Rusko nasadilo na Kryme nový protivzdušný systém S-500, tvrdí Kyjev. Systém nazývaný aj "Prometheus" má na polostrove posilniť ruskú protivzdušnú obranu.
Tento systém bol oficiálne dokončený v roku 2011 a po viacerých odkladoch začal byť sériovo vyrábaný v roku 2021. Má schopnosť zasahovať lietadlá piatej generácie, satelity na nízkej obežnej dráhe, balistické rakety a dokonca aj hypersonické riadené strely.
Systém S-500 má maximálny dosah 600 kilometrov a môže súčasne sledovať až 10 balistických rakiet lietajúcich rýchlosťou až 7 kilometrov za sekundu. Je univerzálny, určený pre dlhé dosahy a výškové zachytávanie, čo by malo výrazne prekračovať schopnosti staršieho systému S-400.
Napriek ruským tvrdeniam o schopnostiach S-500 zničiť hypersonické rakety, na Západe pretrvávajú pochybnosti, lebo Rusko doteraz neuskutočnilo žiadne známe testy proti takýmto cieľom.
Rozmiestnenie S-500 na Kryme pravdepodobne zahŕňa strategické lokality ako Sevastopoľ, kde by systém mohol chrániť námorný prístav, alebo východnú časť polostrova na ochranu Kerčského mostu a iných vojenských zariadení.
Francúzsko: Desaťtisíce ľudí protestovali pred voľbami proti Le Penovej strane. Protesty zvolané odbormi, študentskými skupinami a ľudskoprávnymi organizáciami boli zamerané voči strane Národné združenie (RN), ktorá by podľa prieskumov mohla zvíťaziť v blížiacich sa predčasných voľbách.
Na miestach protestov nasadili 21-tisíc policajtov vzhľadom na očakávaných zhruba 350-tisíc účastníkov celkovo 150 pochodov. Polícia uviedla, že v hlavnom meste prišlo napriek daždivému a veternému počasiu demonštrovať 75-tisíc ľudí. V celom Francúzsku odhadla počet účastníkov na 217-tisíc.
Odborový zväz CGT tvrdil, že Parížom pochodovalo 250-tisíc ľudí a v celej krajine demonštrovalo 640-tisíc ľudí. Parížska polícia hlásila sedem zadržaných osôb. Podľa médií došlo počas viacerých protestných pochodov k poškodzovaniu majetku a konfrontáciám demonštrantov s policajtmi. Demonštrácie sa majú konať aj v nedeľu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby po neúspechu svojho centristického tábora v minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu. Hlasovanie sa uskutoční v dvoch kolách 30. júna a 7. júla.
Prvá séria prieskumov ukázala, že RN by mohla v týchto voľbách zvíťaziť a byť schopná zostavovať budúcu vládu. V najmenej dvoch prieskumoch bola s miernym odstupom druhá ľavicová volebná aliancia Nový ľudový front, a to pred Macronovými centristami.
Európska únia sa v piatok pripravovala na schválenie 14. balíka sankcií proti Rusku. Mal sa týkať zákazu prepravy ruského skvapalneného zemného plynu (LNG). Sankcie neschválili, lebo dohodu zablokovalo Nemecko.
Podľa plánu by prevádzkovatelia z EÚ boli zodpovední za porušovanie sankcií zo strany dcérskych spoločností a partnerov v tretích krajinách, píše Reuters. Európske firmy by museli zabezpečiť, aby ich zákazníci nemohli následne predávať sankcionovaný tovar ďalej do Moskvy.
V rámci ďalšieho balíka sankcií mala EÚ tiež zakázať vstup do svojich prístavov lodiam, ktoré prispeli k vojnovému úsiliu Ruska. Mohlo by ísť o prepravu tovaru, ktorý Rusku prináša významné príjmy, tovaru alebo technológií používaných v sektore obrany a bezpečnosti alebo prepravu palív mimo systému cenových stropov G7.
Tanker prevažajúci LNG plyn. Foto: Pexels/Roy Kim
Predtým sa doložka o zákaze vzťahovala len na strelné zbrane, bojové predmety a tovar dvojakého použitia – ktorý má vojenské aj civilné využitie. Nemecko sa obávalo, že jeho malé podniky by utrpeli, ak by sa táto klauzula rozšírila na viac civilných výrobkov, ako sú chemikálie alebo stroje na obrábanie kovov, píše Politico.
Európska komisia teraz rokuje s Berlínom a snaží sa ho presvedčiť, aby zrušil svoje veto.
Je to ďalšie Maďarsko, hromžia kritici
Podľa portálu Politico je odklad nového balíka sankcií výsledkom rozkolu v nemeckej vládnej koalícii. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková až do piatkového popoludnia nevedela povedať, či Berlín balík podporí.
Niektorí diplomati v Bruseli označili nemecké obavy a žiadosti o zmeny za príčinu predlžovania rokovania o sankciách. Nemenovaný politik dokonca Nemecko označil za nové Maďarsko, ktoré sankcie EÚ proti Rusku blokovalo v minulosti.
Tentokrát bolo aj Maďarsko, ktoré niektorí označujú za "najväčšieho spojenca Ruska v Európskej únii", pripravené schváliť nový balík sankcií.
Nemecko zmarilo dohodu v predvečer medzinárodnej mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa koná v sobotu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu pre televíziu ZDF potvrdil, že má výhrady k aktuálnemu návrhu nových sankcií EÚ, no nepovažuje nemeckú vládu za prekážku ich schválenia.
"Tak, ako aj pri všetkých ostatných sankčných balíkoch, tak aj teraz intenzívne spolupracujeme so všetkými stranami, aby bol náš postup čo najpragmatickejší," vyhlásil Scholz.
Politik priznáva, že Berlín sa obáva potenciálneho vplyvu sankcií na nemecké exportné spoločnosti. Podľa vlastných slov sa usiluje zaistiť, aby Nemecko mohlo naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby tie isté produkty nakoniec neskončili v Rusku.
Zeman na inaugurácii Pellegriniho zdôraznil, že politické skúsenosti sú pre hlavu štátu veľkou výhodou. Pochválil Pellegriniho prvý prezidentský prejav, ktorý sa zameriaval na spoluprácu a snahu byť prezidentom pre všetkých občanov.
"Ak sa prezidentom stane politický amatér, ktorý neovláda remeslo zvané politika, skôr či neskôr sa stane tragikomickou politickou postavou a ako taký sa zapíše do dejín,” vyhlásil bývalý český prezident Miloš Zeman, ktorý pôsobil aj ako český premiér.
Zároveň skritizoval aj rozhodnutie vlády českého premiéra Petra Fialu prerušiť medzivládne konzultácie so Slovenskom pre rozdiely v názoroch na politické témy, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Zeman odsúdil májový pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý bol podľa neho dôsledkom šírenia nenávisti. Zeman tiež informoval, že v Bratislave sa stretol so všetkými bývalými slovenskými prezidentmi a súčasnými aj bývalými politickými lídrami a absolvoval telefonický rozhovor s Ficom.
Erdogan: Biden je vystavený skúške úprimnosti v otázke riešenia vojny v Gaze. Od amerického prezidenta sa očakáva, že ukáže, že plán na prímerie v Pásme Gazy nie je vypočítavou volebnou taktikou, ale úprimnou snahou ukončiť vojnu
Americký prezident Joe Biden predstavil plán prímeria 31. mája ako ponuku Izraela voči Hamasu. Agentúra Reuters neskôr s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej administratíve napísala, že tento plán spoločne vypracovali USA a Izrael, avšak Biden s ním išiel na verejnosť bez súhlasu izraelskej vlády.
Medzi hlavnými bodmi návrhu je prepustenie izraelských rukojemníkov z Pásma Gazy výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach či zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ale aj obnovu enklávy.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roka. Pri útoku prišlo o život približne 1200 ľudí. Odvetná izraelská ofenzíva si podľa zdravotníckych úradov v Gaze doteraz vyžiadala najmenej 37.296 obetí.
Denník The New York Times publikoval návrh mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú mohli podpísať už v apríli 2022, približne dva mesiace po vypuknutí vojny, keď Rusko obsadilo časť východnej Ukrajiny.
Rozhovory od februára do apríla 2022 sú jediným známym prípadom, keď ukrajinskí a ruskí predstavitelia viedli priame mierové rokovania.
Rokovania o zmluve pokračovali aj po tom, čo sa objavili informácie o masakri v Buči. Nariadil to Volodymyr Zelenskyj, ktorý mesto 4. apríla navštívil, hoci Rusko odmietlo zodpovednosť za zverstvá v Buči a označilo ich za "zinscenovanú provokáciu". Podľa denníka NYT to naznačuje, že hrôza v Buči nebola skutočným dôvodom odmietnutia dohody.
Rozhovory definitívne zlyhali po nečakanej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý prišiel do Kyjeva 9. apríla.
Americký denník teraz zverejnil znenie kľúčových bodov, na ktorých sa zhodli vyjednávači a ktoré mali zaručiť budúcu bezpečnosť Ukrajiny a zároveň splniť niektoré požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina.
1. Stav Krymu
Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení Krymu zo zmluvy a jeho ponechaní pod ruskou okupáciou, ale bez uznania anexie Ukrajinou. Status Krymu sa mal určiť do 10 alebo 15 rokov, pričom Ukrajina sa zaviazala, že sa nepokúsi polostrov získať späť silou.
2. Ukrajina mala uznať nezávislosť Luhanska a Donecka
"Ukrajina uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v administratívnych hraniciach bývalých Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a v súvislosti s tým zavádza komplexné zmeny vnútroštátnych právnych predpisov."
3. Ukrajina sa stane neutrálnym štátom
Ukrajina nemala vstupovať do vojenských aliancií, budovať vojenské základne ani rozmiestňovať vojenské kontingenty na svojom území.
"Zmluvné strany tejto zmluvy sa zhodujú v názore, že postavenie Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu je pri zohľadnení ustanovení tejto zmluvy zlučiteľné s možným členstvom Ukrajiny v Európskej únii."
4. Záruky pre Ukrajinu
Ukrajina chcela, aby jej zmluvní spojenci boli povinní zasiahnuť v prípade ďalšieho útoku "... uzavretím vzdušného priestoru nad Ukrajinou, poskytnutím potrebných zbraní a použitím vojenských síl na obnovenie a následné udržanie bezpečnosti Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu."
Medzi možné záručné štáty mali patriť Spojené kráľovstvo, Čína, Rusko, USA, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko a Izrael.
V súvislosti so zárukami však došlo k vážnym nezhodám. Rusko do nich malo zahrnúť klauzulu, podľa ktorej všetky záručné štáty vrátane Ruska musia súhlasiť s odvetnými opatreniami v prípade útoku na Ukrajinu.
"Garantujúce štáty a Ukrajina sa dohodli, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu každý z garantujúcich štátov... na základe rozhodnutia, na ktorom sa dohodnú všetky záručné štáty, poskytne... pomoc Ukrajine ako trvalo neutrálnemu štátu, ktorý bol napadnutý..." Moskva by teda v podstate mohla opäť napadnúť Ukrajinu a potom vetovať akýkoľvek vojenský zásah v jej mene.
5. Rusko požadovalo, aby Ukrajina zaviedla ruštinu ako úradný jazyk
"Ukrajina do tridsiatich dní od podpísania tejto dohody odstráni všetky obmedzenia používania ruského jazyka na akomkoľvek mieste v súlade s dodatkom 2.”
6. Rusko požadovalo zrušenie sankcií
"Ukrajina ruší a odteraz nebude ukladať a zároveň verejne vyzýva všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zrušili a odteraz neuvádzali žiadne sankcie a reštriktívne opatrenia uvalené od roku 2014 na Ruskú federáciu."
7. Denacifikácia Ukrajiny
Ukrajina sa prihlási k odsúdeniu nacizmu vo všetkých jeho prejavoch a zaviaže sa zrušiť množstvo zákonov a predpisov (najmä pokiaľ ide o úlohu OUN-UPA a postavenie jej veteránov).
"Zakázať formou trestnoprávnej zodpovednosti glorifikáciu a propagáciu nacizmu a neonacizmu v akejkoľvek podobe, nacistického hnutia a s ním súvisiacich organizácií vrátane verejných demonštrácií a sprievodov, stavania pomníkov a pamätníkov, udeľovania toponým, najmä uliciam, osadám a iným geografickým objektom".
8. Obmedzenia týkajúce sa ozbrojených síl a vybavenia
V tejto oblasti nedošlo k dohode, a hoci obe strany boli ochotné akceptovať obmedzenia, požiadavky na limity sa značne líšili, a to v počte vojakov, mínometov či útočných vrtuľníkov. Dolet ukrajinských rakiet mal byť obmedzený len na 40 kilometrov.
Dnes je všetko inak
Prezidenti oboch štátov sa zároveň mali stretnúť a doladiť posledné detaily zmlúv. K tomu nedošlo a v treťom roku vojny sú obaja lídri od vzájomnej dohody čoraz vzdialenejší.
V piatok, deň pred začiatkom mierového samitu vo Švajčiarsku, Vladimir Putin zopakoval mierový plán Kremľa, v ktorom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli zo štyroch oblastí na juhu a východe krajiny – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich. Dokopy tvoria štvrtinu územia napadnutého štátu.
Rusko v návrhu taktiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal snahy o vstup do NATO.
Ukrajina v reakcii označila Putinove podmienky na ukončenie vojny za absurdné. Podľa nej sa šéf Kremľa snaží zavádzať medzinárodné spoločenstvo a oslabovať skutočné diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie mieru.
Scholz verí, že bude kandidátom SPD na kancelára aj v budúcoročných voľbách, a to napriek neúspechu vládnych strán v minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz odpovedal v sobotu "áno" v reakcii na otázku televízie ARD, či si je istý, že bude kandidátom SPD v budúcoročných voľbách.
Nemecký kancelár Scholz uznal, slabý výsledok SPD a jej koaličných partnerov - Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) - v eurovoľbách. Tieto tri koaličné strany v nich spoločne získali menej než jednu tretinu hlasov. Scholz však odmietol výzvy na hlasovanie o vyjadrenie dôvery vláde či vyhlásenie predčasných volieb v reakcii na tieto výsledky.
"Faktom je, že vláda má v parlamente väčšinu. Tento týždeň sme schválili v Bundestagu zákony a máme mandát, ktorý musíme naplniť," uviedol Scholz v rozhovore, ktorý poskytol v sobotu pred odchodom zo summitu skupiny G7 v Taliansku.
V eurovoľbách v Nemecku, ktoré sa konali 9. júna, zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30 percent hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percentami.
Meloniová kritizovala Putinove podmienky pre rokovania o mieri, ktoré Kyjev odmietol ako požiadavku na svoju kapituláciu.
"Hovoriť Ukrajine, že sa musí stiahnuť z Ukrajiny, sa mi nezdá ako veľmi vhodný návrh na rokovania," uviedla Giorgia Meloniová v závere summitu G7 v Taliansku. "Povedzme, že to vyzerá skôr ako propagandistická iniciatíva... s cieľom vytvoriť naratív, ktorý chce poskytnúť protichodnú informáciu o tom, kde spočíva zodpovednosť za tento konflikt," povedala talianska premiérka.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Rusko by vojnu ukončilo, ak by sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO a stiahol zo štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktorých anektovanie Moskva oznámila predvlani, hoci ich úplne neovláda.
Ukrajinskí predstavitelia to rýchlo odmietli ako absurdné a neseriózne požiadavky. Ukrajina tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti.
Zelenskyj: Mierový summit o Ukrajine môže pomôcť nastoliť spravodlivý mier. Podľa ukrajinského prezidenta by mohol summit zvýšiť tlak na Moskvu.
"Verím, že na tomto summite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. "Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier," dodal.
Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom, informuje agentúra DPA. "Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom," povedala Amherdová.
Na mierovom summite vo Švajčiarsku sa zúčastňuje viac ako 90 krajín a osem medzinárodných organizácií. Ruskú federáciu na summit nepozvali a nezúčastní sa na ňom ani Čína.
Islamský džihád: Izrael sa musí stiahnuť z Gazy, ak chce prepustenie rukojemníkov. Hamas a Palestínsky islamský džihád deklarovali pripravenosť dosiahnuť dohodu o trvalom prímerí , podľa nemenovaného izraelského predstaviteľa však Hamas odmietol americký plán.
Hnutie Palestínsky islamský džihád je spojencom militantného hnutia Hamas, ktoré 7. októbra viedlo útok palestínskych militantov na Izrael. Pri útoku bolo zabitých približne 1200 ľudí a ďalších 250 militanti uniesli. V Gaze pritom stále zostáva vyše 100 rukojemníkov, aj keď najmenej 40 je ich zrejme už mŕtvych.
Najnovší plán na prímerie predložil koncom mája americký prezident Joe Biden. Jeho text okrem prímeria zahŕňa aj prepustenie všetkých rukojemníkov a výrazné a udržateľné navýšenie prísunu humanitárnej pomoci do tejto enklávy.
Muž v malom meste na severe Nemecka nožom zaútočil na ľudí sledujúcich futbalový zápas a vážne zranil tri osoby. Polícia útočníka zastrelila.
Incident sa odohral v piatok večer v obci Wolmirstedt ležiacej približne 14 kilometrov severne od mesta Magdeburg v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko.
Prokuratúra v Magdeburgu uviedla, že útočník najskôr na ulici pobodal iného muža. Na ľudí sledujúcich prenos zápasu Majstrovstiev Európy vo futbale medzi Nemeckom a Škótskom zaútočil, keď prechádzal okolo.
Privolaní policajti použili proti mužovi služobné zbrane, útočník neskôr v nemocnici zraneniam podľahol. Polícia bližšie informácie o útočníkovi ani motív jeho konania bezprostredne nezverejnila.
Pápež František zablahoželal Petrovi Pellegrinimu, ktorý sa v sobotu stal prezidentom SR. Uistil ho o svojich modlitbách.
"Aby vám Boh udelil silu a múdrosť vo vašej službe k spoločnému dobru, zvolávam na vás aj na celý milovaný slovenský národ hojnosť Božského požehnania a pokoja," dodal pápež František vo svojom blahoželaní.
Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová symbolicky odovzdala Prezidentský palác novej hlave štátu Petrovi Pellegrinimu. Potom na nádvorí absolvoval prehliadku Čestnej stráže prezidenta SR. Nasledovať bude slávnostný obed v paláci, na ktorý Pellegrini pozval 15 mladých ľudí a 15 seniorov.
V sobotný podvečer položí Pellegrini veniec k Pamätníku M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji a neskôr aj k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne. Deň inaugurácie ukončí nový prezident SR slávnostnou recepciou na Bratislavskom hrade.
Parížsky súd zrušil vylúčenie lídra francúzskych republikánov zo strany. Érica Ciottiho vylúčili po pokuse o spoluprácu s Národným zhromaždením Marine Le Penovej.
Vedúci predstavitelia strany v stredu odhlasovali Ciottiho odvolanie po tom, ako sa pokúsil uzavrieť spojenectvo s národne konzervatívnym Národným zhromaždením (RN) pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Strana potvrdila vylúčenie v piatok po zasadnutí politického výboru.
Parížsky súd však v piatok večer tento krok zrušil a rozhodol v Ciottiho prospech.
"Preto si zachovávam výkon svojej funkcie predsedu," vyhlásil na margo rozsudku Ciotti.
Politický výbor strany Ciottiho jednomyseľne vylúčil po pokuse o spoluprácu s Národným zhromaždením. Ten sa voči tomuto rozhodnutiu sám ohradil a napísal, že nemá žiadne právne dôsledky, a teda naďalej ostáva predsedom strany.
Irán a Švédsko si vymenili väzňov. Švédsko v rámci nej prepustilo Hamída Núrího odsúdeného za úlohu, ktorú zohral pri popravách politických väzňov v Iráne v roku 1988, výmenou za prepustenie dvoch mužov zadržiavaných Iránom.
Irán prepustil Švéda Johana Floderusa - diplomata, ktorý pracoval pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS), - a Saída Azízího so švédsko-iránskym občianstvom. Obaja muži sú už v lietadle do Švédska a čoskoro sa znovu zídu so svojimi rodinami, uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson na sociálnej sieti X.
Floderus bol zadržiavaný v Iráne od apríla 2022 a bol obvinený zo špionáže, pričom mu hrozil trest smrti. Azízího iránske úrady zadržali vlani v novembri. "Irán oboch zneužil ako figúrky pri cynickej hre na vyjednávanie s cieľom dosiahnuť prepustenie iránskeho občana Hamída Núrího z väzenia vo Švédsku. Ten je usvedčený z vážnych zločinov spáchaných v Iráne v 80. rokoch minulé storočia," uviedol Kristersson.
Generálny tajomník iránskej Rady pre ľudské práva Kazím Gharíb Abádí v samostatnom vyhlásení oznámil, že Švédsko prepustilo Núrího, ktorý sa čoskoro vráti do Iránu. Kristersson neskôr potvrdil, že Núrí je už na ceste do vlasti.
Núrího zadržali na letisku v Štokholme v novembri 2019. Súd v Štokholme ho v roku 2022 potom odsúdil na doživotie pre zločiny spojené s masovými popravami a týraním politických väzňov v roku 1988. Núrí v tom čase pracoval ako pomocný prokurátor vo väznici na predmestí mesta Karadž. Iránec pritom poprel obvinenia a tvrdil, že v čase, v ktorom sa predmetné zločiny mali odohrať, bol na dovolenke.
Britská princezná Catherine sa po niekoľkomesačnej prestávke vrátila do verejného života, keď sa spolu s rodinou zúčastnila počas liečby rakoviny na slávnostnej vojenskej prehliadke Trooping the Colour.
Kate sa pred začiatkom prehliadky, ktorá sa koná každoročne v centre Londýna pri príležitosti narodenín britského monarchu, previezla spolu so svojimi deťmi v koči. Davy ľudí lemujúce ulice britskej metropoly jasali, keď koč s princeznou a jej deťmi prechádzal okolo. Zdalo sa pritom, že princezná oblečená v bielych šatách a klobúku bola počas jazdy uvoľnená.
Britský kráľ Karol III. sa spolu s manželkou kráľovnou Kamilou viezol v samostatnom koči, za ktorým cválal na koni princ William, Karolov nástupca a manžel Kate, spolu s ďalšími členmi kráľovskej rodiny.
Po jazde kočmi a na koňoch sa britská kráľovská rodina vrátila do Buckinghamského paláca a neskôr členovia rodiny spoločne vystúpia na balkón.
Catherine (42) koncom marca prostredníctvom videozáznamu oznámila, že jej diagnostikovali onkologické ochorenie a podrobuje sa chemoterapii. Naposledy sa na verejnom podujatí zúčastnila ešte vlani počas Vianoce.
Podľa vysokého predstaviteľa Hamasu nikto nevie, koľko izraelských rukojemníkov je ešte nažive. Odmietol aj obvinenia, že by boli vystavení týraniu. Podľa neho sú psychické problémy rukojemníkov spôsobené izraelskými útokmi v Gaze, a nie ich zaobchádzaním v zajatí.
Usama Hamdán to uviedol v rozhovore pre CNN. pričom podľa neho akékoľvek rokovania o oslobodení rukojemníkov budú možné len vtedy, ak Izrael bude súhlasiť s úplným zastavením bojových operácií a stiahne svoje vojenské jednotky z Pásma Gazy.
Harrisová oznámila pomoc pre Ukrajinu vo výške 1,5 miliardy dolárov, určenú pre ukrajinský energetický sektor a na humanitárne účely.
Súčasťou balíka je nová pomoc pre energetiku v hodnote 500 miliónov dolárov. Na riešenie núdzových energetických potrieb bude presmerovaných aj ďalších 324 miliónov dolárov z pomoci, ktorú v minulosti prisľúbila Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).
"Tieto financie pomôžu Ukrajine reagovať na najnovšie útoky Ruska na jej energetickú infraštruktúru tým, že podporia opravu a obnovu (jej infraštruktúry), zvýšia odolnosť Ukrajiny proti prerušeniu dodávok energie a poslúžia ako základ pre opravy a rozširovanie ukrajinského energetického systému," informoval úrad americkej viceprezidentsky Kamaly Harrisovej.
Viceprezidentka zároveň oznámila, že ministerstvo zahraničných vecí USA a USAID poskytnú Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške viac ako 379 miliónov dolárov určenú na podporu utečencov a ďalších ľudí zasiahnutých vojnou.
Ministerstvo zahraničných vecí a Kongres podporia ukrajinskú civilnú ochranu ďalšou pomocou vo výške 300 miliónov dolárov, dodala Harrisová.
"Pomôže im to bezpečne pôsobiť v prvej línii vojny pri obrane ukrajinského územia, zachraňovať civilistov, ktorí sa stali terčom útokov Kremľa, chrániť kritickú infraštruktúru a vyšetrovať viac ako 120-tisíc registrovaných prípadov vojnových zločinov a iných krutostí," uviedla Harrisová.
Viceprezidentka, ktorá na mierovom summite vo Švajčiarsku zastupuje USA, sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpi na plenárnom zasadnutí summitu.
Poradcom prezidenta pre právne otázky by sa mal stať Miroslav Slašťan z bratislavskej Univerzity Komenského. Medzi poradcami bude aj neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš. Pellegrini to potvrdil v rozhovore pre RTVS. Ďalšie mená chce postupne predstaviť až po dohode s ľuďmi.
"Je to osoba, ktorá možno nie je taká mediálne známa, ale je to profesor v primeranom veku s primeranými skúsenosťami a cením si na ňom, že sa viac venuje odbornej práci ako svojej vlastnej prezentácii v médiách. Myslím si, že môže byť veľmi dobrou posilou," priblížil na margo Slašťanovej nominácie prezident Peter Pellegrini.
Podotkol, že bol a bude sociálnym demokratom, ktorý má blízko k ľuďom či práci. Tvrdí, že dokáže zachovať objektivitu pri svojich rozhodnutiach. "Budem sa snažiť byť maximálne spravodlivý tak, aby ľudia naozaj videli, že nenadŕžam ani jednej, ani druhej strane a vždy iba fakty, zákony a ústava budú tie rozhodujúce veci, na základe ktorých sa budem snažiť rozhodovať," skonštatovala hlava štátu.
Zároveň bude žiadať, aby sa pri zásadných otázkach spojila koalícia s opozíciou. Taktiež, aby sa vrátili ku konsenzu pri zahraničnej politike a všeobecnej zhode pri pohľade na energetickú politiku či ochranu životného prostredia.
Bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová želá svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu úspešný mandát. Slovensku želá pokojnejšie časy. Uviedla to na sociálnej sieti.
"Môjmu nástupcovi prezidentovi Petrovi Pellegrinimu želám úspešný mandát, aby naplnil svoje poslanie, ktorým je služba všetkým občanom," priblížila Čaputová.
Kuba láka Rusov a Číňanov, aby jej pomohli oživiť turistický sektor, ktorý sa stále nezotavil z pandémie ochorenia COVID-19. Ponúka im preto viaceré výhody, od priamych letov, cez zrušenie vízovej povinnosti pre čínskych návštevníkov a najnovšie aj akceptovanie ruských platobných kariet Mir, ktoré sú alternatívou k Visa a Mastercard.
Stratégia už priniesla výsledky. V prvých troch mesiacoch 2024 navštívilo karibský ostrov viac ako 66-tisíc Rusov, informovali štátne kubánske médiá. To je dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023. Nárast počtu ruských návštevníkov je však len jedným z mála "svetlých bodov" v kubánskom cestovnom ruchu.
Tvrdé americké sankcie, ktoré zaviedol bývalý prezident Donald Trump, prispeli k prudkému poklesu amerických turistov a príchody návštevníkov z mnohých európskych krajín tento rok klesli tiež, ukazujú oficiálne údaje.
Stávka na Rusko a Čínu tak nemusí vykompenzovať celkový pokles turistov na Kube, zvlášť ak cesta z Pekingu s medzipristátím môže napríklad trvať 24 hodín alebo viac.
Kube sa tak pravdepodobne nepodarí splniť jej cieľ prilákať 3,2 milióna návštevníkov v roku 2024. Experti odhadujú, že tento rok ostrov navštívi 2,6 milióna až 2,7 milióna turistov.
"Turistická aktivita tu padla na dno," skonštatovala Migdalia Gonzálezová, 55-ročná pouličná predavačka pečiva empanada. Všimla si síce viac ruských a čínskych turistov ako v minulých rokoch, ale nestali sa z nich fanúšikovia tejto pochúťky.
Verím, že Pellegrini neuhne od sľubu byť prezidentom všetkých, nielen tých, ktorí ho volili či volili koalíciu, vraví predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling. Šéf liberálov to uviedol na sociálnej sieti.
"Prezident v prejave správne pomenoval rozdelenú spoločnosť, ktorá stojí pred výzvou zastavenia zla a nenávisti," podotkol. Slovensko podľa Gröhlinga stojí aj pred výzvou k zmiereniu, ku ktorej musí prispieť aj nová hlava štátu. "Prvý krok Peter Pellegrini zvládol," dodal.
Peter Pellegrini to bude mať ako prezident ťažké, latka je nastavená veľmi vysoko. Na sociálnej sieti to uviedol predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka v reakcii na inauguráciu novej hlavy štátu. Zároveň jemu aj celému Slovensku praje, aby sa rozhodol správne a bol dobrým prezidentom.
"Veľa bude záležať od toho, či dokáže narysovať hrubú čiaru za nešťastným, útočným spôsobom volebnej kampane aj za svojimi straníckymi spojencami z minulosti," podotkol Šimečka. Za neštandardný krok považuje Pellegriniho obsadenie pozície čestného predsedu Hlasu-SD. Dôležité tiež podľa šéfa hnutia bude, či sa rozhodne byť prezidentom "na okrasu", sústredeným na status a oficiality, alebo bude prezidentom všetkých ľudí.
Scholz v sobotu pre televíziu ZDF potvrdil, že má výhrady k aktuálnemu návrhu nových sankcií EÚ, no nemecký kancelár nepovažuje nemeckú vládu za prekážku ich schválenia.
"Tak, ako aj pri všetkých ostatných sankčných balíkoch, tak aj teraz intenzívne spolupracujeme so všetkými stranami, aby bol náš postup čo najpragmatickejší," vyhlásil Olaf Scholz.
Najnovšie sankcie sa usilujú zabrániť Rusku v obchádzaní už platných sankcií napríklad pri získavaní západných technológií, ktoré môže ruský zbrojný priemysel využiť na výrobu zbraní nasadzovaných vo vojne na Ukrajine.
Scholz priznáva, že Berlín sa obáva potenciálneho dopadu sankcií na nemecké exportné spoločnosti. Podľa vlastných slov sa usiluje zaistiť, aby Nemecko mohlo naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby tie isté produkty nakoniec neskončili v Rusku.
Majerský praje novému prezidentovi, aby dôstojne reprezentoval Slovensko v zahraničí a bol nadstranícky. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) tiež novej hlave štátu zaprial, aby sa zastával najmä záujmov ľudí a Slovenka, a aby bol nositeľom pokoja.
Šéf kresťanských demokratov zdôraznil, že nový prezident prichádza do obdobia, kedy v spoločnosti panuje nepokoj, nenávisť a nedôvera. Ako uviedol vo svojom stanovisku k inaugurácii, od Pellegriniho očakáva, že prinesie pokoj, rozvahu a bude spájať polarizovanú spoločnosť.
„Od prvého dňa bude čeliť mnohým ťažkým skúškam. Prajem Petrovi Pellegrinimu, aby vykonával svoju funkciu so štátnickým prístupom a vždy uprednostnil dobro a záujem všetkých občanov Slovenskej republiky, pred záujmami úzkych politických skupín. Až čas ukáže, ako v týchto skúškach obstojí a ako si ho história bude pamätať," vyjadril sa Majerský.
Podotkol, že hoci sa s Pellegrinim nie vo všetkom zhodne, praje si, aby sa na toto obdobie spomínalo ako na čas zmieru, prosperity a súdržnosti.
Technologický Nasdaq Composite pokračuje v prelamovaní rekordov - pokračoval v raste, uzavrel na rekordnom maxime piaty deň po sebe a za celý týždeň si pripísal viac ako tri percentá.
Nasdaq Composite sa v piatok zvýšil o 0,12 perceta na 17.688,88 bodu. Širší index S&P 500 takmer stagnoval, keď po štvordňovom náraste klesol o 0,04 perceta na 5431,60 bodu. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 57,94 bodu alebo 0,15 perceta a uzavrel na 38.589,16 bodu.
Index spotrebiteľskej dôvery Michiganskej univerzity padol v júni na 65,6 bodu zo 69,1 bodu v máji. Ekonómovia počítali s jeho nárastom na 71,5 bodu. Index sa v júni dostal na najnižšiu úroveň od novembra minulého roka. Ešte v apríli dosiahol 77,2 bodu.
V piatok kleslo osem z 11 sektorov indexu S&P 500, keď si polepšili len telekomunikácie, informačné technológie a základné spotrebné tovary. V rámci širšieho indexu ukončilo deň so stratou viac ako 360 akcií.
Nádeje na pokračujúce ochladzovanie inflácie však tento týždeň podporili rast S&P 500 a Nasdaq. S&P 500 a Nasdaq Composite sa za celý uplynulý týždeň posilnili o 1,6 perceta, respektíve 3,2 perceta.
Hodnoty nového prezidenta SR Petra Pellegriniho sú štát, národ, rodina a človek. Definovanie si celospoločensky akceptovaných hodnôt a spoločnej vízie je tým najlepším predpokladom na to, aby národ uspel v ťažkých časoch. Vyhlásil to vo svojom inauguračnom príhovore.
Pellegrini tiež upozornil, že ľudia by nemali podľahnúť klamnému názoru, že spor sa musí z politiky vytratiť.
"Ten tam prirodzene patrí, pretože politika má byť miestom výmeny názorov a aj súbojov o svoje idey a hodnoty. Tento súboj však musí mať svoje pravidlá," vyhlásil prezident SR. Slovensko v súčasnosti podľa neho potrebuje súdržnosť, jednotu a spoločný ťah na bránu.
Ruské vojenské lietadlo v piatok nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska a boli k nemu vyslané švédske stíhačky. K incidentu prišlo východne od švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori, oznámili v sobotu švédske ozbrojené sily.
Švédsko vyslalo k ruskému lietadlu Suchoj Su-24 dve stíhačky Gripen, ktoré k lietadlu vyslali varovanie. Ruský stroj na neho však nedopovedal, uviedli švédske ozbrojené sily vo vyhlásení. Podľa švédskej armády však narušil Suchoj vzdušný priestor Švédska len nakrátko.
"Toto konanie Ruska je neakceptovateľné a ukazuje nedostatok rešpektu voči našej teritoriálnej integrite," uviedol veliteľ švédskych vzdušných síl Jonas Wikman. "Sledovali sme celú sieť udalostí a boli sme na mieste, aby sme zasiahli," dodal v súvislosti s incidentom.
Podľa švédskej armády prišlo k podobnému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami naposledy v roku 2022. Dve ruské lietadla Suchoj Su-27 a dva Suchoje Su-24 vtedy rovnako vnikli do vzdušného priestoru Švédska pri ostrove Gotland, ktorý je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov.
Peter Pellegrini sa ujal funkcie prezidenta SR. Do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana zložil ústavou predpísaný sľub. Urobil tak na sobotňajšej slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Začala sa inauguračná schôdza: Pellegrini sa ujme funkcie prezidenta. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Žiga (Hlas-SD) otvoril slávnostnú schôdzu parlamentu, na ktorej Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub a ujme sa funkcie prezidenta SR.
Na inaugurácii sú okrem rodiny aj najvyšší ústavní činitelia, dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová, podpredseda NR SR Peter Žiga, ktorý je poverený riadením parlamentu, ako aj šéf Ústavného súdu SR Ivan Fiačan. Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zdravotných dôvodov na inaugurácii nezúčastňuje. Na schôdzi sú prítomní podpredsedovia vlády SR a ministri. Tiež bývalí prezidenti SR Andrej Kiska, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič či poslanci NR SR.
Pellegrini zloží pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu SR. Následne zaznie štátna hymna a prezident prednesie inauguračný prejav. Po prejave sa slávnostná schôdza ukončí.
Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa v piatok nedohodli na nových sankciách voči ruskému LNG po tom, ako ich zablokovalo Nemecko. Informuje o tom portál Politico, ktorému to pod podmienkou anonymity povedalo šesť diplomatov EÚ.
Podstatou balíka bolo zakázať krajinám reexportovať ruský skvapalnený zemný plyn (LNG) z prístavov EÚ a financovať plánované arktické a baltské terminály LNG. Sankcie, ktoré boli predmetom rokovaní, by predstavovali 14. balík reštriktívnych opatrení EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Nemecko sa obávalo rozšírenia opatrenia, ktoré by spoločnosti z EÚ prinútilo zabezpečiť, aby ich zákazníci potom nemohli predávať Moskve tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Takzvaná klauzula o zákaze pre Rusko sa predtým vzťahovala iba na strelné zbrane, bojové predmety a tovar s dvojakým použitím. Berlín sa obával, že by nemecké malé podniky utrpeli, keby sa to rozšírilo na civilnejšie produkty, ako sú chemikálie alebo stroje na spracovanie kovov.
Európska komisia rokuje s úradom nemeckého kancelára s cieľom presvedčiť Berlín, aby zrušil svoje veto, povedal jeden z európskych diplomatov. Jeden nemenovaný predstaviteľ z nemeckého ministerstva zahraničných vecí vyjadril obavy, že neschválenie nových sankcií poškodí nemecké pokusy získať späť európsku dôveru po tom, čo roky obhajovalo svoju politiku ústretovú voči Rusku.
Moskovská burza pozastavila obchodovanie s dolármi a eurami. Medzi Rusmi sa začala šíriť panika. Pred viacerými bankomatmi sa tvorili dlhé rady ľudí, ktorí si chceli vybrať doláre či eurá. Veľa Rusov v nich drží časť svojich úspor, keďže ide o stabilnejšie meny.
Na sociálnych sieťach sa rýchlo začali hromadiť príspevky, ktoré naznačovali, že sa na ruské banky môže spustiť takzvaný run, čo v podstate znamená, že by sa veľká časť ľudí v rýchlosti rozhodla vybrať svoje vklady, čo peňažné domy v minulosti v mnohých prípadoch neprežili.
O tom, čo spôsobili nové americké sankcie píše Samuel Kolesár:
Švajčiarske letovisko Luzern bude od soboty hostiť dvojdňovú mierovú konferenciu o Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz mierni očakávania a považuje ju za zárodok mierového riešenia, kým poľský prezident Andzrej Duda dúfa, že sa počas nej podarí odhaliť skutočnú veľkosť hrozby zo strany Ruska.
Švajčiarski organizátori uviedli, že na podujatie v Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom, príde viac ako 50 lídrov štátov a vlád, medzi nimi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko, ktoré proti Ukrajine vedie vojnu, však na samite prítomné nebude. To platí aj o diplomatoch Číny.
Scholz: Samit je diplomatický semenáčik, ktorý polievame, aby mohol rásť
"(Konferencia) je diplomatickým semenáčikom, ktorý polievame, aby mohol rásť," vyhlásil kancelár Scholz v sobotu ráno neďaleko talianskeho mesta Bari pre nemeckú televíziu ZDF. Nemecký kancelár sa v Taliansku zúčastnil trojdňového summitu krajín G7 a z Talianska sa presunie priamo na konferenciu vo Švajčiarsku.
Scholz dúfa, že samit poslúži ako základ mierových rokovaní s Ruskom, ktoré prídu v budúcnosti. Švajčiarska vláda uviedla, že hoci sa Rusko tejto fázy rokovaní nezúčastňuje, jeho účasť bude pre úspešné zavŕšenie procesu nevyhnutná.
Nemecký kancelár sa taktiež vyjadril, že Putinove návrhy - aby sa Ukrajina vzdala štyroch provincií, na ktoré si robí nároky Rusko, prestala bojovať a vzdala sa ambície stať sa členom NATO - mali za cieľ len odviesť pozornosť od konferencie.
"Každý vie, že tento návrh nebol myslený vážne, ale mal niečo spoločné s mierovou konferenciou vo Švajčiarsku," povedal v rozhovore pre televíziu ZDF.
Pavel: Konsenzus o mieri určite nedosiahneme
Český prezident Petr Pavel skonštatoval, že je veľmi rád, že sa môže zúčastniť na konferencii. Dúfa, že sa na nej nájde čo najširší konsenzus o základných princípoch a východiskách. "Určite sa nedosiahne konsenzus o tom, ako nastoliť mier na Ukrajine. Nemá ani takúto ambíciu," poznamenal na margo samitu.
Český prezident Petr Pavel prichádza na mierový summit o Ukrajine. Foto: TASR/AP
Svoje očakávania vyjadril aj poľský prezident. "Chceme partnerov upozorniť na rozsah ruských akcií, zvrátené ruské metódy a mieru nebezpečnosti tejto agresie. Dúfam, že prezentovaním situácie v oblasti sa nám podarí jasne vyjadriť to, čo máme na mysli," vyhlásil Andrzej Duda. Dodal, že medzi uvedené postupy patrí napríklad aj hybridný útok vyvíjaním migračného tlaku na Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko.
Zelenskyj volá po spravodlivom mieri
"Verím, že na tomto samite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. "Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier," dodal.
Dodal, že predloží Moskve návrh na ukončenie vojny, keď sa na ňom zhodne medzinárodné spoločenstvo. Dvojdňový samit podľa neho položí základy urovnania s Ruskom.
"Musíme spolu rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier pre svet a ako ho možno dosiahnuť trvale," uviedol. "Potom to bude oznámené predstaviteľom Ruska a tak na druhom mierovom samite môžeme zariadiť skutočný koniec vojny," doplnil.
Ukrajinský líder nepovedal, či je pripravený viesť rozhovory priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Volodymyr Zelenskyj a gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Foto: TASR/AP
Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom. "Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom," povedala Amherdová.
Zmrazenie konfliktu nie je riešením
Vladimir Putin v piatok Ukrajinu požiadal, aby stiahla vojakov z juhu a východu krajiny a aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Kyjev to rýchlo odmietol a západní lídri v reakciách na samite zdôraznili potrebu riešenia zohľadňujúceho požiadavky Ukrajiny.
"Nežiada rokovania, žiada kapituláciu," povedala na sobotňajšom stretnutí o Putinovom návrhu americká viceprezidentka Kamala Harrisová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že prímerie bez "serióznych rokovaní s plánom postupu k trvalému mieru... by len zlegalizovalo nezákonné uchvátenie územia Ruskom".
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine v súčasnej situácii, keď cudzí vojaci okupujú ukrajinské územie, nie je odpoveďou. "Je to recept na budúce útočné vojny," varovala na konferencii.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podčiarkol, že trvalé ukončenie tejto vojny nemôže zahŕňať kapituláciu Kyjeva. "Je tu jeden agresor a jedna obeť," povedal lídrom s tým, že je potrebné rozšíriť okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú na procese hľadania mierového plánu pre Ukrajinu.
Kyjev bude musieť byť pripravený na "náročný kompromis", ak chce skončiť vojnu, uviedol saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán Ál Saúd. Rijád je podľa neho odhodlaný pomôcť tento konflikt ukončiť. Saudská Arábia sa považuje za jedného z hlavných kandidátov na zvažovanú ďalšiu konferenciu, ktorá by nadviazala na stretnutie vo Švajčiarsku z tohto víkendu.
Rusko a Čína na samite chýbajú
Kto príde a nepríde sa stalo jedným z kľúčových bodov stretnutia, o ktorom kritici tvrdia, že bez prítomnosti vlády ruského vodcu Vladimira Putina bude zbytočné. Spojené štáty americké napríklad zastúpi viceprezidentka Kamala Harrisová.
Volodymyr Zelenskyj a americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Foto: TASR/AP
Turecko, Saudská Arábia či Slovensko tam budú mať ministrov zahraničia. Kľúčové rozvojové krajiny ako Brazília, India a Juhoafrická republika budú zastúpené na nižších úrovniach a Čína, ktorá je podporovateľom Ruska, bude medzi krajinami, ktoré sa nezúčastnia vôbec.
Tri body
Na pozadí bojov a diplomatického taktizovania organizátori samitu predstavili tri body jeho programu, ktorými sú jadrová bezpečnosť, humanitárna pomoc a výmena zajatcov a potravinová bezpečnosť.
Agentúra AP poukazuje na to, že tento zoznam úloh, ktorý zahŕňa niektoré z najmenej kontroverzných otázok, je oveľa kratší ako návrhy a nádeje, ktoré Zelenskyj uviedol v 10-bodovom mierovom pláne koncom roka 2022. Moskva medzitým chce, aby mierová dohoda bola postavená na návrhu dohody z počiatočných fáz vojny, ktorá obsahovala ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzeniach jej ozbrojených síl, a zároveň oddialila rozhovory o oblastiach okupovaných Ruskom.
Poradenská organizácia Medzinárodná krízová skupina, ktorá sa zameriava na predchádzanie a riešenie konfliktov, tento týždeň skonštatovala, že „bez veľkého prekvapenia v Bürgenstocku“ podujatie „pravdepodobne neprinesie veľa dôsledkov“.
„Napriek tomu je švajčiarsky samit pre Ukrajinu a jej spojencov príležitosťou zdôrazniť to, čo Valné zhromaždenie OSN uznalo v roku 2022 a zopakovalo vo svojej rezolúcii z februára 2023 o spravodlivom mieri na Ukrajine: Ruská totálna agresia je hrubým porušením medzinárodného práva,“ uviedla skupina.
(tasr, sita, dpa, ap, zdf, pap, dak, sak, guardian)
Talianska polícia zatkla deväť osôb za šírenie šírenie detskej pornografie. V rámci vyšetrovania boli zaistené tisíce súborov. Páchatelia si vymieňali obrázky a videá, na ktorých boli zneužívané aj malé deti.
Vyšetrovanie koordinovalo Národné centrum pre boj proti detskej pornografii na internete (Cncpo) Poštovej polície. Policajti začali komplexnou počítačovou analýzou niektorých elektronických zariadení zaistených u podozrivého, ktorý bol zatknutý za rovnaké konanie niekoľko mesiacov predtým, informuje talianska tlačová agentúra Ansa.
Dôkladné a zložité vyšetrovanie viedlo k identifikácii osôb, proti ktorým okresná prokuratúra v Catanii vydala príkazy na osobné a počítačové prehliadky. Tie prebehli v najrôznejších mestách naprieč Talianskom.
Jeden z podozrivých mal okrem tisícov súborov s detskou pornografiou na svojom úložisku aj digitálny formát knihy "Guia del pedofilo" (Sprievodca pedofila).
Euro kleslo na šesťtýždňové minimum. Hlavným dôvodom aktuálneho poklesu eura je politická neistota vo Francúzsku.
Kurz eura v piatok popoludní padol na 1,0668 USD/EUR, čo bolo najmenej od konca mája. Spoločná európska mena nakoniec uzavrela týždeň na 1,0709 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila jej referenčný kurz v piatok popoludní na 1,0686 (vo štvrtok: 1,0784) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9358 (0,9272) eura.
Na euro má v posledných dňoch negatívny vplyv politická neistota vo Francúzsku. Dôvodom sú parlamentné voľby, ktoré vyhlásil prezident Emmanuel Macron po tom, ako jeho centristická aliancia utrpela v eurovoľbách vysokú porážku. Na trhoch panujú obavy, že k moci sa dostanú euroskeptické sily z pravicového politického tábora. To by mohlo ešte zhoršiť už aj tak napätú fiškálnu situáciu druhej najväčšej krajiny eurozóny, a teda stabilitu spoločnej európskej meny.
Hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer upozornil, že verejné financie sú už teraz v mnohých členských štátoch v delikátnej situácii a politické riziká ich môžu ešte zhoršiť. "Fungujúca menová únia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorú pravicové strany odmietajú ako zásah do národnej suverenity," dodal Krämer.
Čínsky premiér Li Čchiang vyzval v sobotu na "odloženie rozdielov" medzi Čínou a Austráliou. Spravil tak po prílete do austrálskeho mesta Adelaide, kde sa začína jeho štvordenná návšteva Austrálie zameraná na možné ekonomické príležitosti.
"Dejiny dokazujú, že vzájomný rešpekt, snaha nájsť spoločnú reč a zároveň odkladanie rozdielov a vzájomná výhodná spolupráca sú cennými skúsenosťami pri budovaní čínsko-austrálskych vzťahov a treba v tom pokračovať," uviedol Li po prílete.
"Vyspelejšie, stabilnejšie a plodnejšie strategické partnerstvo bude pokladom, ktorý budú zdieľať obyvatelia oboch našich krajín," dodal čínsky premiér.
Li Čchiang je po čínskom prezidentovi Si Ťin-pchingovi druhým najmocnejším mužom v Číne. Ide pritom o najvyššie postaveného čínskeho predstaviteľa, ktorý navštívil Austráliu od roku 2017. Čínsky premiér svojimi slovami po prílete do Austrálie ponúkol zmier po tom, čo Peking zrušil sériu obchodných sankcií zameraných proti austrálskemu exportu.
