Technologický Nasdaq Composite pokračuje v prelamovaní rekordov - pokračoval v raste, uzavrel na rekordnom maxime piaty deň po sebe a za celý týždeň si pripísal viac ako tri percentá.
Nasdaq Composite sa v piatok zvýšil o 0,12 perceta na 17.688,88 bodu. Širší index S&P 500 takmer stagnoval, keď po štvordňovom náraste klesol o 0,04 perceta na 5431,60 bodu. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 57,94 bodu alebo 0,15 perceta a uzavrel na 38.589,16 bodu.
Index spotrebiteľskej dôvery Michiganskej univerzity padol v júni na 65,6 bodu zo 69,1 bodu v máji. Ekonómovia počítali s jeho nárastom na 71,5 bodu. Index sa v júni dostal na najnižšiu úroveň od novembra minulého roka. Ešte v apríli dosiahol 77,2 bodu.
V piatok kleslo osem z 11 sektorov indexu S&P 500, keď si polepšili len telekomunikácie, informačné technológie a základné spotrebné tovary. V rámci širšieho indexu ukončilo deň so stratou viac ako 360 akcií.
Nádeje na pokračujúce ochladzovanie inflácie však tento týždeň podporili rast S&P 500 a Nasdaq. S&P 500 a Nasdaq Composite sa za celý uplynulý týždeň posilnili o 1,6 perceta, respektíve 3,2 perceta.
Hodnoty nového prezidenta SR Petra Pellegriniho sú štát, národ, rodina a človek. Definovanie si celospoločensky akceptovaných hodnôt a spoločnej vízie je tým najlepším predpokladom na to, aby národ uspel v ťažkých časoch. Vyhlásil to vo svojom inauguračnom príhovore.
Pellegrini tiež upozornil, že ľudia by nemali podľahnúť klamnému názoru, že spor sa musí z politiky vytratiť.
"Ten tam prirodzene patrí, pretože politika má byť miestom výmeny názorov a aj súbojov o svoje idey a hodnoty. Tento súboj však musí mať svoje pravidlá," vyhlásil prezident SR. Slovensko v súčasnosti podľa neho potrebuje súdržnosť, jednotu a spoločný ťah na bránu.
Ruské vojenské lietadlo v piatok nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska a boli k nemu vyslané švédske stíhačky. K incidentu prišlo východne od švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori, oznámili v sobotu švédske ozbrojené sily.
Švédsko vyslalo k ruskému lietadlu Suchoj Su-24 dve stíhačky Gripen, ktoré k lietadlu vyslali varovanie. Ruský stroj na neho však nedopovedal, uviedli švédske ozbrojené sily vo vyhlásení. Podľa švédskej armády však narušil Suchoj vzdušný priestor Švédska len nakrátko.
"Toto konanie Ruska je neakceptovateľné a ukazuje nedostatok rešpektu voči našej teritoriálnej integrite," uviedol veliteľ švédskych vzdušných síl Jonas Wikman. "Sledovali sme celú sieť udalostí a boli sme na mieste, aby sme zasiahli," dodal v súvislosti s incidentom.
Podľa švédskej armády prišlo k podobnému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami naposledy v roku 2022. Dve ruské lietadla Suchoj Su-27 a dva Suchoje Su-24 vtedy rovnako vnikli do vzdušného priestoru Švédska pri ostrove Gotland, ktorý je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov.
Peter Pellegrini sa ujal funkcie prezidenta SR. Do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana zložil ústavou predpísaný sľub. Urobil tak na sobotňajšej slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Začala sa inauguračná schôdza: Pellegrini sa ujme funkcie prezidenta. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Žiga (Hlas-SD) otvoril slávnostnú schôdzu parlamentu, na ktorej Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub a ujme sa funkcie prezidenta SR.
Na inaugurácii sú okrem rodiny aj najvyšší ústavní činitelia, dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová, podpredseda NR SR Peter Žiga, ktorý je poverený riadením parlamentu, ako aj šéf Ústavného súdu SR Ivan Fiačan. Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zdravotných dôvodov na inaugurácii nezúčastňuje. Na schôdzi sú prítomní podpredsedovia vlády SR a ministri. Tiež bývalí prezidenti SR Andrej Kiska, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič či poslanci NR SR.
Pellegrini zloží pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu SR. Následne zaznie štátna hymna a prezident prednesie inauguračný prejav. Po prejave sa slávnostná schôdza ukončí.
Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa v piatok nedohodli na nových sankciách voči ruskému LNG po tom, ako ich zablokovalo Nemecko. Informuje o tom portál Politico, ktorému to pod podmienkou anonymity povedalo šesť diplomatov EÚ.
Podstatou balíka bolo zakázať krajinám reexportovať ruský skvapalnený zemný plyn (LNG) z prístavov EÚ a financovať plánované arktické a baltské terminály LNG. Sankcie, ktoré boli predmetom rokovaní, by predstavovali 14. balík reštriktívnych opatrení EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Nemecko sa obávalo rozšírenia opatrenia, ktoré by spoločnosti z EÚ prinútilo zabezpečiť, aby ich zákazníci potom nemohli predávať Moskve tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Takzvaná klauzula o zákaze pre Rusko sa predtým vzťahovala iba na strelné zbrane, bojové predmety a tovar s dvojakým použitím. Berlín sa obával, že by nemecké malé podniky utrpeli, keby sa to rozšírilo na civilnejšie produkty, ako sú chemikálie alebo stroje na spracovanie kovov.
Európska komisia rokuje s úradom nemeckého kancelára s cieľom presvedčiť Berlín, aby zrušil svoje veto, povedal jeden z európskych diplomatov. Jeden nemenovaný predstaviteľ z nemeckého ministerstva zahraničných vecí vyjadril obavy, že neschválenie nových sankcií poškodí nemecké pokusy získať späť európsku dôveru po tom, čo roky obhajovalo svoju politiku ústretovú voči Rusku.
Moskovská burza pozastavila obchodovanie s dolármi a eurami. Medzi Rusmi sa začala šíriť panika. Pred viacerými bankomatmi sa tvorili dlhé rady ľudí, ktorí si chceli vybrať doláre či eurá. Veľa Rusov v nich drží časť svojich úspor, keďže ide o stabilnejšie meny.
Na sociálnych sieťach sa rýchlo začali hromadiť príspevky, ktoré naznačovali, že sa na ruské banky môže spustiť takzvaný run, čo v podstate znamená, že by sa veľká časť ľudí v rýchlosti rozhodla vybrať svoje vklady, čo peňažné domy v minulosti v mnohých prípadoch neprežili.
O tom, čo spôsobili nové americké sankcie píše Samuel Kolesár:
Švajčiarske letovisko Luzern bude od soboty hostiť dvojdňovú mierovú konferenciu o Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz mierni očakávania a považuje ju za zárodok mierového riešenia, kým poľský prezident Andzrej Duda dúfa, že sa počas nej podarí odhaliť skutočnú veľkosť hrozby zo strany Ruska.
Švajčiarski organizátori uviedli, že na podujatie v Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom, príde viac ako 50 lídrov štátov a vlád, medzi nimi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko, ktoré proti Ukrajine vedie vojnu, však na samite prítomné nebude. To platí aj o diplomatoch Číny.
Scholz: Samit je diplomatický semenáčik, ktorý polievame, aby mohol rásť
"(Konferencia) je diplomatickým semenáčikom, ktorý polievame, aby mohol rásť," vyhlásil kancelár Scholz v sobotu ráno neďaleko talianskeho mesta Bari pre nemeckú televíziu ZDF. Nemecký kancelár sa v Taliansku zúčastnil trojdňového summitu krajín G7 a z Talianska sa presunie priamo na konferenciu vo Švajčiarsku.
Scholz dúfa, že samit poslúži ako základ mierových rokovaní s Ruskom, ktoré prídu v budúcnosti. Švajčiarska vláda uviedla, že hoci sa Rusko tejto fázy rokovaní nezúčastňuje, jeho účasť bude pre úspešné zavŕšenie procesu nevyhnutná.
Nemecký kancelár sa taktiež vyjadril, že Putinove návrhy - aby sa Ukrajina vzdala štyroch provincií, na ktoré si robí nároky Rusko, prestala bojovať a vzdala sa ambície stať sa členom NATO - mali za cieľ len odviesť pozornosť od konferencie.
"Každý vie, že tento návrh nebol myslený vážne, ale mal niečo spoločné s mierovou konferenciou vo Švajčiarsku," povedal v rozhovore pre televíziu ZDF.
Pavel: Konsenzus o mieri určite nedosiahneme
Český prezident Petr Pavel skonštatoval, že je veľmi rád, že sa môže zúčastniť na konferencii. Dúfa, že sa na nej nájde čo najširší konsenzus o základných princípoch a východiskách. "Určite sa nedosiahne konsenzus o tom, ako nastoliť mier na Ukrajine. Nemá ani takúto ambíciu," poznamenal na margo samitu.
Český prezident Petr Pavel prichádza na mierový summit o Ukrajine. Foto: TASR/AP
Svoje očakávania vyjadril aj poľský prezident. "Chceme partnerov upozorniť na rozsah ruských akcií, zvrátené ruské metódy a mieru nebezpečnosti tejto agresie. Dúfam, že prezentovaním situácie v oblasti sa nám podarí jasne vyjadriť to, čo máme na mysli," vyhlásil Andrzej Duda. Dodal, že medzi uvedené postupy patrí napríklad aj hybridný útok vyvíjaním migračného tlaku na Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko.
Zelenskyj volá po spravodlivom mieri
"Verím, že na tomto samite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. "Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier," dodal.
Dodal, že predloží Moskve návrh na ukončenie vojny, keď sa na ňom zhodne medzinárodné spoločenstvo. Dvojdňový samit podľa neho položí základy urovnania s Ruskom.
"Musíme spolu rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier pre svet a ako ho možno dosiahnuť trvale," uviedol. "Potom to bude oznámené predstaviteľom Ruska a tak na druhom mierovom samite môžeme zariadiť skutočný koniec vojny," doplnil.
Ukrajinský líder nepovedal, či je pripravený viesť rozhovory priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Volodymyr Zelenskyj a gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Foto: TASR/AP
Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom. "Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom," povedala Amherdová.
Zmrazenie konfliktu nie je riešením
Vladimir Putin v piatok Ukrajinu požiadal, aby stiahla vojakov z juhu a východu krajiny a aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Kyjev to rýchlo odmietol a západní lídri v reakciách na samite zdôraznili potrebu riešenia zohľadňujúceho požiadavky Ukrajiny.
"Nežiada rokovania, žiada kapituláciu," povedala na sobotňajšom stretnutí o Putinovom návrhu americká viceprezidentka Kamala Harrisová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že prímerie bez "serióznych rokovaní s plánom postupu k trvalému mieru... by len zlegalizovalo nezákonné uchvátenie územia Ruskom".
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine v súčasnej situácii, keď cudzí vojaci okupujú ukrajinské územie, nie je odpoveďou. "Je to recept na budúce útočné vojny," varovala na konferencii.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podčiarkol, že trvalé ukončenie tejto vojny nemôže zahŕňať kapituláciu Kyjeva. "Je tu jeden agresor a jedna obeť," povedal lídrom s tým, že je potrebné rozšíriť okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú na procese hľadania mierového plánu pre Ukrajinu.
Kyjev bude musieť byť pripravený na "náročný kompromis", ak chce skončiť vojnu, uviedol saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán Ál Saúd. Rijád je podľa neho odhodlaný pomôcť tento konflikt ukončiť. Saudská Arábia sa považuje za jedného z hlavných kandidátov na zvažovanú ďalšiu konferenciu, ktorá by nadviazala na stretnutie vo Švajčiarsku z tohto víkendu.
Rusko a Čína na samite chýbajú
Kto príde a nepríde sa stalo jedným z kľúčových bodov stretnutia, o ktorom kritici tvrdia, že bez prítomnosti vlády ruského vodcu Vladimira Putina bude zbytočné. Spojené štáty americké napríklad zastúpi viceprezidentka Kamala Harrisová.
Volodymyr Zelenskyj a americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Foto: TASR/AP
Turecko, Saudská Arábia či Slovensko tam budú mať ministrov zahraničia. Kľúčové rozvojové krajiny ako Brazília, India a Juhoafrická republika budú zastúpené na nižších úrovniach a Čína, ktorá je podporovateľom Ruska, bude medzi krajinami, ktoré sa nezúčastnia vôbec.
Tri body
Na pozadí bojov a diplomatického taktizovania organizátori samitu predstavili tri body jeho programu, ktorými sú jadrová bezpečnosť, humanitárna pomoc a výmena zajatcov a potravinová bezpečnosť.
Agentúra AP poukazuje na to, že tento zoznam úloh, ktorý zahŕňa niektoré z najmenej kontroverzných otázok, je oveľa kratší ako návrhy a nádeje, ktoré Zelenskyj uviedol v 10-bodovom mierovom pláne koncom roka 2022. Moskva medzitým chce, aby mierová dohoda bola postavená na návrhu dohody z počiatočných fáz vojny, ktorá obsahovala ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzeniach jej ozbrojených síl, a zároveň oddialila rozhovory o oblastiach okupovaných Ruskom.
Poradenská organizácia Medzinárodná krízová skupina, ktorá sa zameriava na predchádzanie a riešenie konfliktov, tento týždeň skonštatovala, že „bez veľkého prekvapenia v Bürgenstocku“ podujatie „pravdepodobne neprinesie veľa dôsledkov“.
„Napriek tomu je švajčiarsky samit pre Ukrajinu a jej spojencov príležitosťou zdôrazniť to, čo Valné zhromaždenie OSN uznalo v roku 2022 a zopakovalo vo svojej rezolúcii z februára 2023 o spravodlivom mieri na Ukrajine: Ruská totálna agresia je hrubým porušením medzinárodného práva,“ uviedla skupina.
(tasr, sita, dpa, ap, zdf, pap, dak, sak, guardian)
Talianska polícia zatkla deväť osôb za šírenie šírenie detskej pornografie. V rámci vyšetrovania boli zaistené tisíce súborov. Páchatelia si vymieňali obrázky a videá, na ktorých boli zneužívané aj malé deti.
Vyšetrovanie koordinovalo Národné centrum pre boj proti detskej pornografii na internete (Cncpo) Poštovej polície. Policajti začali komplexnou počítačovou analýzou niektorých elektronických zariadení zaistených u podozrivého, ktorý bol zatknutý za rovnaké konanie niekoľko mesiacov predtým, informuje talianska tlačová agentúra Ansa.
Dôkladné a zložité vyšetrovanie viedlo k identifikácii osôb, proti ktorým okresná prokuratúra v Catanii vydala príkazy na osobné a počítačové prehliadky. Tie prebehli v najrôznejších mestách naprieč Talianskom.
Jeden z podozrivých mal okrem tisícov súborov s detskou pornografiou na svojom úložisku aj digitálny formát knihy "Guia del pedofilo" (Sprievodca pedofila).
Euro kleslo na šesťtýždňové minimum. Hlavným dôvodom aktuálneho poklesu eura je politická neistota vo Francúzsku.
Kurz eura v piatok popoludní padol na 1,0668 USD/EUR, čo bolo najmenej od konca mája. Spoločná európska mena nakoniec uzavrela týždeň na 1,0709 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila jej referenčný kurz v piatok popoludní na 1,0686 (vo štvrtok: 1,0784) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9358 (0,9272) eura.
Na euro má v posledných dňoch negatívny vplyv politická neistota vo Francúzsku. Dôvodom sú parlamentné voľby, ktoré vyhlásil prezident Emmanuel Macron po tom, ako jeho centristická aliancia utrpela v eurovoľbách vysokú porážku. Na trhoch panujú obavy, že k moci sa dostanú euroskeptické sily z pravicového politického tábora. To by mohlo ešte zhoršiť už aj tak napätú fiškálnu situáciu druhej najväčšej krajiny eurozóny, a teda stabilitu spoločnej európskej meny.
Hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer upozornil, že verejné financie sú už teraz v mnohých členských štátoch v delikátnej situácii a politické riziká ich môžu ešte zhoršiť. "Fungujúca menová únia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorú pravicové strany odmietajú ako zásah do národnej suverenity," dodal Krämer.
Čínsky premiér Li Čchiang vyzval v sobotu na "odloženie rozdielov" medzi Čínou a Austráliou. Spravil tak po prílete do austrálskeho mesta Adelaide, kde sa začína jeho štvordenná návšteva Austrálie zameraná na možné ekonomické príležitosti.
"Dejiny dokazujú, že vzájomný rešpekt, snaha nájsť spoločnú reč a zároveň odkladanie rozdielov a vzájomná výhodná spolupráca sú cennými skúsenosťami pri budovaní čínsko-austrálskych vzťahov a treba v tom pokračovať," uviedol Li po prílete.
"Vyspelejšie, stabilnejšie a plodnejšie strategické partnerstvo bude pokladom, ktorý budú zdieľať obyvatelia oboch našich krajín," dodal čínsky premiér.
Li Čchiang je po čínskom prezidentovi Si Ťin-pchingovi druhým najmocnejším mužom v Číne. Ide pritom o najvyššie postaveného čínskeho predstaviteľa, ktorý navštívil Austráliu od roku 2017. Čínsky premiér svojimi slovami po prílete do Austrálie ponúkol zmier po tom, čo Peking zrušil sériu obchodných sankcií zameraných proti austrálskemu exportu.
