätníku M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji a neskôr aj k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne. Deň inaugurácie ukončí nový prezident SR slávnostnou recepciou na Bratislavskom hrade.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra Moody´s potvrdila Slovensku rating A2 s negatívnym výhľadom

Medzinárodná agentúra Moody´s nezmenila Slovensku ratingové hodnotenie a ponechala ho na doterajšej úrovni A2 s negatívnym výhľadom. Pridala sa tak k ďalším dvom agentúram Standard & Poor´s (S&P) a Fitch Ratings, ktoré v poslednom období rovnako potvrdili svoje hodnotenia SR. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Moody´s považuje za pozitívne stránky slovenskej ekonomiky najmä trend rastu, členstvo v eurozóne a Európskej únii a mierne dlhové zaťaženie. Očakáva nárast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,3 percenta v tomto roku a 2,6 percenta v roku 2025. "Okrem toho medzi silné stránky zaraďuje fiškálnu aj menovú politiku, ktorú považuje za solídnu," konštatoval rezort financií.

K zlepšeniu ratingu v budúcnosti by podľa agentúry viedol dôsledne implementovaný viacročný plán fiškálnej konsolidácie, ktorý by posunul deficit Slovenska v nasledujúcich štyroch rokoch na jasnú klesajúcu trajektóriu.

Ministerstvo financií vníma najnovšie hodnotenie Moody´s pozitívne, keďže reflektuje aj cieľ vlády na postupnú konsolidáciu verejných financií. "Som rád, že tak ako finančné trhy, tak aj ratingové agentúry potvrdili, že krokom našej vlády veria a aj napriek tomu, že sme zdedili verejné financie s extrémnym nárastom dlhu a vysokým deficitom, podarilo sa nám ratingy udržať a nastaviť jasný plán, ako verejné financie postupne opäť postaviť na nohy," reagoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Hodnotenie Slovenska tak za uplynulé dva mesiace potvrdili tri najväčšie medzinárodné agentúry. Ešte v apríli S&P ponechala rating na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Minulý týždeň zase Fitch potvrdila hodnotenie SR na úrovni A- so stabilným výhľadom.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský súd odobril vydanie bieloruského opozičného aktivistu do vlasti

Srbský súd odobril vydanie bieloruského opozičného aktivistu do vlasti. Jeho podporovatelia a právnici sa však obávajú, že mu tam hrozí väznenie a mučenie. Novinár Andreja Hňota je obvinený z daňových únikov.

Hňota zadržali na základe zatykača Interpolu vlani v októbri v Belehrade, kam údajne prišiel nakrúcať reklamné video. V Bielorusku je obvinený z daňových únikov vo výške státisícov eur. Aktivista obvinenia odmieta a tvrdí, že sú len pokusom bieloruských úradov o jeho umlčanie. V belehradskom väzení strávil vyše sedem mesiacov.

V súčasnosti je v tzv. domácom väzení, pričom pre AFP povedal, že sa voči verdiktu odvolá. Súd v Belehrade jeho vydanie odobril už v decembri, následne však odvolací súd verdikt v marci zrušil a prípad vrátil na opätovné preskúmanie. Belehradský súd teraz opätovne rozhodol, že boli splnené zákonné podmienky potrebné na jeho vydanie.

Hňot (41) ušiel z Bieloruska v roku 2021. Tvrdí, že ak ho teraz vydajú do vlasti, "najlepšou možnosťou" pre neho bude trest smrti. Je si tiež istý, že v tamojšom väzení by ho mučili.

Hňot založil v Bielorusku združenie, ktoré podporilo v roku 2020 masové protesty vyvolané výsledkami sporných prezidentských volieb. V tých oficiálne zvíťazil dlhoročný autoritársky prezident Alexander Lukašenko, bieloruská opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované. Režim následné protesty tvrdo potlačil. Stovky ľudí sa ocitli vo väzení, alebo z krajiny ušli.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Katolícka cirkev v USA sa ospravedlnila pôvodným obyvateľom za zneužívanie

Katolícka cirkev v USA sa ospravedlnila pôvodným obyvateľom za zneužívanie. Miestni biskupi hovoria, že prispeli k "histórii traumy", ktorú zažili pôvodní obyvatelia Ameriky v cirkevných indiánskych internátnych školách.

"Cirkev si uvedomuje, že sa podieľala na traumách, ktoré zažili domorodé deti," uviedla vo vyhlásení Katolícka biskupská konferencia USA (USCCB), ktorá formuje cirkevnú politiku v Spojených štátoch.

Výsledky vyšetrovania denníka The Washington Post zverejnené v máji ukázali, že najmenej 122 kňazov, sestier a bratov, ktorí boli od 90. rokov 19. storočia pridelení do 22 katolíckych internátnych škôl, bolo neskôr obvinených zo sexuálneho zneužívania indiánskych detí, o ktoré sa starali.

Väčšina zdokumentovaných prípadov zneužívania sa odohrala v 50. a 60. rokoch 20. storočia a týkala sa vyše tisíc detí, väčšinou na Stredozápade a Pacifickom severozápade vrátane Aljašky, uviedol denník.

"Ospravedlňujeme sa za to, že sme nedokázali vychovávať, posilňovať, ctiť, uznávať a oceňovať tých, ktorí boli zverení do našej pastoračnej starostlivosti," uvádza sa v dokumente USCCB, ktorý bol schválený hlasovaním. "Všetci musíme prispieť k zvýšeniu povedomia a prelomiť kultúru mlčania, ktorá obklopuje všetky druhy utrpenia a zlé zaobchádzanie i zanedbávanie v minulosti," dodáva sa vo vyhlásení Konferencie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Putin: Na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc ruských vojakov

Vo vojne na Ukrajine bojuje takmer 700-tisíc Rusov, povedal v piatok ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s vyznamenanými účastníkmi invázie, ktoré vysielali v televízii.

"V zóne našej špeciálnej vojenskej operácie sa nachádza takmer 700-tisíc ľudí," uviedol Putin. Moskva stále hovorí o vojne na Ukrajine, ktorú rozpútala pred vyše dvoma rokmi, ako o špeciálnej vojenskej operácii.

Vlani v decembri počas výročnej tlačovej konferencie Putin vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nasadilo 617-tisíc vojakov a podľa neho bolo mobilizovaných 244-tisíc z nich. Zároveň vtedy poznamenal, že 486-tisíc ľudí dobrovoľne uzavrelo kontrakty s armádou.

Rusko zvyčajne nezverejňuje straty, ktoré utrpelo vo vojne na Ukrajine. Naposledy v septembri 2022 uviedlo, že v boji zahynulo 5 937 vojakov. Podľa AFP však viacero nezávislých analýz západných spravodajských služieb stanovuje tento počet na desaťtisíce.

Zelenskyj ešte vo februári povedal, že v prvých dvoch rokoch vojny zahynulo 31-tisíc ukrajinských vojakov.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.